Trinásta kapitola Z radu sa pohla čierna postava. Harry v nej spoznal Snapa. Doteraz len zdesene sledoval ako sa jeho jediný syn rúti do záhuby, ale teraz sa naskytla príležitosť dostať ho odtiaľto a on ju nehodlal premárniť. Harry videl ako ho Snape zdvihol a ťahal preč z miestnosti. Mark ho vôbec nespoznal. Nedokázal vnímať svoje okolie. Jeho chabé protesty o ktoré sa pokúšal nestáli za nič. Voldemort Harryho zúrivo sledoval. Harry sa pripravil. Vedel, čo príde. „Chceš to rýchlo skončiť Harry?“ zasyčal Voldemort. „Čím rýchlejšie zomrieš, tým rýchlejšie zomrie tvoj mladý priateľ.“ „Daj mu pokoj. Ide ti predsa o mňa. Či nie?“ povedal Harry hlasom plným nenávisti. „Povedz, Harry, takto pred smrťou. Prečo sa zaujímaš o to decko? Čo je na ňom také zvláštne,“ bol zvedavý Voldemort. „Tomu sa hovorí priateľstvo. To ty nikdy poznať nebudeš,“ odvrkol Harry. „Máš pravdu. Také hlúposti ma nezaujímajú,“ súhlasil Voldemort a zdvihol prútik. Harry bol však rýchlejší. Vyslal na neho odzbrojujúce kúzlo, no bol moc roztrasený na to aby trafil. Voldemort však trafil presne a Harry sa opäť zvíjal na zemi. Snape zatiaľ viedol Marka čo najďalej od Voldemorta. Práve rozmýšľal, koľko asi Dumbledorovi potrvá kým to tu nájde, keď zazrel Fénixa. Vydýchol si. Mark už bol v bezvedomí. Už keď vyšiel zo siene zobral ho do náruče. Išiel priamo k východu. Keď sa priblížil začul slabí hluk. Členovia Rádu tu už boli. Rýchlo pokračoval ďalej. Musel sa vrátiť k ostatným smrťožrútom aby nevzbudil podozrenie, ale najprv musel Marka dostať do bezpečia. To bolo najdôležitejšie. Zastal pár metrov od hlavného vchodu. Stále sa tam bojovalo. Zostávalo zneškodniť posledného smrťožrúta. Trafil ho Lupin. Ostatní už kráčali priamo k Snapovi. Vtedy vyšiel spoza rohu s Markom v náručí. Všetci naňho namierili prútiky ale Dumbledore ich zastavil. Vtedy ho spoznali aj ostatní. Sklopili prútiky. „Čo sa deje?“ Vyhŕkol Lupin. „Rýchlo odneste ho preč,“ súril Snape a podal Markovo bezvedomé telo jednému členovi Rádu. „Kde je Harry?“ spýtal sa Dumbledore. „Sú na druhom poschodí v štvrtej chodbe vľavo. Na konci je veľká tanečná sála. Sú tam všetci. Nikto nie je na stráži,“ povedal Snape. „Tak na čo čakáme?“ opýtal sa Charlie Weasley. „Chvíľu počkajte, kým vojdem dnu aby nemali podozrenie,“ zastavil ho Snape. „Dobre Severus, ale rýchlo. Musíme ho odtiaľ čo najskôr dostať,“ súhlasil Dumbledore. Snape odišiel. Členovia Rádu chvíľu čakali a vybrali sa za ním. Voldemort opäť zložil prútik. Harry ležal na zemi a celý sa potil. Cítil, že už dlho nevydrží. Snape bol už dosť dlho preč a dúfal, že Mark je už v bezpečí. Vtedy vošiel. Voldemort naňho vrhol spýtavý pohľad. „Je v cele číslo päť, pane,“ odvetil Snape. „Výborne. Vyzerá to tak, že ta chvíľu pre neho zase pôjdeš. Harry má už asi dosť,“ povedal Voldemort. Snape ticho prikývol a postavil sa na svoje miesto. Voldemort sa otočil späť na Harryho. Znova zdvihol prútik, keď... . Členovia