Siedma kapitola


Ráno, keď sa zobudil, našiel na svojej skrinke rozvrh hodín. Obliekol sa
a zistil, že prvú hodinu majú Elixíry so Slizolinčanmi. Ako obvykle.
Potom dve hodiny transfigurácie, Herbológiu a po obede dve hodiny
starostlivosti o zázračné tvory. Zase so Slizolinčanmi. Na to sa zobudil
aj Ron a taktiež bol nadšený z tohoročného usporiadania tried. Nachystali
si veci a pobrali sa na raňajky do Veľkej siene. Našli tam už Hermionu a
s ňou aj Marka a Ginny. Hermiona ich práve zoznamovala.
„Čo máte prvú hodinu?“ spýtal sa Ron Marka a Ginny.
„My máme Starostlivosť o čarovné tvory,“ odvetila Ginny.
„My máme Čarovanie,“ pozrel sa do rozvrhu Mark.
„Čo tam budeme robiť?“ opýtal sa ešte.
„Chvíľu vás bude poučovať a potom budete brať teóriu,“ vysvetlila
Hermiona.
„Nebudeme čarovať?“ prekvapil sa Mark.
„Jasné, že nie. Najskôr musíte naštudovať teóriu, aby ste vedeli čo sa
môže stať, keď nebudete čarovať poriadne,“ informovala ho Ginny.
„Škoda, nato som sa tešil najviac,“ sklamal sa Mark.
„Neboj sa, za pár týždňov začnete čarovať. Ale neteš sa predčasne. Bude
toho toľko, že nebudeš vedieť čo skôr,“ zasmial sa Harry.
„To nevadí, už aby sme začali,“ neopúšťalo ho nadšenie ani potom.
„To sa mi páči. Taký prístup je správny. Treba sa učiť,“ pochválila ho
Hermiona.
„Mark, hádam sa nechceš vkuse len učiť!“ zdesil sa Ron.
„To nie, ale učiť sa musím,“ zahováral Mark.
„Mark, tu sa stačí učiť pred písomkou,“ poúčal ho ďalej Ron.
„Hej, keď chceš prechádzať s odretými ušami tak to stačí. Ale hádam
nechceš v prvom ročníku chytiť nálepku flákača, ako Ron,“ uškrnula sa na
Rona Hermiona.
„Aký flákač? Ja poctivo opisujem tvoje poznámky,“ na oko sa urazil Ron.
Na to sa všetci rozosmiali. Po raňajkách si zobrali veci a pobrali sa do
tried. Ginny išla k Hagridovmu domu, zatiaľ čo Harry, Ron a Hermiona
vysvetlili Markovi kde nájde učebňu čarovania. Opäť ich sledovali tie oči
zo včera večera, no každý bol zaujatý niečím iným a tak si ich ani teraz
nevšimli.
Po zazvonení boli už všetci šiestaci vo svojej triede. Vošiel Snape, dnes
nemal dobrú náladu a Harry tušil, že si to odnesie niekto s
Chrabromilčanov. Túto hodinu mali opakovať odvar pokoja. Keďže v triede
na elixíry do šiesteho ročníku bral Snape len tých čo urobili VČÚ na
vynikajúci všetci tento elixír museli poznať naspamäť. Všetci začali
pracovať. Počas práce Snape chodil medzi žiakmi a „hodnotil„ ich prácu.
Na adresu Chrabromilčanov mal ako vždy len uštipačné poznámky. K Harrymu
sa akoby zázrakom ani nepriblížil, čo prekvapilo nielen jeho, ale aj
Hermionu a Rona. Všimol si toho aj Draco Malfoy a podozrievavo po Snapovi
pozeral. Harrymu sa ten pohľad vôbec nepáčil a povedal to aj Hermione a
Ronovi. Obaja Snapa neznášali ale Malfoya neznášali ešte viac, a tak sa
ani im ten pohľad nepáčil. Po dokončení práce odovzdali Snapovi fľaštičku
so vzorkou elixíru na ohodnotenie. Harry pre istotu naplnil dve, keby
Snapa napadlo tú prvú rozbiť. Našťastie sa prvej nič nestalo, a tak si tú
druhú Harry nechal. Možno sa mu niekedy zíde. Snape im ešte dal napísať
päť stranovú prácu o odvare pokoja. Do najbližšej hodiny. Harry našťastie
zistil, že ďalšia hodina je až v štvrtok.
Po elixíroch sa presunuli na transfiguráciu. Profesorka McGonagallová im
na začiatku hodiny pripomínala, že keď sa dostali do jej triedy, musia sa
podľa toho aj chovať a teda neznesie nevedomosť a nepripravenosť na
hodine. Potom si opakovali premieňanie vecí na zvieratá. Všetkým sa
podarilo transfigurovať lavicu na koňa a späť. Profesorka bola na konci
hodiny spokojná. Zatiaľ čo Snape na elixíroch Chrabromilu strhol iba
pätnásť bodov, čo Harryho opäť prekvapilo, McGonagallová im desať
pridala. Samozrejme komu inému ako Hermione. Na konci hodiny im ani
nedala úlohu.
Potom išli všetci spolu na Herbológiu. Profesorka Sproutová ich celú
hodinu skúšala opakovanie, a tak sa im, opäť hlavne Hermione, podarilo
získať pre Chrabromil asi dvadsaťpäť bodov. Profesorka Sproutová im tiež
nedala úlohu.
Po obede prešli k Hagridovmu domu kde počkali na ostatných žiakov. Na
prvú hodinu mali vymenovať čarovných tvorov, ktorý žijú v Británii a
Írsku a potom si mal každý vybrať jedného a opísať ho, povedať všetko čo
o ňom vedel. Práce mu mali po hodine odovzdať na ohodnotenie. Na druhej
hodine mali ísť do lesa, ale nie hlboko, rozdeliť sa na skupinky a každá
mala priniesť nejakého „živého“ čarovného tvora. Ako zvýraznil Hagrid.
Harrymu, Hermione a Ronovi sa podarilo chytiť testrala. Nevillovi, ktorý
bol v skupinke s Deanom a Seamusom sa podarilo chytiť Aethonského
okrídleného koňa. Malfoy s Pansy Parkinsonovou a ešte nejakým
Slizolinským dievčaťom, chytili ňucháča. Hagrid si ale nevšimol, že mu ho
ukradli z jeho ohrady a dal aj im päť bodov, ako všetkým ostatným.
Na úlohu im dal vypracovať polmetrovú prácu o najnebezpečnejších tvoroch
Európy.
Keď prišli do veže zobrali si veci a pustili sa do práce pre Snapa. Ani
nezačali a prišiel Mark, celý nadšený z prvého dňa. On ešte úlohy nemal.
Práve keď sa tešil, že bude mať voľno, prišla sova. Ron ju zobral a
pozrel sa komu je list určený.
„Mark, to je pre teba,“ podával mu list.
„Vážne?“ zobral si list.
Otvoril ho a čítal:


