~AMANTES, AMENTES – MILENCI ŠIALENCI~ Harry sedel na sedačke a zamyslene sledoval stenu, ktorá oddeľovala spálňu od obývačky. Už je to pekná chvíľa, čo sa chlapec, ktorý prežil vyparil zo svojej izby a zanechal Draca ležiaceho a hlavne zmäteného v posteli. Čo si to urobil, Harry?! Pobozkal si svojho bývalého rivala? Harry si schoval hlavu do dlaní a nešťastne zakňučal. Bola to nehoda! Nemalo sa to stať. Bolo to... impulzívne. Potter vykukol zo svojich dlaní a pozrel na stenu. Nehoda? Nehoda je, keď vsadíš na zlé metlobalové mužstvo. Impulzívne? Čo si to nahováraš? Harry vzdychol. Impulzívne... dlho som s nikým nebol. Teda ešte som s nikým nebol. A Draco... ehm... Malfoy... Bol na blízku a bolo to... impulzívne. A o to je to horšie. Impulzívne. Správal si sa pudovo. Rozum bol zatemnený a vyhral... Ja dobre viem, čo vyhralo! Nikdy som nad bozkom s Dracom nerozmýšľal! Iba občas... Harry sa postavil z matraca sedačky. Rozmýšľal. Ako je možné, že ho nedokážem vyhnať z hlavy. Je tam stále. Ale doteraz to boli len myšlienky. Nie činy. Čo so mnou robí? Prečo sa pred neho nemôžem postaviť tak ako predtým. Prečo sa pred neho nemôžem postaviť, ako pred hocikoho iného. Musím sa teraz klepať? Musím ho vyzliekať očami? Je mi zo seba zle. Položil dlaň na stenu a oprel sa o ňu čelom. Mal by sa preklínať len za tie nečisté myšlienky, ktoré má. Už len tak hreší, keď si Draca predstavuje... Najprv to bolo celkom nevinné. Prvá predstava... len tanec telo na telo s Malfoyom. A to sa dalo vysvetliť. Vždy sa mu páčilo, ako tancoval s ostatnými kolegyňami na večierkoch. To nebolo až tak strašné, ale predstavy sa zhoršovali... Druhá predstava – Malfoy bez oblečenie. Tretia – vášnivý bozk s Malfoyom. Štvrtá – maznanie sa s ním... vášnivé maznanie. To už Harry vedel, že niečo nie je v poriadku. Jedna vec je, keď kolegu ohodnotíte, ako dobrého tanečníka a druhá, keď si v súvislosti s ním predstavujete bozky, objímanie, šepoty, láskanie... Ešte horšie je, keď sa predstavy prenesú do každodenného života a prenasledujú majiteľa mysle. Keď na láskanie s kolegom myslíte na porade s ministrom. Na obede alebo pri rozhovore s ním samotným. Keď si už vaša myseľ robí, čo chce a nedovolí majiteľovi mozgu zasahovať do toku predstáv. A nielen to. Zhoršuje to. Predstavy zhoršuje. A prenáša do snov. Harry stisol pery a otočil sa k stene chrbtom. Posledné predstavy, čo začali len pred pár týždňami. Preklínané sny a predsa Harry každú noc dúfal, že prídu. Boli jediné, čo mal. Len počas snu si mohol dopriať Dracove ústa, oči, stehná... Vedel, že to nie je skutočné a vedel, že ani nebude. A hlavne vedel, že ráno sa zobudí s hlúpym a trápnym pocitom. A že jediné, čo mu ostane zo sna s Dracom Malfoyom, bude špinavá plachta. No bolo mu to už jedno. Radšej byť aspoň v sne šťastný a ukojený, ako mať nočné mory o Voldemortovi. Aspoň v sne byť šťastný. Tam ho má pre seba. V skutočnosti patrí inej. Možno Parkinsonovej... A tá je najšťastnejšou ženou na svete. Harry si odpil z pohára. Už len samotná skutočnosť, že Draco bude späť v izbe vedľa neho... Už len to ho stavalo do zlej situácie. Kričí z tých snov. Hovorí jeho meno? Všetko môže prezradiť. Keď bude mať len podobný sen tomu dnešnému... Draco všetko zistí. A určite všetko vyklebetí. Ale ten sen... Harry sa začervenal, keď si spomenul na svoju minulú noc. Sny sa ovplyvniť nedajú. Tak čo?! Strhol sa, lebo započul zvuk padajúceho taniera. Dracovho taniera. Má ísť do izby a pozrieť sa na neho. Nie! Myslí si, že si zvrhlík. Nechaj ho. Raz sa s ním musím stretnúť. Bývame teraz spolu. Teraz... Mal by si to využiť. Už som. Spravil som niečo, čo by som nikdy neurobil. A teraz sa mu nemôžem pozrieť do očí. Lebo sa pozeráš inde. Hlúposť. V súčasnej dobe ťa zaujímajú aj iné časti tela, ako len dajaké oči. Draco má krásne oči! I keď... postava... jeho pozadie... ach... hormóny... nič viac... splašené hormóny! Tie ale teraz bojujú s tvojou slušnejšou časťou. Na Ginny som sa pozrel len tak zbežne. Draca šacujem očami každú chvíľu. On má vlastne aj krajšiu postavu ako Ginny. Ehm, síce je to muž, ale je viac sexy. Ginny nie je... sexy. Je pekná, šarmantná, ale nie sexy. Že si to začal všímať až teraz... Choď za ním! Nie! Choď!!! „Ehm, Potter?