5. Bez príčiny (Beyond All Reason) Po tomto sa mu vyhýbala. Prišiel a odišiel ďalší týždeň, ale on ju videl možno štyrikrát za celý ten čas. Potter a Lupin sa vrátili a každý pokračoval so svojím nudným programom. Lupin a Hermiona každý deň pracovali v knižnici. Potter bol zaneprázdnený so záležitosťami Rádu a vítaním sa s množstvom návštevníkov, ktorí prichádzali denne na Grimmauldovo námestie č.12. Pre Draca bol všedný život vítaným prekvapením. Bolo milé vedieť, čo sa dá každý deň očakávať. Bolo príjemné nemusieť sa znepokojovať o svoju bezpečnosť alebo báť sa o svoj život. Áno, Draco Malfoy bol spokojný s nudnou jednotvárnosťou, ktorá bola teraz jeho životom. Jediná vec, ktorá by to ešte vylepšila, by bola, keby mu odpustila. V to ale bolo príliš trúfalé dúfať. Jedno popoludnie Draco sedel sám v kuchyni, pil čaj a čítal knihu, keď vošiel Remus. „Draco, bol som zvedavý, či máš čas. Myslíš, že by si mi mohol pripraviť trochu vlkodlačieho elixíru? Mám všetky prísady a zvyčajne si ho robím sám, ale som tak zaneprázdnený s tým, že pomáham s Rádom Harrymu a pracujem na knihe s Hermionou, že nemám čas pripraviť si nejaký a moje zásoby mi čoskoro dôjdu.“ „Či mám čas?“ pomaly povedal Draco, „Čo je to za bláznivú otázku? Lupin, jediné, čo mám, je čas.“ Remus odpovedal. „Nuž, dajme tomu, že som sa snažil spýtať sa ťa, či by ti nevadilo nejaký pre mňa pripraviť. V podkroví je malé laboratórium a všetky nevyhnutné prísady sú už tam.“ „Myslím, že by som mohol,“ povedal Draco bez toho, že by vzhliadol od knihy. „Výborne,“ vyhlásil Remus. „Takže, keď sa ja a Harry vrátime na budúci týždeň z Nemecka, mal by si mať prinajmenšom jednu zrelú a pripravenú dávku.“ Pri tomto Draco zdvihol oči. Prečo Potter a Lupin stále odchádzajú na tieto malé výlety? Čo robia? „Kedy odchádzate?“ spýtal sa. „Oh, vlastne dnes večer,“ odpovedal Lupin. „Vie o tom Grangerová?“ spýtal sa Draco. „Harry jej to práve hovorí.“ Na poschodí v obývacej izbe Harry naozaj hovoril Hermione, že on a Lupin musia odísť do Nemecka, pretože dostali tip na nejakých smrťožrútov na úteku a musia okamžite odísť. „Oh, Harry, prosím nechoď,“ vykríkla Hermiona. Draco v tej istej chvíli kráčal hore po schodoch, aby vrátil knihu do knižnice. Nuž, v skutočnosti dúfal, že zachytí niečo z ich rozhovoru. Stál pred dverami a opatrne načúval. „Hermiona,“ začal Harry, „vieš, že táto práca je dôležitá. Vieš, že vonku sú ešte stále smrťožrúti. Vieš, že ich musíme dostať všetkých. Nemôžeme dovoliť uniknúť ani jednému z nich.“ Draco sa zamyslel. ‘To je to, čo robia, keď sú preč.‘ „To je práve to; taký mám o teba strach, Harry. Nezvládnem to, keby sa ti niečo stalo. Neprežila by som, keby si zomrel,“ povedala Hermiona na rovinu. Potom sa spýtala, „Prečo musí ísť tentoraz s tebou Lupin?“ „Hermiona, nie je to len kvôli tomu, že sa bojíš zostať sama s Malfoyom?“ spýtal sa Harry. „Nie, samozrejme, že nie.“ „Urobil ti naposledy niečo, keď sme vás nechali samých?“ opýtal sa Harry. 