Desiata kapitola



Ráno po raňajkách išiel Harry za profesorkou McGonagallovou. Tá mu
povedala, že je nový Chrabromilský kapitán. Keďže Alicia, Katie,
Angelina, Fred a George už z Rokfortu odišli, Harry mal ťažkú úlohu
vybrať nových hráčov. Ron bol strážca, Ginny bola triafačka, odrážačom
boli Sloper a Kirke. Týchto mal z minulého roku. Zostalo mu vybrať dvoch
triafačov. Preto v nedeľu usporiadal výber, na ktorom nakoniec vybral
Euana Abercombieho a Natalie McDonaldovú. Po prvých tréningoch sa mu
zdalo, že majú celkom schopný tím. Ginny ho dokonca presviedčala, že
vyhrajú aj metlobalový pohár.
Večer, keď si z Ronom po dni plnom metlobalu sadli do kresiel, boli radi,
že úlohy si urobili už včera večer a teraz môžu ísť s pokojným svedomím
spať. Hermiona ani nestihla Harrymu povedať čo včera zistili.
Harry zaspal veľmi rýchlo. Snívalo sa mu opäť o Voldemortovi. Zase niečo
prikazoval smrťožrútom. Tentoraz ho však Voldemort zacítil takmer
okamžite. Harry sa prudko zobudil. Vedel, že teraz sa smrťožrúti chystajú
na nejakú veľkú akciu a to ho znepokojilo.
„Ráno musím zájsť k Dumbledorovi,“ pomyslel si a znova zaspal.
Zobudil sa dosť neskoro. Bol unavený a nedokázal si spomenúť na to čo mal
spraviť. Zabudol na sen. Nevedel, že práve toto zabudnutie ohrozí viacero
ľudí v jeho blízkosti.
Celý deň bol nepokojný. Nevedel prečo, ale mal zlé tušenie. Všimol si to
aj Ron.
„Čo ti dneska je? Si taký roztržitý,“ pýtal sa ho po transfigurácii.
„Neviem. Je mi nijak divne. Stále sa mi zdá, že som mal niečo urobiť ale
neviem čo,“ vysvetľoval Harry.
Na herbológii sa už na túto tému nebavili. Harry bol však stále
nesústredený. Po vyučovaní sa išiel prejsť okolo jazera. Hermione a
Ronovi povedal, že sa potrebuje nadýchať čerstvého vzduchu. Sadol si pod
buk na brehu a sledoval hladinu. Jej vlnenie mu však neprinášalo úľavu
ale práve naopak. Po asi hodine sledovania hladiny sa pobral do klubovne.
Večer sa učil len tak naoko. Mysľou bol niekde úplne inde. Nakoniec sa
rozhodol ísť spať dosť skoro a po príchode do izby okamžite zaspal. Túto
noc ho netrápili žiadne nočné mory. Spal pokojne. Počas týždňa sa to len
zlepšovalo, no v piatok po obede naňho zas prišli tie divné pocity.
Nevedel, čo s ním je.
Podvečer opäť sedel pod bukom a jeho myšlienky lietali niekde ďaleko. V
ten istý čas prišiel Markovi list od mamy a s ním aj fotka, ktorú s
napätím očakávala len Hermiona. Keď jej ju Mark ukázal, otvorila ústa a
neveriacky hľadela na obrázok mladej ženy, ktorý mala pred sebou. Rýchlo
sa však spamätala a poslala ho k jazeru za Harrym, aby mu ho tiež ukázal.
Mark sa pobral k jazeru a Hermiona sa zosunula do kresla, stále nemohla
uveriť tomu, čo tam videla. Vstala, a vybrala sa za ním. Bála sa, aby
Harry nespravil nejakú hlúposť.
Niekde na opačnom konci Anglicka dával práve Voldemort pokyny svojím
smrťožrútom. Nechcel nič nechať na náhodu. Nič mu nemohlo zabrániť v jeho
pláne.
Vtedy Mark dobehol k Harrymu a podal mu tú fotku, s vysvetlením, že ho
posiela Hermiona a že na fotke je jeho teta, ktorá zomrela dávno pred tým
ako sa narodil. Harry ostal nepohnuto sedieť a nedokázal vydať ani
hláska. Odrazu sa okolo nich zjavilo asi dvanásť smrťožrútov. Na zem
popadalo šesť predmetov použitých ako prenášadlá, a Harry s Markom padli
na zem omráčený. Nemali ani šancu brániť sa. Smrťožrúti ich zobrali so
sebou.
Hermiona práve vyšla z hradu a zazrela čo sa stalo. Ihneď sa otočila a
bežala späť. Bola rozhodnutá nájsť čo najrýchlejšie niekoho z Rádu a
povedať mu čo sa stalo. Bežala po schodoch a zrazu vrazila do Snapa.
„Neviete dávať pozor!“ zavrčal na ňu.
„Pán profesor, teraz som videla smrťožrútov ako uniesli Harryho!“
roztrasene vykríkla Hermiona.
„Čo to trepete. Neviete kde by sa tu vzali?“ posmešne sa jej spýtal.
„Ale oni tam boli! Teraz som ich videla! Uniesli Harryho a Marka!“ zúfalo
kričala Hermiona.
„Koho?“ vyhŕkol na ňu.
„Prečo mi proste nepoviete kde je Dumbledore. To vážne chcete aby ich
zabili?“ kričala naňho.