“ Dracov hlas sa ozval zo spálne. Harry splašene pozrel na dvere. Má ísť? Nemá? Keď nepôjde bude vyzerať, ako zbabelec. Keď pôjde... čo keď to urobí znova. Poslednou dobou sa nevie kontrolovať. Čo keď na neho skočí? Čo keď mu ublíži? Harry pomaly podišiel k dverám. Pootvoril dvere a vstúpil do jamy levovej. Draco uhol očami, keď Harry vošiel. Bola to trápna situácia. Napätá. Čo mám robiť? Že sa nič nestalo? Alebo stalo a vysmiať sa mu? Draco, to už zase hovorí to tvoje staré JA? Nie. Rob, že sa nič nestalo. Uvidíme... „Prečo si ma zavolal?“ Harry sa snažil svoj hlas zosilniť. „Prečo asi? Si štyri hodiny zavretý v obývačke a ja nie som schopný chodiť.“ Draco ukázal na obviazané končatiny. Harry poplašene pozrel na hodiny. Vyzeral ako zbabelec. Ale Draco nehovorí o bozku. Dobré znamenie. „Ja... čítal som si.“ Harry sa začervenal, keď sa stretol s Dracovým pohľadom. Odvrátil sa. Bol v rozpakoch, že tak isto sa odvrátil aj Draco. „No... ja... len, že... chce sa mi ísť na záchod. A sám nemôžem ani len vstať.“ Draco sa pozrel na plachtu. Toto nebolo jedna z tých fráz, ktoré by povedal Harrymu Potterovi. Určite nie: Pomôž mi na záchod. Harry sledoval Dracove červenanie a aj reč sa mu zasekla. Atmosféra začala hustnúť. Potter podišiel k posteli a zvrchu sa pozeral na Draca. Nevedel ani, ako ho má zdvihnúť bez toho, aby sa ho príliš nedotýkal. Čo keď to je len skúška? Obviní ho z obťažovania. „No, Potter, nemám na to celý deň!“ Draco chytil opäť malfoyovský tón. Harry sa nahol k posteli, ale opäť sa odtiahol. „To ťa mám zdvihnúť? Ako úplne?“ Harry prekvapene zamrkal, keď Draco nejavil známky pohybu. „No tak asi preto som ťa zavolal.“ „Ako...?“ Potter nešťastne pozrel na Dracove telo. Draco sa pousmial. Trochu sa posadil a dúfal, že Potter pochopí, že ho má zobrať do náručia. Harry sa trochu nesmelo skrčil k zranenému. Pozrel mu do tváre. Dracovi sa pohrával úsmev na tvári, ale nechcel svojho záchrancu odplašiť. Čakal... Potter chytil Draca jednou rukou za chrbát a druhú vsunul pod perinu a nahmatal Dracove skrčené nohy. Pozrel na blondína. Ten sa snažil tváriť neutrálne, ale červenajúca farba tváre mu to kazila. Harry sa nadýchol a zodvihol Draca do vzduchu. Malfoy si ešte v rýchlosti stihol omotať ruky okolo krku Vyvoleného. Harry prešiel pár krokov smerom von z izby a snažil sa nemyslieť na to, koho drží v náručí. Pri najbližšej príležitosti ho jemne pustil a pomohol mu postaviť sa na nohy. „Tu je... ehm... toaleta.“ Harry ukázal na dvere pred ktorými obidvaja stáli. „Ehm, vďaka.“ Draco preletel očami po dverách a späť na svojho nosiča. „Tak choď...“ Harry sa odvrátil. Draco pomaly krívajúc došiel k dverám a ubolene ich aj otvoril. Vošiel dnu. Harry sa oprel o dvere. Ešte pred chvíľou dúfal, že sa ho už nikdy nedotkne a teraz? Držal ho v náručí. Toto už vážne zachádza priďaleko. A prečo Draco nič nepovedal? Chce to ignorovať? Veď sa ho dotkol perami. Jasné. Pre Malfoya to nič neznamenalo. Určite si myslí, že si iba nadržaný. Tak prečo provokuje? Prečo sa nechá odniesť? Prečo asi! Je zranený. No... až tak, že nemôže chodiť? Tak prečo si ho odniesol, keď vieš, že si pravdepodobne z teba vystrelil. Nevystrelil. Bolí ho to. Je to Malfoy. Ten bude predstierať hocičo. Hocikedy. A pred hocikým. A ten hocikto mu aj uverí. Draco je zranený a bodka. Harry započul zvuk tečúcej vody z vodovodu a odtiahol sa od dverí. * * * * Draco si čítal už druhú muklovskú knižku, ktorú mu Harry požičal. Nudil sa ešte viac, ako predtým. Harry trávil väčšinu času zavretý v obývačke a naposledy ho videl, keď mu doniesol večeru. Nevedel, čo si má myslieť. Harry si je vedomý toho, čo urobil? Alebo len provokoval? Prečo sa mu, ale vyhýba...? Veď to je jasné. Bojí sa. Pozrieť mu do očí. Ehm, hanbí sa...? Draco pozrel na obálku knihy, ktoré boli v hotelovej izbe pre hostí: Sen o vášnivej láske. Draco si odfrkol a knihu odhodil stranou. To je smiešne. Z pusy robíš také haló. Počul zaklopanie. Vošiel do izby čiernovlasý chalan. „Ehm, Malfoy. Môžem?“ Draco pozrel na neho a odsunul knihu ďalej od seba. Harry si dosadol na kraj postele a položil na plachtu pár sladkostí. Draco zahnal sliny, ktoré sa mu nahromadili v ústach. „Ty si bol v čarodejníckom obchode? Ja som myslel, že si bol tu?“ Draco neveriacky zobral do rúk čokoládu s obrázkom trola. Harry sa pousmial nad tým, ako sa Draco vrhol na sladkosti. Musel odísť na čerstvý vzduch. Rozmýšľať... ďaleko od neho. „Bol som tu za rohom. Ehm, nemysli si, že je to samozrejmosť. Nie som tvoja mamička, ktorá ti posielala do školy čokolády.“ „Tak o čo ide?“ Draco skúmal Harryho tvár. „Zabudneme na to. Dobre?“ „Na čo?“ Draco pochopil, ale aj tak chcel ešte aurora potrápiť. „Vieš,“ Harry sa nervózne postavil zo stoličky, „to?“ „Aké to?