'Oh, nie,' znovu si pomyslel Draco, 'povie mu o tom, čo sa stalo s kľúčom'. Draco sa takmer otočil k odchodu, ale potom ju začul povedať: „Samozrejme, že nie, Harry. Povedala by som ti, keby sa niečo stalo. Len s ním nerada zostávam sama, pretože je taký mizerný spoločník.“ Zasmiala sa, tak si Harry pomyslel, že žartuje. „Počúvaj, Ron môže prísť a zostať tu,“ vyhlásil Harry. „Nie, vylúčené,“ povedala Hermiona vážne. „Hermiona, kedy mu už odpustíš? Miluje ťa, chce tu byť pre teba, tak ako som tu pre teba ja.“ „Nie, Harry, ešte nie, nie som pripravená, aby som mu odpustila,“ povedala mu. Potom povedala znovu: „Prosím, nechoď. Potrebujem ťa.“ Draco nakukol do izby a uvidel Harryho a Hermionu v objatí. Hlúpa, prekliata humusáčka a Zjazvená tvár. Hermiona začala plakať. Povedala: „Prosím“. Presne tak ako povedala 'prosím' jemu v tú noc v jej spálni. Nechcela, aby Potter odišiel, pretože sa bála ostať sama s Dracom. Kvôli tomu sa Draco zachvel. Rozhodol sa, že im dá vedieť o svojej prítomnosti. Keď vošiel do izby, povedal: „Dajte si pohov, vy dvaja. Nikto nie je zvedavý na vaše patetické verejné prejavy lásky.“ Prešiel so svojou knihou ku gauču a posadil sa. „Daj sa vypchať, Malfoy,“ pokukoval Harry na neho. Hermiona si zľahka vzdychla, schúlená v Harryho náručí. Povedal Hermione: „To bude v poriadku. Budem v bezpečí a hneď som späť. Uvidíš.“ „To len preto, že nemám nikoho okrem teba a to ma niekedy desí,“ povedala potichu. Pobozkal ju jemne na ústa. Prečo ju musel pobozkať na jej sprosté humusácke pery? Draco sa strhol pri tej myšlienke. „Vážne,“ zbledol Draco, „ak sa vy dvaja chystáte bozkávať, budem musieť odísť, domáce väzenie alebo nie.“ „Povedal som, strč si to niekam!“ zajačal Harry. Pustil Hermionu, prešiel k Dracovi a namieril prstom na sediaceho muža. „Urobíš najlepšie, keď ju do čerta necháš samu, keď my odídeme. Nerozprávaj sa s ňou, nepozeraj sa na ňu a dokonca ani na ňu nemysli.“ „A môžem sa s ňou vyspať?“ odpovedal Draco s potmehúdskym úsmevom. Harry ho v zlomku sekundy zdvihol z pohovky. Držal ho za jeho golier a vytiahol svoj prútik, aby ním namieril na jeho hruď. Ak ho takto nahneval vtip, Draco nepochyboval, že by ho zabil, keby vedel, že ju už pobozkal. Hermiona prešla k Harrymu a s rukou na jeho pleci povedala: „Harry, len sa ťa snaží vyviesť z rovnováhy. Nechaj to. Nestrávme tu chvíľu, čo nám zostáva, starosťami o neho.“ Harry odtlačil Draca od seba a Draco dopadol nazad na gauč. Ťahal Hermionu von z izby za ruku a ona krívala vedľa neho. Keď odchádzali z miestnosti, obzrela sa na Draca, ktorý na ňu uprene hľadel. Predtým než sa otočila k odchodu, perami na neho vyslovila: „Nenávidím ťa“. Draco sa usmial. Povedal nahlas: „Nie, tak to nie je,“ a zdvihol knihu a začal čítať. –––––––––––––––––––––––––––- Remus a Harry odišli pred troma dňami. Draco bol zaneprázdnený v podkroví, pracujúc na vlkodlačom elixíre, takže Hermionu vôbec nevidel. V ten deň veľmi silno pršalo. Zdalo sa, že sa hromy vysmievajú