Prídi o piatej ku mne.


List si prečítal a hodil do ohňa.
„Kto ti písal?“ vyzvedal Ron.
„Ale nikto,“ zahováral rýchlo Mark a slabo sa usmial.
Boli ešte len tri hodiny a tak sa rozhodol do piatej sledovať Harryho,
Rona a Hermionu ako sa učia.
Asi o pol piatej sa spýtal:
„Zajtra máme elixíry. Mohli by ste mi povedať kde je učebňa aby som
neblúdil?“
„Elixíry sú v podzemí. Zo vstupnej haly pôjdeš po schodoch dole a tam je
učebňa elixírov. Nezablúdiš neboj sa,“ odpovedal mu Harry.
„Je to hneď vedľa Snapovho kabinetu,“ pridal Ron.
„Ďakujem,“ poďakoval Mark. Asi o desať minút od nich odišiel s
výhovorkou, že musí niečo vybaviť.
Harry sa vtedy otočil na Hermionu a spýtal sa jej:
„Teraz sa pýta na cestu do žalárov a zrazu musí niečo vybaviť? Veď tu nič
nepozná.“
„Čo ja viem, čo chcel? Možno mu písalo nejaké dievča,“ skúšala Hermiona.
„Aké, doteraz nevedel, že je čarodejník. Nikoho tu nepozná,“ namietol
Harry.
„To je pravda,“ pripustila Hermiona, „ možno sa s niekým zoznámil?!“
skúšala Hermiona.
„A s kým?! Nepáči sa mi to,“ povedal ešte Harry a odchádzal do izby.
„Čo chceš robiť?“ podozrievavo sa pýtala Hermiona.
„Chcem vedieť kam išiel,“ zakričal jej Harry od schodov.
„Harry,“ bežala za ním Hermiona, „to nemôžeš,“ vyhŕkla na neho keď ho
dobehla.
„A prečo nie?“ divil sa Harry.
„Je to jeho vec kam chodí. Nemôžeš ho proste špehovať!“ naježila sa.
„Tiež mu nemôžem dovoliť chodiť kam sa mu zachce,“ mračil sa na ňu. „Si
prefektka, tiež si mu to mala zakázať.“
„A prečo. Po chodbách môže chodiť do ôsmej,“ nechápala Hermiona.
„Je tu prvý deň. Môže sa mu niečo stať. Nepozná to tu. A mimo to, si
prefektka. Si za neho zodpovedná. Ak sa mu niečo stane, schytáš to ty.“
Ďalej ju presviedčal Harry.
Na to už začala mäknúť. Nakoniec ju presvedčil aby sa išla pozrieť sním.
Vytiahol Záškodnícku mapu, otvoril ju a hľadali. To čo zazreli im
vyrazilo dych...