“ „Malfoy, vieš!“ „Nie! Na čo zabudneme?“ „Na ten... ten bozk.“ Harry čakal a hryzol si pritom dolnú peru. Bolo to vonku. Vlastne sa k tomu priznal. „Aha...“ Draco sa zohol k čokoláde. Harry ostal šokovane pozerať. „Aha, čo?“ „Nič. Len aha.“ „Tak je to za nami. Nie? Nebol to bozk. Čo to hovorím. Jasné, že to nebol bozk. Len skratová reakcia. Pusa. Aj to taká... ehm... kamarátska. Teda z kolegiality.“ Harry sčervenel na odtieň farby karmínovej. „Aha, tak z kolegiality,“ Draco si odložil čokoládu, „ja som nevedel, že sa bozkávaš s ľuďmi len z priateľstva. Mimochodom... sme my vôbec priatelia?“ Draco nadvihol obočie. Prečo to hovoríš, Draco? Odplašíš ho. Buď ticho! „To sa po každom takto hádžeš len z kolegiality? Takže už viem, prečo tak Kingsley na teba nedá dopustiť. Alebo on už má viac ako bozky?“ „Čo si to dovoľuješ?“ Harry nechápavo zažmurkal. Prišiel sa mu ospravedlniť a Malfoy ho tu ide obviňovať z toho, že zvádza celé ministerstvo. Napokon čakal to, ale zachádza priďaleko. „Tak preto sa ide rozvádzať? Našiel si niekoho mladšieho. Niekoho... hm... kto je mladý a nadržaný.“ Draco, zavri tie svoje ústa! Toto je podľa teba zvádzanie? „Tak čo? Koľko čísel spolu za tú hodinu, čo si s ním v kancelárií spravíte? Tuším tam má aj gauč. Ale divím sa ti. Kingsley je starý. No... ale bohatý. Ideš po prachoch, alebo musí byť dobrý v posteli. Teda. Keď to robíte v posteli a nie na tej sedačke...“ Draco nestačil zareagovať. Do tváre ho zasiahla Harryho ruka. Dotkol sa líca, ktoré pálilo a pozrel späť na rozčúleného aurora. „Pozri, Malfoy. Ja som... ja,“ triasol sa mu hlas od zlosti, „ja som sa ti prišiel ospravedlniť za to moje chovanie. Ale na čo som to robil?“ Draco až nadskočil, keď sa Harry rozkričal. „Ty si odporný kus ľudskej bytosti. Hnus. Počuješ hnus! Neznášam ťa. Hnusíš sa mi, ty bastard, a najradšej by som ti rozbil hubu, ale neurobím to.“ Draco zodvihol pohľad a nesúhlasne zakrútil hlavou. „Nie. Lebo si nebudeme špiniť ruky, ty... Aspoň som povedal, čo som chcel povedať a zistil, že si stále taký istý, Malfoy. Čakal som... ale nič. Mal som s tým rátať, že si arogantný hajzel.“ Draco sledoval, ako sa Harry vzdialil a zabuchol z celej sily dvere. Prešiel si po líci, ktoré ho začalo až teraz štípať a snažil sa uvedomiť, čo to vlastne hovoril. A hlavne prečo? Zvyk. Hlúpy zvyk. A už ho mal na dosah ruky... A opäť stratil. Kvôli malfoyovskej namyslenosti. Kvôli zvyku byť hajzel na všetkých okolo seba. Hlúpy zvyk. * * * * Draco sa pozeral na stenu a snažil sa zaspať, ale nešlo to. Táto dovolenka bola zlým snom. Nemal rád chvíle strávené mimo Malfoy Manor. Predsa len tam bol doma. A teraz tu... V špinavom muklovskom hoteli... je sám... mal by menej kopať okolo seba. Pozrel na stenu a započúval sa do zvuku televízora, ktorý mal Harry zapnutý. Nechcel ísť za ním. Potom všetkom sa mu má pozrieť do očí. Určite ešte k tomu odhalil to jeho divadielko so zranením. Napokon už aj na záchod išiel okolo Harryho a ten nepovedal nič. Nedivil sa, že chodíš. Ale to krívanie si si mohol odpustiť. Prehnal si to s tým. Draco sa započúval do hlasu z televízora. Zoberieme dve štipky soli a pridáme... Draco odhodil čokolády na stranu. On sa ti ospravedlní za ten bozk. Mimochodom, za bozk, ktorý si chcel. A ty? Vynadáš mu. A on ti prinesie sladkosti... A ty? Povieš mu, že spáva s Kingsleyom. Nie! Ty si povedal, že si to spolu rozdávajú v kancelárií. A...? A že Harry ide po peniazoch. Ušlo mi to. Ja... asi len žiarlim, že niekto ako Kingsley s ním trávi toľko času. A že o ňom tak často rozpráva. A že to je jediný muž o ktorom tak často hovorí. Započúval sa... A zalejeme omáčkou... Pozrel na čokolády vedľa seba. Jednu zobral a podišiel k dverám. Pozrel sa cez kľúčovú dierku. Harry ležal schúlený na sedačke. Draco pootvoril dvere. Zbadal Harryho lepšie. Mal pravdepodobne oblečené oblečenie na spanie. Draco zalapal po dychu, keď si uvedomil, že Harry má na sebe len trenírky a tričko. Videl, ako sa Potter bez záujmu pozerá na muklovskú skrinku a oči mu občas skĺznu na vankúš. Draco sledoval, ako si vankúš uhladil a prikryl sa tenkou plachtou. Televízor vypol. Vrátil sa do izby a zobral do rúk pero a čokoládu. Rozmýšľal... napísal jednoduché: Prepáč. Započúval sa do ticha a podišiel k dverám. Potichu pootvoril všimol si, že Harry si zasvietil a čítal časopis. Zavrel. Čupol si a čokoládu prestrčil pomedzi prah. Ucho priložil k dverám. Počul zvuk... Harry sa postavil zo sedačky... Počul kroky... Ako sa Harry priblížil k dverám... Draco rýchlo vhupol do perín a zakrútil sa. Načúval... ale nič nepočul. Pozrel na dvere, ale nikto nevošiel. Smutne vzdychol. Draco, on ti neodpustil. Prečo by aj mal. Otočil sa chrbtom k dverám a snažil sa vytlačiť Harryho z mysle. Skúsil to, ale nepodarilo sa. Zaspal smutný z neúspechu. Nevidel Harryho úsmev, keď si bral sladkosti. Nevidel jeho iskričky v očiach, keď si čítal nápis na čokoláde... * * * * „Dobré ráno!