bleskom a na oplátku si blesky doberajú hromy. Dážď bol prudký. Voda narážala do okenných tabúľ, ako keby prosila, aby ju pustili do domu. Vždy keď udrel hrom, zdalo sa, že sa trasie celý dom. Draco sa už nemohol dlhšie sústrediť na elixír. Taktiež sa v podkroví cítil trochu vydaný napospas živlom. Zišiel dole, aby zjedol obed a pri spiatočnej ceste do svojej izby s čajom a sendvičom ju uvidel. Sedela vo veľkom hojdacom kresle, ktoré bolo otočené smerom k oknu., Pozerala sa na prúdy dažďa stekajúce nadol a zdala sa stratená v myšlienkach. Draco si pomyslel, že vyzerá tak vzdialeno. V skutočnosti akoby nebola chvíľu sama sebou… ale na druhej strane poznal naozaj skutočnú Grangerovú? Pocítil náznak viny, keď pomyslel na to, že jej súčasná depresia bola kvôli nemu a tomu, čo urobil. Vedel, že nepracovala na knihe odkedy Potter odišiel. Kým tam stál a sledoval ju, otočila svoj krk, uvedomujúc si jeho prítomnosť. Keď vykukla hlavou spoza kresla, konečne prehovorila: „Vieš, že sa mi nemusíš stále vyhýbať.“ Zvrtla sa nazad, aby sa pozrela z okna. „Nevyhýbam sa ti, Grangerová. Ty sa vyhýbaš mne,“ povedal, keď vošiel do miestnosti a sadol si do druhého kresla. Oddeľoval ich od seba len stôl. Keď otočila svoje kreslo smerom na neho, hľadeli si na seba takmer tvárou v tvár. „Už si skoro hotový s vlkodlačím elixírom pre Remusa?“ spýtala sa. „Snažíme sa o všedný rozhovor, Grangerová?“ spýtal sa, keď si odhryzol zo svojho sendviča. Len sa na neho pozrela a on podržal svoj sendvič tak, ako keby jej núkal odhryznúť. Zatriasla hlavou nie. Potom povedala: „Stále sa môžeme porozprávať o tom, ako si sa ma pred dvoma týždňami pokúsil v spánku zabiť.“ Potom sa otočila k oknu. „Počúvaj,“ začal Malfoy, „už som povedal, že je mi to ľúto. Nebudem o tej noci viac hovoriť, už nikdy. Pôjdem do svojej izby a nechám ťa na pokoji.“ Začal vstávať, ale keď sa načiahol po šálke, vrazil do blízkeho kraja stola a porcelán sa rozbil na podlahe. Zohol sa, aby ho pozbieral, ale potom mu to došlo; „Grangerová, buď kamoš, použi svoj prútik a vyčisti to.“ „Nie,“ povedala bez toho, že by sa na neho pozrela. „Poďme, ja nemám prútik. Dokonca pozbieram všetok ten porcelán, ale ty vyčisti ten čaj,“ prosil, keď zbieral porcelán. Znovu, bez toho, že by sa na neho pozrela, povedala: „Nie.“ „Ty si taká suka, Grangerová,“ povedal. Zbehol dole do kuchyne po uterák, vrátil sa nazad a utrel podlahu od čaju. Potom, čo upratal neporiadok, sadol si nazad a pozrel sa na ňu, skutočne sa na ňu pozrel. „Čo tu robíš Grangerová?“ spýtal sa. „Pozorujem dážď,“ odpovedala na rovinu. „Nie, myslel som, čo robíš v tomto dome?“ upresnil. „Čo robíš ty v tomto dome, Malfoy?“ odporovala. „Nemám kam inam ísť, ty hlúpa ženská!“ zakričal na ňu. „Tak si na to prišiel,“ odpovedala. Čo tým myslela? „Prečo nejdeš domov?“ pokračoval. „Nemám domov, kam by som šla,“ povedala. „Kde sú tvoji rodičia?“ spýtal sa. Vedel, kde boli jej rodičia. „Kde sú tvoji?“ vrátila mu to. Tiež vedela, kde boli jeho rodičia. „Myslím, že veľmi dobre vieš, že sú mŕtvi, Grangerová.“ Začínal byť nahnevaný a jej neurčité odpovede len zhoršovali situáciu. „Moji rovnako,“ povedala slabým hlasom, stále sa pozerajúc na dážď. V skutočnosti vedel, že jej rodičia sú mŕtvi. Bolo to niečo, načo nemohol zabudnúť, ale nechcel, aby vedela, že to už vedel. „Ako zomreli?“ spýtal sa s náznakom súcitu a s menším náznakom pochopenia. „Smrťožrúti,“ odpovedala. „Vieš, kto ich zabil?“ opýtal sa. Posunula sa na stoličke a pozrela sa priamo na neho. „Áno, viem, ale nepýtaj sa ma na to. Nepoviem ti to.“ Postavila sa zo stoličky, otočila ju tak, že bola namierená viac do izby, zrkadlovo ku kreslu, na ktorom sedel Draco. Začala krívať von z izby a spýtala sa, „Ešte nejaké otázky, Malfoy?“ „Bude smrť tvojich rodičov v tej knižke?“ Postavil sa, keď sa to spýtal s hnevom v hlase. Prišiel a postavil sa na krok od nej. „Nie, nebude,“ povedala, keď sa na neho pozrela. „Si trochu pokrytecká, Grangerová, že áno? To nevadí, pretože nikto sa nebude zaujímať o to, aby si prečítal o smrti dvoch muklov. Len som si myslel, že pretože chceš mňa spomenúť v tej knihe, bolo by fér, keby si spomenula veci, ktoré súvisia s tebou.“ „A zase si sám sebe odpovedal na svoju vlastnú otázku.“ Prešla bližšie k nemu a pozrela sa na neho s hnevom v očiach. Uvedomil si, že bol dosť podlý, keď hovoril o jej rodičoch, ale koho to zaujímalo? „O čom to teraz rozprávaš, ty bláznivá humusáčka?“ Stál a týčil sa nad ňou. „Spýtal si sa ma, či som pokrytec a musím odpovedať, že áno. Pretože som nemala v úmysle zmieniť sa v rukopise o smrti mojich rodičov, myslím, že bude len fér, ak sa nezmienim o smrti tvojho otca. To je všetko, čo som tým myslela.“ Sadla si nazad do kresla a pokračovala. „Už som odstránila všetky komentáre k smrti tvojho otca. Len sa zmieňujeme o tom, že bol smrťožrút a spomína sa tvoja účasť na Dumbledorovej smrti, ale nie ako tvoj otec zomrel.“ Mala teraz zatvorené oči, a trela si prstami spánky. Bol zmätený. „Takže, aby to bolo jasné, ty si odstránila fakt, že som zabil svojho otca? Urobila si to, aby si sa nemusela zmieniť o smrti svojich rodičov alebo si to urobila z nesebeckých dôvodov?“ zaškľabil sa. „Na tom nezáleží,“ odpovedala. „Myslel som, že tvoja malá kniha má byť presným a historickým opisom vojny, humusáčka. Vyzerá to, že plánuješ obísť niektoré fakty a vyhnúc sa zrejmým veciam, ktoré sa ti nepáčia. Nie je to príliš čestné, ak sa ma pýtaš,“ povedal, keď si sadol nazad. „Keby som sa zmienila o tom, že boli moji rodičia zabití smrťožrútmi, musela by som zmieniť o tom, prečo boli zabití.“ Pozrela sa na neho s unavenými očami. „Neboli zabití preto, že splodili humusácku ohavu známu ako Hermiona Grangerová?“ spýtal sa zlomyseľne. „Nie, keď to chceš naozaj vedieť, Malfoy, boli zabití ako odplata za smrť tvojho otca; prinajmenšom to stálo v odkaze, ktorý bol napísaný ich krvou na stene obývacej izby.