9. Niektoré rany sa nezahoja Beta.read: EGGY Povedať, že sa vzťahy medzi nimi urovnali, by bola lož. Boli len neurovnané z iných dôvodov ako predtým. Na ďalší deň sa vrátili Potter a Lupin. Draco chcel Potterovi skutočne povedať pravdu o Snapovi, ale rozhodol sa, že bude rešpektovať jej želanie a nechá si to pre seba. Mal ďalšiu schôdzku so sociálnym kurátorom. Draco sa dozvedel, že nateraz bude musieť zostať tu. To mu vyhovovalo. Keď kurátor odišiel, Draco si to namieril do knižnice. Hermiona a Lupin tam pracovali na ich knihe. „Nepotrebujete s niečím pomôcť?“ spýtal sa ich. Remus a Hermiona sa pozreli na seba a potom späť na neho. Kým Hermiona povedala „nie“, Remus odpovedal „jasne“. Hermiona sa na Remusa pobavene pozrela. „Naozaj nepotrebujeme pomoc.“ Potom sa pozrela zase na Draca a povedala mu, „už robíme len konečné úpravy.“ „Vlastne, Hermiona, ja sa v tejto chvíli cítim dosť podráždený. Spln mesiaca je príliš blízko, myslím. Dosť by som ocenil, keby to Draco prevzal za mňa, ak proti tomu nič nenamietaš.“ Odvetil Remus. Postavil sa a pretrel si oči. Dal pokyn Dracovi, aby si sadol. Keď to urobil povedal: „Ako Hermiona uviedla, sme v našej finálnej fáze úpravy textu. Len všetko prečítaj, poopravuj nejaký pravopis alebo gramatické chyby a skontroluj správne odkazy, keď sme priamo odvolávali ku konkrétnym menám alebo udalostiam. A tiež, vypíš všetko, čo sme možno zabudli v poznámkach… a uisti sa, či sme dali správne citácie zdrojov.“ Draco nadvihol obočie a povedal so sarkastickým smiechom. „To je všetko?“ „Chcel si pomáhať,“ zasmial sa Remus. Poklepal Draca po ramene, otočil sa k Hermione. „Budem odpočívať na poschodí, keby si ma potrebovala.“ Sedeli a pracovali mlčky viac než hodinu. Nakoniec sa pretiahla a povedala: „Dala by som si pauzu, a čo ty?“ spýtala sa. „Súhlasím. Vlastne som hladný. Je asi čas na čaj, poďme dole do kuchyne a zajedzme si niečo,“ navrhol jej. „Čo je to s mužmi a ich žalúdkami?“ spýtala sa, keď vstávala zo stoličky. „Jeden by si myslel, že pre nich nie je nič dôležitejšie ako jedlo. Je to ako keby bol ich žalúdok najdôležitejšou časťou ich tela.“ Pobavene sa na ňu pozrel. „Na akom odborníkovi zakladáš tento predpoklad, Grangerová? Pretože ti môžem povedať, že sú určite oveľa dôležitejšie veci než jedlo a môj žalúdok určite nie je najdôležitejšou časťou MÔJHO tela.“ Zasmiala sa povedala: „Možno som strávila priveľa rokov s Ronom.“ Zišli dole schodmi, aby získali niečo k jedlu, a za stolom s Harrym nesedel nikto iný ako Ron. „Nuž, hovor o čertovi…“ povedal Malfoy. „Nerozprávali sme sa o tebe, Malfoy,“ odsekol Ron nazad. „Zásah, Weslík,“ povedal, keď vošiel, aby si urobil sám čaj. Otočil sa k Grangerovej, aby sa spýtal, či chce tiež, ale uvidel, že stojí ako primrznutá na tom istom mieste a ešte nevošla so miestnosti. S hnevlivým pohľadom na svojej tvári civela na Weasleyho a potom na Pottera. Otočila sa, aby vyšla hore schodmi, ale Harry ju dobehol a zastavil ju. „Hermiona, prosím, poď dnu a porozprávaj sa s nami. Ide to do krajnosti. Musíš mu odpustiť.“ Otočila sa dookola a keby pohľad zabíjal, Potter by bol ten 'Chlapec-Ktorý-Prežil-Aby-Bol-Zabitý-Pohľadom-Svojej-Najlepšej-Priateľky. Draco sa oprel o pult, začal jesť keksy. Tak toto bude zábava. Weasley sa postavil a prešiel k Hermione. „Hermiona, tak veľmi si mi chýbala. Prosím, poď sem a porozprávaj sa so mnou.“ „Nechcem sa s tebou rozprávať, Ron, a Harry, povedala som ti, aby si toto nechal na mňa, tak prestaň do toho zasahovať.“ Otočila sa k Dracovi. „Vezmi si čaj a sendviče nahor do knižnice a môžeme sa vrátiť k práci.