„Čo sa tu deje? Koho chcú zabíjať?“ ozval sa za nimi Lupin.
„Pán profesor, smrťožrúti práve uniesli Harryho a Marka,“ chopila sa
príležitosti Hermiona.
„Poďme za Dumbledorom,“ povedal Lupin a vykročil.
Hermiona sa rozbehla za ním a Snape išiel hneď za nimi. Keď prišli k
Dumbledorovi, akurát vypisoval nejaké papiere. Hermiona mu rozpovedala
všetko, čo videla. Dumbledore jej povedal, aby zavolala profesorku
McGonagallovú a potom sa vrátila do Chrabromilskej veže. Hermiona sa
spočiatku bránila, chcela pomôcť, ale nakoniec sa podvolila. Tesne pred
tým ako odišla ju ešte Dumbledore požiadal, aby o tom nikomu nehovorila.
Hermiona prikývla na súhlas a odišla. Na to sa Snape vrhol na Dumbledora:
„Čo budeme robiť musíme ich odtiaľ dostať!“
„Aký si zrazu aktívny pred chvíľou sa mi zdalo, že ti je jedno čo sa s
nimi stane a zrazu?“ zabŕdal Lupin.
„Do toho ťa nič nie je, vlkodlak,“ nenávistne zasyčal Snape.
„To by stačilo,“ prerušil ich hádku Dumbledore. „Teraz musíme vymyslieť
ako ich odtiaľ dostať. Severus, neviete o tom niečo? Prečo zaútočili v
areáli?!“ Pokračoval ešte.
„Neviem. Keby som niečo vedel tak by som vám to povedal. Dobre to viete,“
odvetil Snape.
„Tým som si nie celkom istý,“ temným hlasom povedal Lupin.
„Nevieš čo by som mal z toho, keby ich pán zla dostal?“ opýtal sa Snape.
„Všetci dobre vieme ako Harryho nenávidíš. Ani by som sa nečudoval keby
si sa v duchu radoval,“ zvyšoval hlas Lupin.
„Vôbec nič nechápeš tak sa do toho láskavo nepleť,“ zarazil ho Snape.
„Prosím vás, už prestaňte. Nikto tu nechce aby Harry a Mark zomreli. Tak
sa láskavo ukľudnite. Teraz treba vymyslieť dajaký plán,“ zakríkol ich
Dumbledore a bolo na ňom vidieť, že je dosť nahnevaný.
Vtedy vošla profesorka McGonagallová a pýtala sa, čo sa vlastne stalo.
Dumbledore jej presne objasnil situáciu a povedal, že práve vymýšľajú
nejaký plán.
„Kde by mohli byť, neviete Severus?“ otočil sa na Snapa Dumbledore.
„Môžu byť kdekoľvek,“ povedal Snape s miernym náznakom zúfalstva v hlase.
„Musíme oboznámiť celý Fénixov Rád. Prehľadajú sa všetky miesta kde si
myslíte, že by mohli byť,“ povedal im Dumbledore.
Vypytoval sa ho potom na všetky miesta o ktorých vie, že na nich
Voldemort môže byť. Všetko zapisoval na papier, niečo k tomu ešte dopísal
a poslal to po Félixovi členom Rádu. „Teraz budeme čakať,“ povedal potom
Dumbledore.
„ Dúfam len, že budú v poriadku,“ dodal Lupin.
„Dúfajme,“ povedala McGonagallová.
Keď Hermiona zavolala profesorku tak ako jej kázal Dumbledore, rozbehla
sa do veže, aby všetko povedala Ronovi. Ten ju zhrozene počúval a
nakoniec sa zosunul do kresla neschopný komentovať to čo počul.
„Čo budeme robiť,“ povedal po chvíli.
„Čo by sme už mi mohli urobiť?“ odvetila Hermiona.
„Musíme im pomôcť,“ rozhodol sa Ron.
„A ako asi zistíme kde sú! Ron, spamätaj sa. Nemáme šancu zistiť kde ich
odniesli!“ vyhovárala mu Hermiona.
„Dumbledore ich nenájde. A ON ich potom zabije! Už teraz môžu byť mŕtvi!“
kričal na ňu Ron.
„Ron, ja viem, ale čo chceš robiť? Keď ich nenájde Dumbledore, tak nikto!“
„Ja neviem, niečo vymyslíme,“ povedal Ron a odchádzal z klubovne.
Hermiona išla za ním. Nikto si nevšimol, o čom sa rozprávali, nie to
ešte, že odchádzajú. Ron sa vybral priamo k východu zo školy, no neprišli
ani na koniec chodby, keď ich chytil Lupin.
„Vedel som, že budete chcieť odísť,“ mračil sa na nich.
„Musíme ísť nájsť Harryho a Marka,“ vyhŕkol Ron.
„Nie, vy nikam nepôjdete. To je práca dospelých čarodejníkov,“ povedal
nahnevane.
„Ale,...“
„Žiadne ale. Okamžite choďte do klubovne, lebo vám strhnem body,“ skočil
mu do reči profesor.
„Myslíte, že teraz nám záleží na nejakých strhnutých bodoch? Im ide o
život,“ hnevala sa teraz Hermiona.
„Tak vás niekde zamknem. Nemáte vychádzať s klubovní,“ povedal Lupin.
Chvíľu sa s ním ešte hádali, ale profesor ich oboch dotiahol do klubovne
a Tučnej panej povedal, aby nikoho nevypúšťala.