“ Harry vošiel do spálne. „Dobré...“ Draco sa v rýchlosti snažil zakryť pod perinu. „Ja len, že raňajky sú na stole.“ Harry sa snažil nepozerať na nezakrytú časť Dracovho stehna. „Ehm, dobre. Hneď prídem.“ „Chceš pomôcť?“ „Už to bolí menej. Nemusíš.“ Draco pozrel na vzor na plachte. „Tak zatiaľ.“ Harry posledný krát skontroloval Draca a odišiel do malej kuchynky. Draco sa snažil vyštverať z perín a rýchlo zháňal oblečenie. Občas sa spanie na ostro nevypláca. Ešte, že som nespal v dajakej divokej polohe. Alebo že neskopal perinu k zemi. Natiahol na seba sivé nohavice a čierny sveter. Pozrel sa do zrkadla. Čierny sveter nahradil bielim priliehavejším a vlasy si jemne prehrabol. Tak dostali trochu pružnejší ráz a odbehol do kúpeľne. * * * * Draco vošiel do kuchyne a prekvapene zažmurkal. Po tom včerajšku nečakal, že by sa Harry nehneval. Ale asi čokoláda urobila svoje. Sadol si za stôl oproti Harrymu a zobral si z bohato prestretého stola obložený chlebík. Pozrel na chalana oproti nemu, ktorý jedol jogurt a čítal pri tom noviny. Draco si musel poupravovať trenírky v rozkroku vo chvíli, keď si Harry oblizol pery zašpinené od jogurtu. Harry zdvihol pohľad a pozrel na Draca. Ten sa sklonil k raňajkám a zaujato pozeral na šunku a syr. „Niečo nové?“ Draco sa snažil odlákať pozornosť od svojej osoby. To, že bol pozorovaný ho znepríjemňovalo. „Nič,“ Harry sa sklonil k svojim novinám, „len môj milenec slávnostne otvoril nové metlobalové ihrisko. Čo povieš? Mal by som sa s ním za to vyspať.“ Harry pozrel s vytiahnutým obočím na Draca. „Strašne vtipné. Nemyslel som to tak. Tak prepáč.“ Blondín si odhryzol. „Prepáč? Ja som myslel, že to slovo ani v slovníku nemáš. Vieš, čo to znamená?“ „Hej. A nepoužívam to často. Tak si to váž.“ Draco nervózne nalial do pohára džús. „Ale uznávaš, že si to včera s tým Kingsleyom prehnal.“ Harry nakukol z novín. „Áno. Priznávam. Chceš si to aj nahrať, že sa ti ospravedlňujem. A... a že priznávam, že som to prehnal?“ „Len aby si si to uvedomil, Malfoy, že na mňa si tu nebudeš vyskakovať. Ja nie som dajaká hlúpa husička z ministerstva.“ „Aj to priznávam...“ Draco sa zastavil s rukou pred ústami. „No to som rád, že ma nepovažuješ až za takého idiota, ako som si myslel.“ „Hm, vieš, že niekto je vždy v týme ten múdry a niekto ten pekný...“ „Takže ja som ten múdry...?“ Harry sa pousmial. „No keď už som ja ten pekný ty musíš byť ten múdry... ejší.“ „A prečo si ty pekný. Ja podľa teba nie som?“ Harryho hlas mal v sebe známky pobavenia, ale Draco si toho nevšimol a bral to, ako serióznu otázku. „Si pekný...“ Už druhýkrát sa zastavil v pohybe. Nevedel, čo má robiť. Kam sa pozrieť. Cítil, ako sa začína červenať. Veď s ním flirtuje? Hovorí, že je pekný a inteligentný? Harry si naklonil hlavu na stranu a pozoroval Draca. „Vďaka. Ani ty nie si na zahodenie. Parkinsonová má šťastnú ruku.“ Harry čakal. „Nechodím s Parkinsonovou.“ Draco si odpil. Prečo ho len rozhovor s ním tak znervózňuje. „Aha...“ Harry sa schoval za noviny. „Aha, čo?“ „Nič. A s kým si teda? S Izabel?“ Harry sa snažil tváriť, že svoju pozornosť venuje metlobalovej rubrike. „Nie ani s ňou. Vzťah dusí.“ „Takže si len... užívaš?“ „No...“ Draco zahnal spomienky svojich posledných večerov s rodičmi. „A ty? Nie si s Weasleyovou. Pravda?“ Malfoy pokrčil čelo. „Nie.“ Draco si vydýchol. Možno až príliš hlasno. „A s kým si. Ty si Harry Potter. Ty musíš mať priateľku. Určite ti nejde len o... ehm... sex.“ Pohľady obidvoch sa spojili a hneď aj odvrátili. Draco sa preklial, že to povedal. „Nie. O to mi nejde.“ „O to? Čo si taký romantik. Nevieš to povedať normálne. Tak máš niekoho?“ „Ehm, nie?“ „Nie? Ale ty? Musíš niekoho mať.“ „Vieš čo...? Nemiešaj sa do môjho milostného života, Malfoy.“ „Fajn. Ale aj tak mi to príde zvláštne.“ „Čo? Že nemám priateľku. Hovoril som ti, že som dlho s nikým nebol. Preto som urobil to, čo som urobil.“ „Nie, že sa tu o tom my dvaja rozprávame. O vzťahoch. O sexe.“ Harry sa pozrel na Draca. „Harry?“ Oslovený roztvoril oči prekvapením. Vyslovil jeho meno...? „Ehm, áno?