“ Vyšla po schodoch a on naložil podnos a nasledoval ju. Sedela za stolom, ale nepracovala. Len civela do priestoru. „Grangerová, tu máš čaj,“ povedal Draco, keď vošiel. Stále sa nepozerala na nič konkrétne, keď začala jesť sendvič. Odhryzla si kúsok, potom odhodila ten sendvič do steny a zavrčala: „On ma tak štve!“ „Počúvaj, ak si nechcela ten sendvič, mohla si mi to len povedať. Nemusela si ho odhodiť.“ Postavil sa, pozbieral zvyšky sendviču a dal ho nazad na podnos. Sadol si na kraj stola a svojou rukou jej pohol bradou tak, že sa musela na neho pozrieť. „Povedz mi, čo sa deje s tebou a Weasleym? Má to niečo do činenia so smrťou tvojich rodičov?“ Pozrela sa na neho so zvrašteným obočím. „Kde si dostal takýto nápad?“ „Počul som Pottera ako ti hovorí, aby si mu odpustila a ty si spomínala, že sa od Rona čakalo, že pôjde domov s tvojimi rodičmi v tú noc, tak som si, myslím, dal dve a dve dohromady,“ snažil sa vysvetliť. „A vyšlo ti to päť? Nebuď taký hlúpy,“ odpovedala zostra. „Neobviňujem Rona zo smrti mojich rodičov; možno by ho zabili tiež, keby tam išiel v tú noc. Harry si len myslí, že vie všetko.“ Draco sa zasmial. „Po celé roky som sa sťažoval u Pottera presne na tú istú vec a nikto ma nepočúval.“ Venovala mu ďalší nevraživý pohľad a postavila sa k odchodu. Roztiahol ruky, aby jej zabránil v odchode. „Ak toto nie je ten dôvod, tak čo to potom je?“ „Ty si ten dôvod,“ odpovedala. „Čo tým myslíš?“ zmätene sa spýtal. „Má podozrenie, že som klamala o zabití Snapa, aby som ťa chránila,“ pokúsila sa objasniť. „Má pravdu. Prečo by si sa za to na neho mala hnevať?“ spýtal sa, keď sa presunul k druhej stoličke a začal jesť svoj sendvič. „Ničomu nerozumie. Myslí si, že by sme sa mali stále navzájom nenávidieť. Napriek tomu, že vie, že Snape bol príčinou, prečo bol tvoj otec v tom zabezpečenom dome, stále ťa obviňuje za moje zranenia. Napriek tomu, že vie, že Snape zabil mojich rodičov, viní teba. Vnútorne si myslím, že je pre neho ľahšie obviňovať teba, než sa cítiť vinný. Čakalo sa od neho, že ma v tú noc odprevadí k tomu zabezpečenému miestu, ale z nejakého neznámeho dôvodu požiadal svojho brata Charlieho, aby šiel miesto neho. Myslím, že sa cíti vinný, že tam nebol. Myslím, že žiarli, že si ma zachránil ty a nie on. Tiež ľutuje, že ma nechal v tú noc v Snapovom dome a to vyvoláva jeho hnev smerom ku mne. Obviňuje ma z toho, že k tebe niečo cítim a že vojnu romantizujem. V ničom mi neverí.“ Položila si hlavu na stôl. „Boli ste ty a Weslík niekedy viac než priatelia?“ snažil sa, aby sa spýtal ľahostajne, aj keď to pociťoval úplne odlišne. „Áno, chodili sme spolu. Chodili sme spolu až do dňa, kým som sa nepriznala k Snapovej vražde. Teda aspoň on chodil so mnou. Nemyslím si, že som cítila to isté, čo cítil po celý ten čas Ron. Možno je ľahšie byť na neho nahnevaná, než to niekomu priznať,“ odpovedala Hermiona. Postavila sa k odchodu, vypila jeden šálok čaju a dodala: „Pôjdem si hore odpočinúť.“ „Hej, Grangerová,“ povedal Draco a ona sa otočila, aby sa na neho pozrela. „Nie že by som bol expert na celú túto priateľskú záležitosť, keďže s tebou je to moja prvá skúsenosť, ale zdá sa mi, že nemáš veľmi dobrý dôvod byť nahnevaná na Weslíka. Možno má Potter pravdu, možno je čas dať veci do pohybu a odpustiť.“ „Niektoré rany sa nezahoja, Malfoy,“ povedala smutne. Postavil sa pred ňu. „Mne si odpustila a ja som ti v mojom živote urobil horšie veci. Weasley sa správal ako žiarlivý hlupák, obvinil ťa z citov ku mne a ty mu nemôžeš odpustiť? Buď si mi nepovedala celý príbeh alebo si veľmi povrchná osoba.