Šestnásta kapitola


Mark pomaly vyšiel z ošetrovne a pozrel sa na mapu. Hľadal otca. Bol vo
svojej pracovni v podzemí. Vykročil teda smerom k Vstupnej hale a pri tom
sledoval, či niekoho nestretne, ale chodby boli prázdne. Len na treťom
poschodí bol Filch s Pani Norrisovou. Kráčal mĺkvym hradom a uvažoval ako
začne rozhovor. Už začínal banovať, že sa dal prehovoriť.
Vo Vstupnej hale zabočil delu do podzemia a premýšľal, prečo si nevzal
nejaký sveter. Bola tu hrozná zima. Po chvíli prišiel k cieľu svojej
cesty, zotrel mapu, strčil si ju do vrecka pyžamy a zaklopal...
Začul tichý šuchot a potom hlas:
„Kto je?“
„Ja,“ odvetil Mark.
Dvere sa otvorili a v nich stál prekvapený Snape.
„Mark, čo tu robíš? A ešte takto neskoro! Stalo sa niečo?“ spýtal sa
Snape.
„Môžem s tebou hovoriť?“ odvetil stručne a potichu.
„Jasné, poď dnu,“ povedal a zatvoril za ním dvere.
„Čo sa stalo? Bolí ťa niečo? To si sem išiel cez celý hrad len v pyžame?
Sadni si na posteľ, dám ti nejakú deku a spravím ti čaj,“ vychrlil na
neho otázky a tváril sa ustarane.
„Som v poriadku. Len sa ťa chcem na niečo spýtať,“ odvetil Mark.
Snape ho zabalil do deky a podal mu horúci, teraz vyčarovaný čaj. Zobral
si stoličku a sadol si oproti nemu.
„Tak čo si sa chcel spýtať?“ opýtal sa ho zvedavo a zároveň ustarane.
„Prečo si mi nepovedal, že si smrťožrút,“ povedal potichu a uprene ho
pozoroval.
Snape zostal zarazene sedieť. Čakal všeličo, ale toto nie.
„Odkiaľ to vieš,“ spýtal sa potichu.
„To nie je podstatné. Prosím ťa odpovedz mi,“ odvetil Mark.
„Mark, to je veľmi zložité.“
„Aj tak to chcem vedieť,“ trval na svojom Mark.
„Nebolo potrebné aby si to vedel,“ stručne odvetil Snape.
„Prečo!?“ nevzdával sa Mark.
„Mark, to je na dlhé rozprávanie,“ snažil sa ho odbiť Snape.
„Mne to neprekáža. Noc ešte nekončí,“ povedal Mark.
„Mark, som tvoj otec a mal by som ti ísť príkladom. Toto nie je práve
niečo hodné príkladu. Chápeš ma?“ vysvetľoval Snape.
„Nie je to tak dlhé ako si spomínal,“ poznamenal Mark, „a keď to nie je
hodné príkladu, prečo si to robil,“ dodal ešte.
„To by si nepochopil,“ potichu povedal Snape.
„Prečo si stále myslíš, že som len malé nechápavé decko? Prečo by som
tomu nemal chápať? Aby si vedel, chápem toho dosť. Neviem načo som sem
vôbec chodil!“ rozčúlil sa Mark.
„Vôbec si nemyslím, že si malé nechápavé decko, Mark. Len neviem či by
som ti to dokázal povedať. Ťažko sa priznáva k vlastním chybám, a ja som
ich urobil viac než dosť,“ priznal Snape.
„Aké chyby?“ ticho sa spýtal Mark.
Snape sa na neho pozrel, videl, že napäto počúva. Nemal inú možnosť,
nechcel o neho prísť. Radšej mu to povie sám, ako by mal počúvať rôzne
verzie od iných. Hlavne od Pottera. Nadýchol sa o začal rozprávať.
„Keď som vyšiel zo školy, bol som mladý a hlúpy. ON si akurát hľadal
spoločníkov. Rozhodol som sa, že sa k nemu pridám. Neviem prečo som to
urobil. Vieš JEHO myšlienky vtedy neboli tak zlé. Až po čase som si
uvedomil, aké strašnú chybu som urobil. No bolo už veľmi neskoro, nedala
sa napraviť. Vtedy som stretol Dumbledora a on ma presvedčil aby som mu
robil informátora. Chcel som napraviť všetko čo som dovtedy napáchal a
tak som súhlasil. Ďalších niekoľko rokov som sa hral na špióna, nosil
Dumbledorovi informácie o pohybe smrťožrútov. No potom, keď chcel zabiť
Potterovcov, ako už isto vieš, prišiel o moc, a všetci si mysleli, že je
mŕtvy. Celá krajina oslavovala. Aj ja. Konečne som bol voľný. Aspoň som
si to myslel. Nastúpil som, na Dumbledorovu žiadosť, na miesto učiteľa
elixírov a konečne som mal pokojný život. O tri roky som stretol tvoju
mamu a beznádejne som sa do nej zamiloval. Narodil si sa ty a ja som sa
začal presviedčať, že môžem viesť normálny život. Nemohol som sa s tvojou
mamou oženiť, ani s tebou som nemohol byť stále, ale bolo to iba dočasné
rozhodnutie. Všetko išlo dobre, až donedávna. Stále viac sa hovorilo, že
ON tam niekde stále ešte prežíva. Smrťožrúti sa zase začali potichu
stretávať a ja som vedel, že moje šťastie sa práve skončilo. Musel som
prestať vás navštevovať aby som vás neohrozil. A potom, dva roky dozadu,
zase povstal a ja som bol nútený opäť sa hrať na jeho oddaného
služobníka. Ministerstvo si nechcelo priznať, že by bol „vstal z mŕtvych“
ako to oni nazvali, a tak sa ticho organizoval až do minulého roku, keď
si aj minister uvedomil svoju chybu a začali konať. Vtedy ON začal
pracovať otvorene, a ty si mal akurát nastúpiť do školy. Nemohol som ti
to povedať, myslel som si, že práve to, by ti mohlo neskôr ublížiť. Práve
to ma desilo najviac, že zaútočí na školu a tebe by sa niečo stalo. No aj
tak som ťa neuchránil. Ublížil ti, a to len kvôli mne. Mal som zakročiť
skôr. Možno som ti to mal povedať. Možno by si bol opatrnejší. Som proste
mizerný otec,“ skončil a schoval si tvár do dlaní.