“ „Koľko si s nikým nebol?“ „Ty chceš vedieť...“ „Áno. Kedy si mal naposledy sex.“ Draco neuhol pohľadom. „To je neslušné. Pýtať sa takto otvorene, Draco.“ „Merlin, Potter sme dospelí a obidvaja chalani. No povedz. Zaujíma ma to. Kedy mal naposledy sex Vyvolený.“ Ráta sa aj auto-erotika, môj Draco? Pokiaľ áno... hm... tak pred pol hodinou. „Nepoviem.“ „Potter, nerob drahoty. Len chcem vedieť na akej úrovni som. Teda, keď si ma chcel pobozkať...“ „Nechcel som ťa pobozkať. Z malej pusy nerob bozkávanie.“ „Dobre. Tak. Keď si mi dal tú pusu, že či si bol na tom vážne zle, alebo to bolo kvôli môjmu šarmu.“ „Beriem tú prvú možnosť.“ „Prečo?“ „Malfoy, aj keby som bol na chlapčekov, čo nie som, tak ty rozhodne nie si môj typ.“ „Prečo?“ „Prosím?“ „Ehm, aký máš typ?“ „Trebárs taký Kingsley. Inteligentný, citlivý, hnedé očí, pevné paže...“ „Robíš si srandu.“ „Nie. A v tom sexe s ním si mal pravdu. Len to nerobievame v kancelárií, ale u neho doma. Posteľ je lepšia ako gauč, Draco.“ Draco zažmurkal a hľadal slová. „Robíš si srandu.“ Harry sa postavil a odložil noviny. „Nie.“ „Robíš. Že si robíš srandu?! Nespávaš s Kingym, že?“ Draco sa snažil niečo vyčítať z Harryho očí. „Nie, nespávam. Ale ty si ma tak navnadil na tú myšlienku, Malfoy, že nad tým rozmýšľam.“ „Blbé fóry.“ Draco si naštvane zobral noviny zo stola a počul, ako si Harry pustil televízor. * * * * Draco vošiel do kúpelne a zabuchol dvere. Pustil sprchu, aby sa miestnosť trochu oteplela. Pomaly si vyzliekol župan a hodil ho na stôl. Obväz z ruky a nohy mu bol aj tak na nič. Harry pravdepodobne prekukol jeho hru. Sprchu nastavil na menší prúd vody a prichystal si šampóny a sprchové gély. Pozrel sa po malej kúpelni. Zavrel dvere na sprchovom kúte a na župan položil dva prstene. Nahmatal gumičku vo vlasoch a zložil si aj tú. Krátke vlasy, ktoré sa mu len tak-tak vošli do gumičky, prehrabol prstami. Pozrel sa do zrkadla. Skontroloval svoje nahé telo. Páčilo sa mu. A čo viac. Bol na seba hrdý. A mal byť prečo. Nepoškodená, porcelánová pleť. Striebristé, jemné vlasy. Úzke, štíhle, ale aj tak mierne svalnaté telo. Pousmial sa pri pohľade na seba. Toto mohol vidieť doslova len „vyvolený“ človek. Podišiel k poličke so šampónmi a chcel spolu s kozmetikou vhupnúť do sprchy, ale... Všimol si, že jeho obľúbený šampón tu nie je. Chýbal mu vanilkovo-harmančekový extrakt pre silu a objem. A ten musel mať na vlasoch. Pohol sa smerom k dverám a nakukol do obývačky. Tam Harry pozoroval stále muklovskú televíziu. Chcel len tak vybehnúť do svojej izby, ale mohol sa otočiť. Zavrel. Pozrel na balkón, ktorý sa nachádzal v miestnosti. Vedel, že sa spája so spálňou, kde ležal jeho zbytok kozmetiky. Zobral do rúk čierny župan obliekol sa do neho. Vypol sprchu a podišiel k balkónu. Stisol kľučku a vyšiel von. Pozrel sa okolo seba. Zatočila sa mu hlava, keď zistil v akej je výške. Radšej sa ani nepozrel dole, ale len na obidve strany. Zistil, že dostať sa k balkónu spálne pre svoj šampón... že to nebude až také ľahké. Niečo mu hovorilo: Vráť sa. Ale to by nebol Malfoy keby poslúchol. Na obidvoch stranách boli menšie múriky, ktoré oddeľovali jednotlivé balkóny od seba. Draco si pritiahol župan bližšie k sebe a nakukol na pravú stranu. Snažil sa vykuknúť čo najviac, ale strach z toho, že poletí vzduchom bez metly bol väčší. Trochu sa vyklonil, ale zbadal pravdepodobne novomanželský pár v posteli. Trochu dlhšie pohľadom zotrval na dvojici a otiahol sa až, keď mladá žena s vreskotom ukázala na Draca prstom. Draco sa už pobral preč, keď videl, ako sa nahý novomanžel postavil z postele. Ponáhľal sa ešte viac, keď zistil, že má asi stopäťdesiat kilo. Pritiahol si opäť župan bližšie a zostal mu už len balkón na pravej strane. Nakukol na pravú stranu. Keď uvidel svoje šaty porozvešané po miestnosti kam sa pozeral, vydýchol si. Pozrel sa za seba. Či ho bláznivý, svalnatý, nahý novomanžel neprenasleduje... našťastie nič. Bosú nohu vyložil na malý múrik a stačilo už len druhou prekročiť... Ale nedarilo sa. Draca vyrušovali muklovské automobily a ruch mesta. Pozrel sa dole a zakrútila sa mu hlava. Rozhodol sa predsa len vrátiť a prejsť okolo Harryho. Chcel sa tomu vyhnúť. Chcel sa mu odteraz vyhýbať, ale keď to inak nejde. Priblížil sa k skleneným dverám do kúpelne, ale nešli otvoriť. Draco nešťastne zalomcoval zabuchnutými dverami, ale nič sa nestalo. Rozhodol sa dostať sa do spálne. Napokon inú možnosť ani nemal. Podišiel k múriky, ktorý sa mu stal väčšou prekážkou, ako si myslel. Nohu opäť vyložil na múrik a rukou sa chytil steny hotela, aby nespadol. Vyhupol sa hore, ale zistil, že sa mu ostala zima na ramená. Potom aj na hruď, brucho dokonca aj na zadok. Pozrel sa okolo seba a hľadal príčinu chladu. Zistil, že si pristúpil cíp županu, ktorý si nemotorným pohybom stiahol až na zem. Rukou, ktorá mu ostala voľná sa snažil poskrúcaný župan opäť navliecť, ale ten nie a nie sa obliecť. Draco sa bál viacej potiahnuť županom, predsa len na ňom stále stál a nechcel riskovať pád z osemnásteho poschodia. Vietor zafúkal v najnevhodnejšiu dobu a Dracovi neostalo nič iné len sa držať stien hotela zubami nechtami. Mohol vnímať, ako mu vietor oblizuje nahé telo. Cítil sa trápne a čudne zároveň. A okrem toho sa musel báť o holý (doslova o holý) život. Vietor prestal a Draco využil príležitosť a druhou nohou preskočil múrik. Poobzeral sa okolo. Vedel, že je správne. Videl svoju dočasnú izbu... Otočil sa pre župan, ale ten už nebol na mieste. Rýchlo pribehol k zábradliu a musel smutne skonštatovať, že župan leží na trávniku pred hotelom. Otočil sa k balkónovým dverám a chcel otvoriť, ale... Nič. Mykal kľučkou, ale opäť nič. Draco, upokoj sa. Vždy boli aspoň pootvorené. Dočerta, toto je zlý sen. Tak čo teraz, Draco? Budeme tu takto stáť a počkáme na Harryho? Ó, nie, nie. Nesmie ma vidieť nahého. Ale čo mám robiť. Zaklop! Nie!!! Obzrel sa okolo seba, ale na balkóne nič nebolo. Okrem dvoch stoličiek a malého stola, ale to mu bolo na nič. Striasol sa. Po tele mu začali behať zimomriavky. Otočil sa k zábradliu a hľadal, či nemá niekto na blízku dajaké oblečenie. Ale opäť nič. Keď bol otočený nevšimol si, že do spálne niekto vošiel. Harry si prišiel zobrať dajaké veci zo skrine. Na ruky si už kládol tričká, keď sa pozrel smerom na balkón. Veci mu z rúk vypadli, keď zistil na čo, alebo skôr na koho sa pozerá. Naklonil hlavu a skúmal postavu, ktorá mu bola otočenú chrbtom, alebo lepšie povedané zadkom. Harry preglgol, keď sledoval Dracove príťažlivé krivky. Nikdy by si nepomyslel, že môže byť až takto vzrušujúci. Oči prešli od štíhlych lýtok vyššie k hrubším stehnám a ešte vyššie k Dracovmu zadku. Pokračovali vyššie cez úzky driek k širokému chrbtu a pevným, aj keď úzkym pažiam a ramenám, ktoré šteklili striebristé vlasy. Harry pozoroval, ako sa Draco nakláňa cez zábradlie dolu pričom sa mu zlepšoval výhľad najmä na pozadie nahého Malfoya. Potter podišiel bližšie so stále upretým pohľadom. Draco sa snažil vyhliadnuť dajaké oblečenie, ale stále bez výsledku. Otočil sa a chcel opäť skúsiť otvoriť dvere. Zasekol sa v pohybe. Čakal, že pred ním bude len sklenená tabuľa, ale nečakal Harryho. Nevedel, čo má robiť. Harry šokovane sledoval Dracove telo aj z predu. Ignorujúc pritom Malfoyovu tvár Harry očami prešiel po Dracovom hrudníku na brucho a zastavil sa očami na mieste jeho rozkroku. Harry si neuvedomoval čas, ktorý strávil pozeraním Dracových genitálií, ale keď sa majiteľ pozorovaného tela dostal do reality, prikryl si ich rukou. Harry pozrel do bledej tváre. Všimol si, že je Draco vytočený do najvyššej miery. Otvoril dvere. „Ty... ty...“ Draco rýchlo schytil prvú vec (vankúš), čo mal po ruke a priložil si ju na citlivé miesto. Harry s pobavením sledoval Dracove telo a hlavne jeho konanie. Započuli zvonček. Harry sa odtrhol od pozorovaného objektu a išiel otvoriť. Draco rýchlo zháňal oblečenie na seba, a pritom sa snažil započuť rozhovor. „Prepáčte, že ruším, ale dostali sme hlásenie, že sa tu pohybuje nahý exhibicionista. Išiel aj okolo vášho balkónu. Tu pán Crebs by chcel podať trestné oznámenie...“ Draco sa prikrčil k dverám. Keď ho ešte aj Potter udá z exhibicionizmu. Najstrašnejší deň v mojom živote. Videl ťa nahého! A ako sa pozeral. Nie! On čumel. Nepozeral. Nehanebne čumel. Ten Potter je, ale úchyl. Ehm, on? „Pán Potter, môžeme ísť ďalej. Viete...ehm... pani Crebsová z toho robí dosť veľký problém a predpokladá, že ten exhibicionista vošiel k vám.“ Draco ani nedýchal. On ho udá. Odvlečú ho muklovia do... Kam ho odvlečú? Majú väzenie? Rýchlo si obliekol aspoň Harryho rifle a jeho mikinu, ktoré si prišiel majiteľ vecí zobrať do izby. Pritisol ucho na dvere. „Dovolili by ste nám, Pán Potter, sa tu trochu porozhliadnuť?“ „Iste...“ Iste? Potter?! Počul, ako niekto vošiel do obývačka. Ako sa dvere zabuchli. „Tam je kuchyňa...“ Harryho hlas sa opäť ozval. „Hm... A tam?“ ozval sa namosúrený mužský hlas. „Spálňa.“ „Môžeme?“ „Ehm, iste...