“ „Keď to hovorí 'Pán Povrchný', tak to hovorí veľa,“ odpovedala vážne. Odišla z miestnosti a silno zatreskla dvere. Bolo po polnoci, keď Draco začul ako zaškrípali pri otváraní jeho dvere. Videl ako vstúpila malá postava. Bol ľahký spáč a naučil sa venovať pozornosť najmenšiemu zvuku, zvlášť v noci. Hermiona prešla k jeho posteli a na chvíľu sa zastavila. Zatvoril oči, takže si myslela, že spí. Snažil sa upokojiť svoje dýchanie. Vedel, že nepravidelné dýchanie by ju upozornilo na jeho lesť. Prečo bola v jeho izbe? Otočila sa, že odíde, keď sa posadil a schmatol ju za zápästie a stiahol ju k sebe, takže spadla na neho. Zapišťala: „Vystrašil si ma, Malfoy!“ „Ty sa vkradneš do mojej izby a ja som ťa vystrašil? Čo tu robíš Grangerová?“ zasyčal. „Keď ma pustíš, tak ti to poviem,“ zafrfľala. „Nemyslím si, že ťa pustím. Páči sa mi, keď si nado mnou,“ žartoval. „Znamená to, že ty si 'dole', Malfoy?“ uškrnula sa. „Ty pravdepodobne ani nevieš, čo to znamená, Grangerová…“ zasmial, keď jej dovolil odtlačiť sa od jeho nahého trupu. „Tam dole si oblečený?“ Vyzeralo to, že si len teraz uvedomila, že jeho hruď bola naozaj holá. „Nie, vlastne, nie,“ zasmial sa. „To je to, kvôli čomu si prišla, zistiť, či som nahý?“ „Nie,“ povedala v rozpakoch. „Prosím, nechci po mne, aby som sa pýtal veľa otázok. Len mi povedz, prečo si tu,“ povedal so zívnutím. „Mala som nočnú moru,“ odpovedala. „A...“ Rukou jej dal pokyn, aby pokračovala. „A, nemôžem spať,“ ukončila. „Tak si sa rozhodla, že keď ty nemôžeš spať, tak nebude nikto?“ spýtal sa. „Tak to nie je. Len som nechcela byť sama,“ zamrnčala. „Dnes večer je tu tvoj drahý Potter. Som si istý, že ťa uteší v tvojom biednom stave,“ povedal s určitou zlomyseľnosťou v hlase. „Tak sa vráť do postele, Grangerová. Už som ti povedal, že ja nerobím to celé 'maznanie, aby si sa cítila lepšie'. Pustil ju a ona si sadla vedľa neho. Otočil sa nabok, preč od nej, tvárou k stene a zavrel oči. Pravda bola, že vedel, že si nemôže veriť, že len s ňou bude ležať v tej istej posteli a neprejde do tej 'príjemnej' fázy. Začínal k nej niečo cítiť. Skutočne cítiť. Priťahovala ho a nebolo to len kvôli tomu, že bola na míle jedinou ženou. „Harry je v tejto chvíli zaneprázdnený s Ronaldom.“ Prevrátila oči. „Vedel som, že boli viac než priatelia,“ žartoval Draco, „avšak, to je tvoj problém, nie môj.“ „Prepáč,“ povedala potichu. Chcela sa postaviť, aby odišla, ale držal ju za zápästie a odmietal pustiť. Tiež odmietal otočiť sa nazad a pozrieť sa na ňu. Pokúsila sa znovu vstať, ale on ju držal tesnejšie. „Malfoy,“ povedala, „ak ma nepustíš, nemôžem odísť.“ Stále je držal za zápästie a náhle s ňou mykol a pretiahol ju ponad jeho telo tak, že teraz bola na chrbte, vklinená medzi neho a stenu. „Aký je zmysel tohto?“ spýtala sa, snažiac sa cítiť odvážnejšie než sa cítila. „Povedz mi, čo chceš. Čo naozaj chceš?“ spýtal sa so zavretými očami. Položil svoju ruku na jej brucho a začal špičkami svojich prstov kresliť malé krúžky po jej nočnej košeli, hore a dolu po jej bruchu. V tej istej chvíli cítila horúčavu aj chlad. „Naozaj som neprišla kvôli tomuto,“ povedala, cítiac sa trochu v rozpakoch. Pokračoval v masírovaní jej ramien a rúk s jemnými kruhmi. Lákal ju do falošného pocitu bezpečia, bála sa, že ak teraz nevstane, neskôr by to už možno nedokázala. Naozaj sem neprišla kvôli tomu… že nie? Začal sa hrať s malými vyšívanými kvietkami, ktoré viedli k výstrihu na jej nočnej košeli. Posunul ruku k jej krku a mohol cítiť jej tep. Bol zrýchlený. Jej dýchanie tiež. Mohol povedať, že jej telo cítilo to isté ako jeho, dokonca aj keď jej mozog nie. Jeho ruka dospela k lemu jej odevu a povedal: „Prečo musíš nosiť tú výstuhu?