Tridsiata štvrtá kapitola



Dumbledore, zatiaľ márne rozmýšľal nad tým, kto chytil Pettigrewa. S
profesorkou McGonagallovou sa zhodli na tom, že Lupin to byť nemohol.
Napadlo im, či to nebol niektorý z členov Rádu, no vylučovacou metódou
prišli na to, že jeden je nepravdepodobnejší ako druhý. Keďže, ako sa bol
na ministerstve informovať, ešte mu neotvorili ústa ich teórie boli len
čisté dohady.
„Už ste Remusovi povedali, že ho chytili?“ spýtala sa Dumbledora
profesorka McGonagallová v posledný deň prázdnin.
„Nie, ale dobre, že ste mi to pripomenuli Minerva,“ poďakoval Dumbledore.
„Nebojíte sa, že ho pôjde hľadať, keď to ešte nevie?“ spýtala sa
prekvapene.
„Nemyslím si. Chcel ísť za splnu, a na tento už plány má. Mal jeden nápad
a ja som mu ho schválil,“ odvetil a povedal jej čo Lupin plánuje.
„Nezdá sa vám, že je to trochu nebezpečné,“ poznamenala, keď si ho
vypočula.
„Nie. Verím, že sa tam nemá čo stať. A pošlem s nimi Hagrida a Severusa,“
upokojoval ju.
„Bude to povinné?“ vyzvedala ďalej.
„Samozrejme, že nie. Kto bude chcieť ísť, pôjde. Tí ostatní však budú mať
normálne vyučovanie. Tým, ktorí pôjdu sa to bude rátať ako normálna
hodina,“ vysvetľoval.
„Ako myslíte,“ vzdychla si a vrátila sa k svojej predošlej robote.

Posledný deň prázdnin strávili Harry, Ron, Mark a Hermiona na
metlobalovom štadióne. Hermiona sa len prizerala, no chlapci hrali
metlobal. Hrali len s dorážačkami a prehadzovačkou a skvele sa zabávali.
Keď sa začalo stmievať, pobrali s do hradu. Za niekoľko hodín sa vrátia
ich spolužiaci z prázdnin a bude večera. Keď si v šatniach vyzliekali
metlobalové habity Markovi niečo napadlo. Počkal kým Ron vyjde von a
šepol Harrymu...
„Zabudol som ti povedať, že otec požiadal mamu o ruku. Cez letné
prázdniny sa budú brať!“
„To je skvelé,“ usmial sa na neho Harry, „preto tam zostal?“
„Asi hej. Mali by to pekne premyslieť, už na to nebude tak veľa
príležitostí,“ tešil sa Mark.
Harry sa zasmial a pobral sa von za Ronom a Hermionou.
Pri večeri sa objavil aj Snape, čoho si okamžite všimli všetci, ktorí
zostali cez prázdniny na hrade, teda aj profesori. Dumbledore si ho
posadil vedľa seba a niečo a ho pýtal. Harry si presne vedel predstaviť
čo. Chvíľu sa na neho díval a rozmýšľal. Nakoniec sa rozhodol. Po večeri
sa všetci odobrali do svojich klubovní. Harry, Ron a Mark sa rozhodli ísť
hneď spať, no Hermiona ešte zostala pri ohni v klubovni a čítala si
knihu, ktorú dostala od Harryho na Vianoce.

„Harry, vstávaj!“ budil ho Ron.
„Čo sa deje,“ zamrmlal za spánku.
„Rýchlo. Ak sa chceme najesť mali by sme si švihnúť. Je už dosť neskoro,“
poháňal ho ďalej.
„A načo?“ nechápal ešte stále neprebratý Harry.
„Spomínaš si? Dnes sa už učíme. Prázdniny sa skončili a je tu obľúbený
pondelok!“ zaironizoval Ron.
„Ach, jasné. Už si spomínam. Dve hodiny so Slizolinom, dve s
McGonagallovou, Herbológia a hodina starostlivosti s Hagridom. Dá sa na
to vôbec zabudnúť?“ poznamenal Harry a začal sa obliekať.
„No poď už,“ súril ho Ron.
Po chvíli sa už oblečení ponáhľali na raňajky, a potom do podzemia. Snape
mal dnes veľmi dobrú náladu. Chrabromilu nestrhol ani jeden bod. Dokonca
ani Nevillovi nenadal. Všetkým až na Harryho to bolo maximálne podozrivé.
Malfoy sa na neho pozeral veľmi nepríjemným pohľadom. Harrymu sa vôbec
nepáčil. Snape si to zrejme nevšimol, lebo dobrá nálada ho neopustila ani
po ostatné dni.
Vo štvrtok na obvyklej poslednej dvojhodinovke si Harry posledný krát
rozmyslel to, čo sa chystal urobiť. Keď im Snape kázal zbaliť sa naschvál
vylial krv z ropušníka aby mohol zostať dlhšie. Hermiona s Ronom mu
chceli pomôcť, no poslal ich napred. Počkal, kým sa vyprázdni trieda a
podišiel ku katedre. Snape si ho nevšimol, bol totiž otočený chrbtom.
„Ehm,... pán profesor?“ začal nervózne.
„Áno, Harry?“ Spýtal sa prekvapene, keď sa otočil.
„Chcel som vám zablahoželať k nastávajúcej svadbe,“ dostal zo seba Harry.
„Ďakujem, vidím, že Mark ti už povedal,“ odvetil Snape.
„Spomínal niečo,“ prikývol Harry.
„Minule, v tej džungli, ste chceli niečo vedieť. Nebol vtedy zrovna čas,
dať vám odpoveď,“ začal Harry.
„A, ako znie tvoja odpoveď?“ spýtal sa Snape napäto.
„Dobre,“ odvetil stručne Harry.
„Vážne?“ neveriacky sa spýtal Snape.
„Chcete vari aby som si to rozmyslel?“ poznamenal Harry.
„Nie, len som sa pýtal,“ rýchlo odvetil Snape.
„Tak, len to som chcel,“ vyhŕkol a poberal sa preč.
„Počkaj, chcel by som ťa o niečo požiadať.
„A o čo?“ ostražito sa spytoval Harry.
„Ako už vieš, budem sa ženiť, a chcel by som vedieť, či by si mi nešiel
za svedka,“ vyšiel Snape s pravdou von.
„Ja?“ neveril Harry vlastným ušiam.
„Hej, ty,“ potvrdil mu Snape.
„Ale,... ja nie som plnoletý,“ vyhováral sa Harry.
„31.7. máš predsa sedemnásť. Takže plnoletý budeš,“ poznamenal Snape.
„Odkiaľ to viete?! Kedy mám narodeniny?“ divil sa Harry.
„Hádaj,“ sarkasticky poznamenal Snape, „Rozmysli si to. Do prázdnin je
času dosť.“
„Uhm,“ zamrmlal Harry a pratal sa preč.
Vybehol z učebne a ponáhľal sa do klubovne, kde si sadol vedľa Rona a
nemo si začal robiť úlohy. Ron naňho začudovane pozrel a už sa ho chcel
opýtať čo sa mu stalo, ale v tej chvíli k nim prišla Hermiona a začala
rozoberať prácu pre profesorku McGonagallovú. O chvíľu sa k nim pridala
aj Ginny a Mark, a tak Ron nemal šancu spýtať sa ho čo mu je. O deviatej
sa Harry ospravedlnil a odišiel spať. Zaspať však nemohol. Uvažoval nad
tým, čo mu navrhol Snape.
„Prečo sa to spýtal práve mňa?“ pýtal sa sám seba.
„Si jeho synovec.“ Šepol mu jeho vnútorný hlas.
„No a?! To ešte nevysvetľuje prečo ma tam chce,“ odsekol mu.
„Asi sa chce pochváliť akého má skvelého synovca,“ ozýval sa stále
intenzívnejšie dotieravý hlas v jeho hlave.
„Sklapni!“ zakríkol ho Harry rázne.
„Si jeho jediný normálny príbuzný,“ pokračoval teraz už miernejšie jeho
vnútorný hlas.
„Možno,“ poznamenal Harry a po chvíli zaspal.
Sníval sa mu zvláštny sen. Bol na nejakej zelenej pláni, no nebol tam
sám... boli tam jeho rodičia. Jeho mama k nemu pristúpila a šepla:
„Zmier sa so Severusom, prosím. Uvidíš, bude to tak lepšie.“
„Keď,...ja neviem čo mám robiť. Raz je taký, raz taký. Neviem, čo si mám
myslieť,“ zúfalo preriekol Harry.
„Severus je niekedy veľmi neurčitý, no viem, že v hĺbke srdca ťa má rád,
aj keď ti to asi nikdy nepovie,“ pokračovala.
„Tvoja matka má pravdu, Harry,“ ozval sa James.
„Všetko bude potom lepšie,“ povedala ešte a Harry sa zobudil.
Hľadel na nebesá svojej postele a uvažoval či to bola skutočnosť, či iba
sen. Po chvíli opäť usnul.