“ Draco sa oddialil od dverí a podišiel k posteli, kde si sadol. Sledoval, ako sa kľučka stisla... „Ale...“ Kľučka sa stiahla dolu a vo dverách Draco zbadal stáť Harryho, dvoch policajtov a dajakého tučného mukla v župane. Všetci pozerali na chalana sediaceho na posteli. „Je to on, pán Crebs?“ Jeden z policajtov ukázal na Draca. „Áno. Som si istý, že je to on.“ Crebs prikývol veľkou hlavou. „Pán Potter, do vášho domu sa dostal nebezpečný exhibicionista. Máte šťastie. Takéto typy sú veľmi nebezpečné. Ehm, ukradol vám pravdepodobne oblečenie. No poď. Vstávaj!“ Policajt podišiel k Dracovi a ukázal rukou, aby vstal. Ten pokrútil nesúhlasne hlavou a prosebne pozrel na Harryho. „Ale, páni, to bude omyl.“ Všetci pozreli na Harryho. „Tento muž nie je žiadny exhibicionista.“ „Nie? Je vo vašej spálni, pán Potter.“ „No... on je môj priateľ.“ Harry sčervenal. „Naozaj?“ Všetci traja pochybovačne zdvihli obočie. „Áno,“ sadol si k Dracovi na posteľ, „že je to tak, miláčik.“ Objal ho okolo pásu. „Ehm, áno.“ Draco pobozkal Harryho na líce. „A prečo sa váš priateľ nahý prechádza po hoteli?“ „On sa zabuchol. A župan mu padol na zem. Pravda, chrobáčik?“ „Ehmm...“ Draco sa snažil zasmiať. „Vidíte. Myslím, že môj priateľ nemal dôvod vás obťažovať, pán Crebs. Bola to nehoda, že vás videl so snúbenicou. Verte mi. Môj priateľ je čistý gay. Však, láska?“ Harry sa sklonil k Dracovi a nasilu si vynútil bozk. Už len počul rýchle pozdravy pri odchode a náhle zabuchnutie dverí. Draco sa zadýchane odtrhol od pier a vrazil Harrymu facku. „Toto si nedovoľuj!“ Ešte stále nevedel chytiť dych. „Čo? Toto?“ Harry sa naklonil nad posteľ a tvrdo sa pritisol na pery. „Hm...“ odtrhol sa od pier, „presne toto. Ty zvrhlík.“ „Nechceš to?“ Harry pridržal Dracove ruky jemu nad hlavou. Draco nesúhlasne zavrtel hlavou. „Fajn...“ Harry sa odtiahol a chcel sa postaviť. Draco ho objal okolo pásu a hodil na posteľ. Harry s tichým buchnutím dopadol na matrac. Nestačil zareagovať na rýchle Dracove ruky, ktoré tentoraz pridržali jeho vlastné a vytiahli ich nad hlavu. Malfoy sa so zmyselným pohľadom pozrel na Harryho, ako na chytené zviera. „Tak čo, Potter? Malfoy má vždy náskok.“ „Všimol som si...“ Harry sa nadýchol, keď Draco zjemnil svoje zovretie, ale ten si pre zmenu obkročmo sadol na svoju obeť. Mlsne sa usmial. „Tak zlatý, nevinný chlapec sa dajako rozbehol.“ Draco sa sklonil k Harryho tvári, „to sa robí? Takto po niekom vyštartovať, Potty.“ „Nevyštartoval som po nikom.“ Harry sa snažil vyšmyknúť z pod tela. Prekvapila ho Dracova sila. „Tak nevyštartoval. A tá ďalšia pusa. To sa tiež chceš vyhovárať na to, že nikto nebol nablízku. Hm, možno keď si videl moje úžasné telo, tak sa ti zväčšil sexuálny apetít. V pohode, Potty. Viem, že som sexy...“ „Nenamýšľaj si,“ Harry pomykal hlavou, „to tvoje telo nie je zas tak úžasné, ako si myslíš.“ Draco zvraštil naštvane obočie. „To už aj Nevill bol viac sexy ako ty.“ „Longbottom?!“ Draco rozmýšľal nad tým, čo mu bolo povedané. Je... je sexy ako Longbottom? Čo si to dovoľuje. Počkať. Draco, kedy videl Harry nahého Longbottoma??? „V škole, ty tupec.“ Eh, nepovedal si to nahlas. Nečíta ti náhodou... „Myšlienky,“ dokončil Harry s úsmevom. „Prestaň!“ Draco nahnevane buchol Harryho do hrude, „neznášam ťa, Potter.“ „Nemyslím si.“ Harry sa pohodlne položil na matrac. Draco stisk na jeho zápästie zosilnil. „Buď ticho. Nič o mne nevieš.“ „Viem, že nie si ten na ktorého sa hráš, Malfoy.“ „Lezieš mi do hlavy?“ Draco vytreštil oči. „Len teraz som to skúsil. Hm, mal by som to robiť častejšie. A viem, že nie si to na čo sa hráš. Nie si taký arogantný hajzel.“ „Som. Som arogantný hajzel.“ Draco začal rýchlo brániť svoju malfoyovskú česť. Harry sa rozosmial. „Nesmej sa.“ Draco pritlačil Pottera na matrac. Muselo ho to bolieť. Tak... čo sa smeje? Má prosiť o zľutovanie. „Som arogantný bastard. Tak si ma predsa nazval ešte pred nedávnom. Tak čo chceš? Nenávidím ťa, Potter. Nenávidíme sa!!“ „To je pravda.“ Harry súhlasne pokýval hlavou. „Tak vidíš.“ Draco sa pousmial, že jeho česť predsa len nebude pošramotená. Pohniezdil sa na tele chlapca pod ním. „Ale vzrušujem ťa.“ Dracovi sa zastavil dych. „Prosím...?“ „Vzrušujem ťa. Navzájom sa priťahujeme.“ Harry v úsmeve vytiahol jeden kútik úst vyššie. „Čo to kecáš?“ Draco stisol stehná k sebe a Harry tak nešťastne zastonal. „Chceš to poprieť?“ „Samozrejme. V živote si nepovedal väčšiu kravinu, a to si ich už povedal.“ „Chceš si udržať fazónu necitlivého lámača ženských sŕdc, ale ja nehovorím o láske.