“ Nebola to tá najromantickejšia vec, ktorú mohol povedať, ale bol zvedavý. „Prečo mágiou nevyliečia tvoju nohu?“ „Mágia nedokáže všetko, Malfoy,“ povedala. Zdala sa v rozpakoch. Načiahol sa nadol a prstami sa dotkol kožených pásov, ktoré držali kovové kusy pohromade. „Pripomína mi to otroctvo.“ Pozrel sa nazad do jej očí a usmial sa. „Môžem to dať dole?“ spýtal sa. Keď nepovedala ani áno ani nie, zohol sa a odopol štyri kožené pracky, ktoré jej držali výstuhu na nohe. Opatrne ju položil na podlahu. Potom sa pozrel na ňu. „Keď už nie si v otroctve, mohli by sme pokračovať.“ Tentoraz sa na neho placho usmiala. Načiahol sa nadol a so špičkami prstov jemne pohladil jej nohu, tak jemne, že si pomyslela, že si len možno predstavuje jeho starostlivosť. Nemohol vidieť jej jazvu na nohe, pretože v izbe bolo málo svetla. Ale mohol cítiť drobnú krivku, ktorá vychádzala od jej kolena až k nohe. Posadil sa a začal jej hladkať druhú nohu. Presunul svoje telo medzi jej nohy. Prešiel jazykom po jej jazve. Znova sa načiahol po okraji jej šiat a zatlačil protivný kus odevu až k jej bokom. Svojimi kolenami odtlačil jej nohy od seba, kľačal medzi jej kolenami a začal jej bozkávať žalúdok a prsia z vonkajšej strany jej šiat. „Grangerová,“ povedal chrapľavo. Povedal jej meno s takou túžbou. Oprel sa o lakte a s pravou rukou znova sledoval kvety na jej oblečení. Sklonil sa a jeho pery sa začali hrať s okrajom jej pier, naťahujúcich ich. Olizol jej pery. Prinútil jej ústa sa otvoriť a vychutnal ich hĺbku. Panebože, bola jedinou výživou, ktorú kedy potreboval. Odtrhla sa od neho na chvíľu, zatlačiac ho od seba a on si ľahol nazad na svoj bok. Pomyslel si, že možno šiel na to prirýchlo. Potom si stiahla deky z jeho úzkej postele a zavŕtala sa v nich, pod pokrývku. Zobral to ako pozvanie pokračovať. Tiež sa podhrabal pod pokrývku. Objal ju rukami a pritiahol si ju k svojej hrudi. Bola dokonalá, pomyslel si. Oprela si hlavu doľava a on sa perami dotýkal jej krku a potom nežne hladil jazykom jej krk, tak že sa jej telo rozpálilo. Začala opätovať jeho pokusy o zblíženie. Strávila celý svoj život bojom za to, čo bolo správne, a panebože, on bol pravý a stál za boj. Mal pocit ako keby ho trýznila. Bozkávala ho s takou vášňou, ktorú nikdy predtým necítil od žiadnej ženy. Pobozkal jej krk, naklonil sa a pobozkal jej pravý prsník cez nočnú košeľu, kým jeho ruka objímala jej druhý prsník a zľahka hladila jej bradavku plochou palca. Jeho ruka klesla k vrchu jej nohavičiek a hral s gumou, zachytávajúc svojimi prstami zľahka tkaninu. Bez toho, že by sa jej spýtal, či je to v poriadku, stiahol z nich oboch prikrývky a načiahol sa nadol, aby jej vyzliekol jej nočnú košeľu. Keď ju vyťahoval nahor, obdivoval jej dokonalé telo pri svite mesiaca. Zhlboka sa nadýchol. Chcel ju tak veľmi. Rukami si zakryla hruď a on ich odtiahol preč. Sklonil sa a pobozkal priehlbinu medzi jej prsiami. Potom jemne pobozkal pravý prsník a potom ľavý. Položil svoju veľkú ruku na jej holé brucho a roztiahol na ňom svoje prsty. V tom si náhle uvedomil, že je niečo zle. Prestal bozkávať jej prsník a pozrel sa dole na jej brucho. Zabudla na jej jazvy. Na chvíľu zabudla na celú tú vec a on ich uvidel. Nechcela, aby ich videl. Začala od rozpakov plakať, keď sa oprel na svoj bok, s rukou stále na jej bruchu. „Grangerová, čo to máš na bruchu?“ spýtal sa, keď jeho prsty začali kopírovať tie jazvy na jej bruchu. Posadila sa a snažila sa nájsť jej šaty, aby si ich znovu obliekla. Zobral jej ich a odhodil ich k nohám postele. