Harry Potter stál pred zrkadlom. Oblečené mal džínsy, a košeľu, a práve sa pokúšal učesať svoje vlasy. Robil ta každé ráno napriek aj tomu, že vedel, že je to zbytočné. Bol nádherný júnový deň ako stvorený na výnimočnú udalosť. A nielen jednu, pomyslel si. Usmial sa na seba do zrkadla. „No lepšie to už nebude,“ povedal. A zbehol dole, do predsiene. Teraz býval tu na Grimmauldovom námestí číslo 12. Za posledné roky to vôbec nepripomínalo to nepríjemné miesto, kam po prvý raz zavítal keď mal pätnásť rokov. Vyzeralo to ako domov, útulne, pohodlne a priateľsky. Dokonca sa mu podarilo odstrániť aj obraz Siriusovej matky z chodby. Nevyhodil ho však, ale dal na povalu. Nieže by sa mu ten obraz páčil, no nechcel zraniť škriatka, ktorý mu teraz verne slúžil. A Kreacher, aby bol blízko svojej milovanej pani, sa s Harryho dovoleným presťahoval do podkrovia. „ Tak Kreacher, ja už idem, “ oznámil starému škriatkovy. „Pane, ale nebyť ešte príliš zavčasu?“ „Ale hej, ale ešte musím vyzdvihnúť darček. Potom sa ešte prídem prezliecť a . . . “ nestihol dopovedať, pretože sa pred ním zjavil patronus. Vlk, sa pozrel na Harryho, a prehovoril hlasom Hestie Jonesovej, jeho nadriadenej a zároveň riaditeľky kancelárie aurorov: „ Pán Potter, prosím mohli by ste sa dostaviť na ministerstvo? Je to naliehavé, viem, že ste si na dnes vybrali voľno, ale aj tak.“ dodala ospravedlňujúcim tónom. Rozplynul sa a zmizol. Harry si hlasito povzdychol: „No čo už.“ Prezliecť sa do habitu nemal kedy, takže bude musieť ísť takto. Skontroloval či má prútik. Vyšiel von a potom sa s hlasitým PRÁSK odmiestnil. A zrazu stál pred nefungujúcou telefónnou búdkou. Vyťukal čísla 62442, a ozval sa príjemný ženský hlas: „Vitajte na ministerstve kúziel. Uveďte prosím vaše meno, a dôvod návštevy.“ „Harry Potter. Prichádzam na naliehavé volanie madam Jonesovej.“ Z búdky, tam kde sa v obyčajných búdkach vydávajú muklom peniaze, vypadol štítok, z nápisom: Harry Potter, auror. Podlaha sa rozostúpila, a Harry vstúpil do výťahu, ten sa zavrel a pohol sa smerom nadol obrovskou rýchlosťou. O necelú minútu stál Harry v átriu. Pozdravil strážnika Erica, a ponáhľal sa okolo zlatej fontány, ktorá mu kedysi zachránila život, keď bojoval s Voldemortom tu na ministerstve. Albus Dumbledore, ich vtedy očaroval aby ho chránili ... Zdalo sa mu, že odvtedy uplynulo snáď sto rokov. Vošiel do ďalšieho výťahu. Potlačil druhý gombík odspodu, a kabínka s ním vyrazila smerom nahor. Opäť sa ozval ten príjemný hlas s telefónnej búdky: „Druhé podlažie, Kancelária medzinárodnej čarodejníckej spolupráce; Úrad na prepravu Hop-šup prášku; Sídlo aurorov; Kancelária na odhalenie zneužitých muklovských artefaktov.“ Harry vystúpil a kráčal smerom k svojmu cieľu. Zaklopal na dvere, a vstúpil. „Á, pán Potter. Prepáčte, že som vás zavolala, ale ... “ „To nič, “ povedal Harry. „Smiem vedieť, že čo sa deje? Opäť nejaký smrťožrúti?“ spýtal sa. Harry sa v mysli presunul do Egypta, Paríža, Mníchova, New Yorku ... za posledný rok toho veľa precestoval. Dlho mu trvalo kým vypátral zvyšných prívržencov Voldemorta. Naposledy navštívil Atény, a zajal Augusta Rokwooda. Bývalého pracovníka na oddelení záhad, ktorý sa pridal k Temnému pánovi, a donášal mu cenné informácie práve z ministerstva. Neskôr, Igor Karkarov, aby sa vyhol Azkabanu, menoval mnohých ďalších smrťožrútov. A tak, Rokwooda zatkli na dlhých trinásť rokov, až kým Knieža temnôt znova nepovstal. Ale, keď padol, bol jedným s tých, ktorým sa podarilo ujsť a ukryť sa. „Smrťožrúti?“ nechápavo sa spýtala Hestia. „Ach, ale nie veď posledného ste chytili minulý mesiac Potter.“ Pripomenula mu. „No ja som si len myslel či sme na niekoho nezabudli.“ Povedal Harry ospravedlňujúcim tónom. „Ste výborný auror, Potter, “ povedala mu nečakane. Harry sa na ňu díval prekvapene. Hestia Jonesová, bola mimoriadne talentovaná čarodejnica, členka Fénixovho rádu. Ale bola aj mimoriadne prísna. A málokoho takto pochválila. Bola už síce v pokročilejšom veku, ale napriek tomu bola vitálna a energická. Hestia, videla Harryho nechápavý výraz, a usmiala sa. Ozvalo sa zaklopanie na dvere, a vstúpil Kingsley Schecklebot , terajší minister mágie. „Dobrý deň,“ pozdravil. Pozrel sa na Hestiu, a spýtal sa: „Už si mu to povedala?“ „Nie, čakala som na teba, aby to bolo oficiálne.“ Harry tomu rozumel čím ďalej, tým menej. Práve otváral ústa, že sa spýta, ale Hestia ho predbehla. „ Potter, pred mesiacom som podala žiadosť o odchod do dôchodku, a ...“ „Čože?“ vyhŕklo z Harryho, „ale to predsa nemôžete, čo ...“ Ale, Hestia ho prerušila: „ No ale najskôr sme potrebovali nájsť náhradníka a ja som navrhla vás Potter. “ „Mňa? Ale ...“ nechápavo pozrel na Kingsleyho akoby čakal, že je to len žart. Ale Kingsley sa tváril vážne, a oficiálnym hlasom povedal: „ Áno Harry, a ja som súhlasil. Takže od zajtra si oficiálnym riaditeľom a šéfom aurorov. Blahoželám, pán Potter,“ povedal mu s úsmevom a podal mu ruku. Harry, napriek tomu, že bol ešte vždy v šoku, mu ju stisol. „Ako som povedala ste výborný auror, lepšie povedané najlepší. Dúfam, že ma nesklamete Potter.“ Dodala Hestia výhražne, a pozrela naňho pohľadom, až ho striaslo. Tak naňho vždy zazerala Hermiona, keď ho z niečoho nekalého podozrievala, napríklad, vtedy keď akože nalial Ronovy do pohára Felix felicis – elixír šťastia. Harry sa na oboch usmial, šok trochu opadol: „Ďakujem vám, vám obom.“ Chvíľu sa ešte rozprávali, a prihádzali ostatní zamestnanci ministerstva kúziel , aby mu zablahoželali. „Harry, už je dosť neskoro mal by si ísť. Molly a Hermiona ťa zabijú ak prídeš neskoro,“ povedal Kingsley s úškrnom. „Stretneme sa v Brlohu,“ dodal.