Dvanásta kapitola


Po rozhovore v Dumbledorovej pracovni Snape pocítil znamenie na ľavom
predlaktí. Vedel, že Voldemort chce, aby pri mučení Pottera boli všetci
jeho smrťožrúti. Toho sa najviac bál, bál sa toho, že príde neskoro a
Mark už bude mŕtvi. Po zabití Harryho by už Mark nemal žiadnu šancu na
prežitie.
Vyšiel z hradu a zamieril do Rokvillu. Odtiaľ sa bude môcť premiestniť.
Nevedel, kde teraz môžu byť. Vždy prišiel na jedno miesto a odtiaľ ho,
tak ako všetkých „zamestnaných“ smrťožrútov, nejaký „kolega“ zaviedol tam
kde sa mali stretnúť. Už presne vedel, čo urobí. Musel Marka zachrániť za
každú cenu.

Smrťožrúti sa škodoradostne zasmiali. Harry rýchlo schoval Markovu
fotografiu. Mark sa od strachu prikrčil a čakal, čo sa bude diať.
„Čo by si chcel Malfoy. Načo si nás tu dotiahol,“ odvetil Harry hlasom
plným nenávisti.
„Veď teba tá drzosť čoskoro prejde. Len vydrž. Pôjdeš za svojimi
rodičmi,“ zasyčal naňho.
„Myslím, že sa ma tak skoro nedočkajú. Ale možno ich chce vidieť
Voldemort?!“ vrátil mu to Harry.
„Len počkaj, tie žartíky ťa čoskoro prejdú. A ja sa teším, že pri tom
budem môcť byť,“ zasmial sa Malfoy a pokynul smrťožrútom: „Berte ho, Pán
sa s ním chce POROZPRÁVAŤ.“
Vykročil, a pritom sa škodoradostne smial a s ním aj väčšina smrťožrútov.
Štyria zobrali Harryho a Marka a išli za ostatnými.
Kráčali asi desať minút stále hore schodmi, keď sa ocitli na dlhej
chodbe. Tá ústila do veľkých dvojkrídlových dverí za ktorými Harry zazrel
ďalších smrťožrútov. Vošli do obrovskej tanečnej sály. No namiesto
tanečníkov a hudobníkov bola plná smrťožrútov. Uprostred stál Voldemort.
Bol otočení chrbtom, ale keď vošli otočil sa. Harryho začala strašne
bolieť jazva. Voldemort sa na nich škodoradostne usmial:
„Nesnaž sa utiecť. Nepodarí sa ti to.“
„Si si tým úplne istý.“ Ľadovo sa ho opýtal Harry.
„Hádam si nemyslíš, že by sa ti podarilo odtiaľto utiecť!“ pohŕdavo sa ho
spýtal Voldemort.
„Stať sa môže všeličo,“ odvetil Harry.
Voldemort a s ním všetci v sále sa začali smiať. Všetci, až na jedného.
Harry si ho všimol. Stál veľmi blízko pri Voldemortovi. Díval sa na
Harryho a snažil sa komunikovať s ním pomocou Legilimencie. Zrazu sa v
Harryho hlave ozval hlas:
„Snažte sa zdržovať, pokúsim sa vás odtiaľto dostať. Nerobte nič čím by
ste ho vyprovokovali!“
Harry mierne prikývol. Voldemort sa prestal smiať. Vrhol na Harryho lačný
pohľad.
„Budeme sa hrať Harry, alebo chceš umrieť rýchlo?“ spýtal sa ho Voldemort.
„Myslíš, že mám chuť na hranie?“ odvetil Harry.
„Crucio!“ zašepkal Voldemort.
Harry padol na zem v mučivých bolestiach. Mark sa triasol na celom tele.
Voldemort odtiahol prútik. Harry sa zviechal zo zeme.
„Tak čo, stačilo ti, alebo chceš ešte?“ zasmial sa Voldemort a ani
nepočkal na odpoveď a Harry sa znova zvíjal v mučivých bolestiach.
Opakoval to dovtedy, kým ho neprerušil výkrik:
„Prestaňte! Veď ho to zabije!“ vykríkol Mark.
Voldemort sa tváril akoby si ho len teraz všimol. Snape sa len zdesene
prizeral.
„Nepovedal som vám, že máte zobrať len Pottera?!!“ otočil sa na Malfoya a
spol.
„Pane, on bol s Potterom, a tak som myslel, že ho vezmeme so sebou,“
ospravedlňoval sa Lucius.
„Niečo sa ti nepáči?“ mrazivým hlasom sa Marka spýtal Voldemort.
„Nemôžete ho len tak mučiť,“ so strachom v hlase odvetil Mark.
„Že nie? Tak sa pozeraj,“ zasmial sa Voldemort a pokračoval v mučení
Harryho.
„Nie! Veď nič neurobil! Prestaňte!“ zúfalo kričal Mark.
„Dobre, tak prestanem mučiť Harryho a začnem teba. To sa ti už bude
páčiť?“ vysmieval sa mu Voldemort.
„Mark, buď ticho,“ zašepkal Harry.
„Ale, ale, ale. Nášmu Harry na ňom záleží,“ zasmial sa Voldemort.
„Daj mu pokoj,“ zavrčal na Voldemorta Harry. Ten sa iba zasmial.
„Povedz, čím si taký zaujímavý, že si pritiahol pozornosť Harryho
Pottera,“ obrátil sa na Marka.
„Povedal som, daj mu pokoj,“ zavrčal hlasnejšie.
„Harry, tebe by sa nepáčilo keby sa mu niečo stalo, však?“ uškrnul sa
Voldemort.
„Tak to sa mi páči. Vyskúšame koľko vydrží,“ povedal Voldemort a obrátil
svoj prútik na Marka.
Mark pocítil neznesiteľnú bolesť, ktorá sa rozlievala celým jeho telom.
Kričal. Túžil len po tom aby to prestalo. Páľava, ktorá ho zasahovala,
bolesť, ktorou trpel, bola neznesiteľná. Harry sa pomaly zviechal zo
zeme. Vedel, že sa mu musí postaviť ináč bude mučiť Marka. A to nechcel.
Keď nabral trochu rovnováhy vyslal na Voldemorta odzbrojujúce kúzlo.
Potreboval zaujať jeho pozornosť. Voldemorta zasiahlo Harryho kúzlo,
prerušilo sa Crucio vyslané na Marka. Voldemort sa nebezpečne pozrel na
Harryho.
„Ešte sme neskončili,“ povedal Harry.
„Ako chceš,“ odvetil Voldemort.
Mark ležal na zemi schúlený do klbôčka a ticho vzlykal. Po tvári mu
tiekli slzy. Ledva sa držal pri vedomí.
„Odveďte ho do podzemia. Pohráme sa s ním neskôr,“ zavrčal Voldemort na
smrťožrútov.