„To nie je pravda! Si skvelý otec!“ presviedčal ho Mark, ktorý až do
teraz zaujato počúval.
„Nie, nie som. Mal som na teba dávať väčší pozor,“ povedal Snape a smutne
na neho pozrel.
„Nemáš pravdu,“ trval na svojom Mark, „si najlepší otec na svete, lebo si
môj,“ dodal, sadol si mu na kolená a silno ho objal.
Snape mu objatie opätoval a spýtal sa ho: „Hneváš sa na mňa?“
„Nemám dôvod sa na teba hnevať, ty skôr ty by si sa mal na mňa hnevať,“
odvetil Mark.
„A prečo?“ divil sa Snape.
„Že som o tebe čo i len na chvíľu pochyboval. Prepáč,“ ospravedlnil sa
Mark.
Snape neodpovedal. Namiesto toho ho objal ešte silnejšie. Po chvíli sa
Mark spýtal:
„Koľko je vlastne hodín? Nemal by som prísť neskoro, aby madam Pomfreyová
nezistila, že som nebol v posteli.“
„Neviem, počkaj pozriem sa,“ povedal Snape.
„Už je pol tretej! Mal by si už ísť spať,“ skonštatoval Snape.
„Ešte nie. Nemohol by som tu ešte chvíľu zostať?“ prosíkal Mark.
„Nie. Musíš sa vyspať,“ rozhodol Snape. „Kadiaľ si sem išiel, keď ťa
nechytil ani Filch s tou svojou mačkou?“ spýtal sa ho zvedavo.
„Ani nevie. Išiel som tak, aby som sa mu vyhol,“ odvetil Mark.
„Ako si mohol vedieť kde je, aby si sa mu vyhol?“ spýtal sa podozrievavo.
„No, ja som ho počul, a tak som išiel tak, aby som na neho nenarazil,“
zahováral rýchlo Mark.
„Takže počul. Mňa neoklameš,“ neveril mu Snape.
„Vážne som ho videl,“ dušoval sa Mark.
„A ako?“ vypytoval sa ho ďalej.
„Nemám ti to hovoriť,“ zúfal Mark.
„A prečo?“ vyzvedal Snape.
„Harry mi povedal, aby som ti ju neukazoval,“ priznal Mark.
„Potter?!“ pozrel na neho káravo, „A JU myslíš tu mapu Rokfortu?“
„Ty o nej vieš?“ zaradoval sa , „a prečo ho nevoláš menom?!“ pýtal sa
ešte.
„Párkrát sa mi už dostala do rúk. Ukáž ju,“ povedal Snape a ladne sa
vyhol odpovedi na druhú otázku.
Mark ju vytiahol z vrecka a rozprestrel ju na stole.
„Ako funguje?“ spýtal sa.
„Veď si povedal, že si ju už videl,“ obvinil ho Mark.
„Videl, ale nie odhalenú. Ako sa odhaľuje?“ priznal Snape.
Mark si vzdychol a mapu odhalil.
„Šikovná vecička,“ povedal, keď si ju obzeral. „A odkiaľ vedel, že ideš
sem,“ dodal ešte.
Mark si až po chvíli uvedomil na čo naráža.
„Zistil to sám. Vlastne, vedel, že chodím sem len nevedel prečo. Ja som
bol taký dezorientovaný, že som mu to náhodou povedal,“ ospravedlňoval sa
Mark.
„Kedy si mu to povedal?“ divil sa Snape.
„V tej cele. Vtedy povedal, že už nebude mať šancu to niekomu povedať a
to ma dosť prekvapilo,“ vysvetľoval ďalej.
„No dobre. Tá mapa je vážne skvelá,“ priznal Snape.
„To áno. Vidno na nej všetko. Aha, Filch je na druhom poschodí,“ ukazoval
Mark.
„Aj my sme tu,“ doplnil ho Snape.
„Aha, Malfoy nespí. Ale tu je nejaké divné meno.“ Čudoval sa Mark.
„Kde?“ spýtal sa Snape.
„Tu, neďaleko ošetrovne,“ ukázal mu Mark.
„Do šľaka,“ zanadával Snape. „Mark, zostaň tu, rozumieš? Nesmieš sa
odtiaľto pohnúť,“ povedal rýchlo, zobral prútik a vybehol von.
„Čo sa deje?“ nechápal Mark.
No Snape ho nepočul. Zvonku zabezpečil dvere kúzlom a bežal k ošetrovni.