“ Pozrela na neho a jej spodná pera sa začala chvieť. Znova vstal, prehnal sa k nej a zdvihol ju z miesta. Popadol ju za predklatia, silno s ňou zatriasol a spýtal sa: „Na čo sa tu do čerta hráš, Grangerová?“ „Práve ti hovorím presnú a historickú pravdu o tom, ako zomreli moji rodičia. Tvoj otec ma preklial a ja som bola u Sv. Munga. Moji rodičia šli domov, aby sa konečne vyspali potom, čo strávili 48 hodín pri mojej posteli. Ron ich presvedčil, aby šli domov. Mal ísť s nimi, aby na nich dozrel, ale rozhodol sa zostať so mnou v nemocnici. V tú noc boli zavraždení v spánku. Ten 'odkaz', ktorý nechali na stene obývacej izby, hovoril a ja citujem: Smrť rodičov humusáčky je odplatou za smrť Luciusa Malfoya, od jeho vlastného syna, na príkaz Lorda Voldemorta.“ Zatriasol s ňou znova a povedal slabým hlasom: „Neverím ti. Nebol tam žiaden odkaz napísaný krvou.“ Vedel o ich smrti, ale toto bolo priveľa. Nevedel o tom. Pozrela sa na neho a začali jej tiecť slzy. „Je mi jedno, či mi veríš.“ odpovedala. „Povedz mi, či vieš, kto ich zabil, okamžite!“ žiadal. „Nechcem ti to povedať. Pretože boli zabití na odplatu za tvojho otca, možno by si mohol predstierať, že si ich zabil. Ešte lepšie, presvedč sám seba, že som ich zabila ja. To je to, čo hovorím sama sebe každú minútu, každý deň.“ Začala silne plakať a on ju stále držal za ramená. Rozhodol sa, že ju neobjíme alebo nepodrží, pretože on nebol ten prekliaty Potter. Jednako, nepustil jej ruky. Draco zacítil, že ho niečo pichá na zadnej časti jeho krku. Bolo mu zrazu horúco a mal pocit, že bude chorý. Rozbehol sa od nej, ale predtým než sa dostal do kúpeľne, vyvracal sa priamo tam na schodoch. Sadla si späť. Nevedela, čo urobiť, aby mu pomohla. Vrátil sa do obývacej izby, vzal ten istý uterák, ktorým vyčistil čaj a šiel vyčistiť schody. Išiel na chvíľu hore a keď sa vrátil nazad, ona tam už nebola. Potreboval ju nájsť. Vybehol po dvoch hore schodmi a šiel do jej izby. Zase jej dvere neboli zamknuté, ako keby ho vábili dnu. Sedela na stoličke pri posteli, znova sa pozerajúc na temnú búrlivú oblohu. „Prečo si nepoužila žiadnu mágiu, keď som tu bol predtým, Grangerová?“ Nevedel, že sa chystá položiť túto otázku, hoci sa to žiadalo spýtať sa. „Nemôžem,“ povedala slabým hlasom. „Prečo,“ opýtal sa Draco. „Tak ako ty nemám svoj prútik a mám zakázané používať mágiu, aspoň zatiaľ,“ povedala. Stále sa pozerala von z okna. Prišiel k nej bližšie a sadol si na jej posteľ. Bol k nej na dosah ruky a tak sa jej dotkol pleca. Otočila sa, aby sa na neho pozrela. „Prečo máš zakázané používať mágiu?“ „Ako ty, som v podmienke. Tiež tu mám domáce väzenie a mám zakázané používať mágiu ešte niekoľko mesiacov,“ povedala to, ako keby vysvetľovala veci nejakému dieťaťu. „Prečo si do pekla v podmienke?“ spýtal sa zmätene. „Zabila som jedného muža potom, čo vojna skončila. Bol bezbranný, bez prútika a práve sa chcel vzdať Rádu a ja som ho zabila,“ povedala. „Koho si zabila?“ stále kládol otázky. „Severusa Snapa,“ povedala pozerajúc sa mu priamo do očí.