Rádu na čele s Dumbledorom vošli na štvrté poschodie a vtedy ich zastavil. „Musíme dávať pozor, aby nám nikto neušiel,“ zdôrazňoval Dumbledore. „Rozumieme, pane,“ povedal jeden člen Rádu. „Poďme,“ rozhodol. Vykročili po chodbe. Všetci mali pripravené prútiky. Všetci smrťožrúti boli otočení chrbtom k hlavným dverám, takže nevideli zakrádajúcu sa skupinu, ktorá sa k nim pomaly ale isto približovala. Vtedy zaútočili. Asi tucet smrťožrútov padlo na zem, ostatný sa zdesene obzerali odkiaľ na nich útočia. Voldemort zbadal Dumbledora a nenávistne zvraštil tvár. Harry využil zmätok a snažil sa nenápadne zmiznúť. Nebol však dosť rýchli a Voldemort si ho všimol. Zamieril naňho s úmyslom zabiť ho, zozadu ho trafila odzbrojujúca kliatba, ktorú vyslal Lupin. Voldemort sa zúrivo otočil a vyslal naňho nejakú kliatbu. Lupin letel na druhý koniec miestnosti a zostal v bezvedomí. Harry dúfal, že je v poriadku. Vtedy sa k nemu zohol Snape, snažil sa ho nenápadne postrčiť von. No nepodarilo sa mu to, Voldemort sa práve vtedy otočil a zazrel ho. „Severus, čo robíš?!!“ nebezpečne sa ho spýtal Voldemort. „Myslel si si, že ti to prejde?!! Myslel si si, že zrádzať ma je tak jednoduché!!!“ zavrčal. „Robím to, čo je správne,“ odvetil Snape a pomaly ustupoval smerom od Harryho a Voldemort postupoval za ním. „Ako myslíš. Ja robím to, čo musím,“ diabolsky sa usmial Voldemort a zamieril... . Harry pozbieral všetku svoju energiu, ktorej už veľa nemal a zacielil... „Avada Kedavra,“ zaznelo naraz. Jasno-zelený lúč, ktorý vyšiel z Voldemortovho prútika na Snape, sa vyklonil zo svojho smeru práve vtedy, keď jeho pôvodcu zasiahol taký istý lúč vychádzajúci z Harryho prútika. Voldemort pomaly padal s prekvapeným výrazom na vyblednutej hadej tvári. Harry upadol do bezvedomia a všetci zostali zarazene stáť. Smrťožrúti neveriacky hľadeli na mŕtveho Voldemorta so strachom v očiach. Členovia Rádu neváhali a zarazených smrťožrútov okamžite ochromovali. Jeden z členov Rádu pristúpil k Harrymu a rýchlo ho vyniesol von. Smrťožrúti, ktorý ešte neboli v bezvedomí sa snažili ujsť. Dumbledore ich však spútal kúzlom, ktoré im zabraňovalo premiestniť sa. Do niekoľkých minút boli všetci spútaný a strážený členmi rádu. Ale, skutočne boli všetci? Jeden chýbal. Po spútaní smrťožrútov sa relatívne nezranený členovia Rádu postarali o všetkých zranených na strane Rádu. Smrťožrútov, bez rozdielu, odviezli na ministerstvo. Dumbledore s Moodym s úľavou zistili, že okrem Voldemorta nie sú žiadny mŕtvy. Chvíľu nad jeho mŕtvym telom krúžil Félix, ako keby sa chcel presvedčiť, že je vážne po ňom. Nakoniec ho Dumbledore zobral a chcel odniesť. Niektorý chceli ísť s ním, ale on im to nedovolil. „Nikto nebude vedieť kde bude pochovaný,“ povedal na vysvetlenie. Všetci sa s tichou úctou dívali na najmocnejšieho dobrého čarodejníka tejto doby, ktorý pred sebou niesol telo najmocnejšieho zlého čarodejníka tejto doby, zabitého šestnásťročným chlapcom.