“ Draco vytiahol obočie. „A o čom?“ „Vieš. O tom o čom sme sa bavili ráno. O sexe.“ „Prepáč, Potter, ale ja nehľadám pekné zadky.“ Draco uhol pohľadom pre istotu, keby náhodou Potter skúšal čítať myšlienky. „Chceš povedať, že ťa nepriťahujem?“ „Nie!“ „Že po mne ani trochu netúžiš? Že nie si trochu aj na iné pohlavie. Aspoň čiastočne.“ „Nie!“ „Choď niekam, Malfoy. To, že nie sme najlepší priatelia predsa neznamená, že spolu musíme vychádzať zle vo všetkých záležitostiach. Práve naopak. Sme si podobní,“ Harry pohladil prstom Dracovu ruku, „až príliš podobní, Draco. A tie hlúpe hádky? Nič to pre mňa neznamená. Rád sa s tebou hádam. A viem, že aj ty so mnou. Máš to rád. A viem, že niečo cítiš, keď sa pozrieš na mňa. Dokedy si budeme klamať, Draco.“ Malfoy šokovane pozeral. Ešte pred chvíľou sa chcel spokojne osprchovať a teraz? Jeho Harry mu tu hovorí ponuky na... sex? Ten slušný Harry Potter. Nie!!! Je tu s niekým iným. To nemôže byť on? Alebo... Čo má robiť? Povedať – áno. Povedať – nie. Podľa toho či to chceš. SAMOZREJME!!! Tak povedz – áno. A vysmeje sa mi. Určite to hrá... „Už si skončil?“ Harry s pobaveným úsmevom pozeral na Malfoya. „Zase si mi...“ „Hm...“ súhlasne zamumlal Harry. „Tak čo, Draco?“ „Čo, čo...?“ „Kedy uznáš, že mám pravdu. Že sa priťahujeme. Že sa ti páčim a chcel by si ma.“ „Nikdy!“ „Dokáž to.“ „Ako?“ „Pobozkaj ma a ja zistím, či to bolo bez emócií.“ „Zbláznil si sa?“ „Si fakt zbabelec.“ „To teda nie som.“ „Tak to dokáž!“ Draco zaváhal, ale sklonil sa nad Harryho tvár. Sledoval zelené oči, ktoré sa rozšírili vzrušením. Pozrel sa na chvejúce pery. Nikdy nemal príležitosť pozerať na Harryho až z takej malej vzdialenosti. Videl, ako sa Harry povzbudzujúco pousmial. Nadvihol sa z Harrho rozkroku a ruka natiahol pred seba. Jeho prsty silno zovreli prsty Harryho. Sledoval, ako sa mykol v zelených očiach tieň bolesti, ale Potter nič nepovedal. „Draco...“ zašepkal. Oslovený sa išiel zblázniť. Krv mu pulzovala v ušiach, ale aj v nadpodbrušku. Perami sa dotkol zľahla Harryho tváre. Pri uchu počul slabé zastonanie a vyslovenie svojho mena. Rozhodol sa. Česť – nečesť. V tejto chvíli mu bolo všetko jedno. Priblížil pery k Harryho ústam a slabo sa na ne prisal. Cítil, ako Harry pomaly opakuje jeho pohyb. Nechcel nič uponáhľať. Myslel si, že keď to bude príliš... tak s tým skončí. Zovrel perami cudzie pery a jemne ich vsal. Vnímal, ako sa telo pod ním napälo. Pohyb zopakoval aj s druhou perou. Nepomyslel si, že mužské ústa môžu byť také jemné a poddajné. A také lákavé. Zubami stisol pery a začal si s nimi hrať. Počul, ako Harry slastne zastonal. Nevydržal. Jazykom sa prebojoval cez Harryho zuby. Potter zareagoval okamžite a našiel Dracov jazyk. Mužský jazyk. Síce je väčší a hrubší ako ženský, ale je to neporovnateľné. Iné. Lepšie. Blondín sa pritisol celým telom na Harryho a začal inštinktívne pohybovať panvou rytme bozkávania. Ruky stále zvierali Harryho, ale medzičasom si už chlapci preplietli prsty. Draco posunul tvár, aby mohol bozk prehĺbiť. Harry si vyprostil ruku zo zovretia a dlaň skončila na Dracovom pozadí, ktoré silno stislo. Malfoyova ruka vyletela do Harryho vlasov. Prsty nahmatali pár pramienkov s ktorými si začali hrať. Obidvaja hlasno zavzdychali do úst toho druhého. Harryho druhá ruka smerovala na Dracov chrbát, ktorý začala hladiť. Draco zrýchlil tempo jazyka a začal bozkávať ústa, líca. Nos, ústa... Blondín sa opäť sklonil k perám, ktoré ho uväznili. Harry sa začal hrať s opaskom, keď... Obidvaja sa strhli, keď započuli zvuk zvončeka... Draco zmätene pozrel na chlapca pod sebou a rýchlo vyskočil z postele. Harry počúval a dúfal, že ten kto ich prerušil odíde. Ozval sa druhýkrát zvuk. „Choď otvoriť. Nie?!“ Draco si poťahoval mikinu. Harry vykročil k dverám. Otočil sa k Dracovi. Uhladil si vlasy. „Vieš, že som nič necítil, Potter?“ Draco sa pousmial. Harry posmešne skrčil čelo. „Hm, to bolo vidieť.“ „Naozaj. Ja nie som taká skupina akú hľadáš.“ Draco, čakáš prehováranie? Hm? Ešte ho nedostaneš. „Takže to s tebou nič nerobilo?“ „Nič. A choď otvoriť. To bude upratovačka.“ „Tak fajn. Nebude sa to opakovať.“ Harry sa otočil k dverám. Draco poplašene zažmurkal. „Ehm...“ „Veď sa ti to určite hnusilo. Však?“ „Áno. Vieš... Ono sa má skúsiť všetko v živote.“ Draco sa snažil zmierniť, čo povedal. „Tak,“ Potter sa otočil, „ale viditeľne sa ti to nepáčilo.“ „Nie...“ Draco zahryzol si do jazyku. Hlúpa malfoyovská pýcha, Draco! Debilná namyslenosť tvojej smrťožrútskej rodiny, Malfoy!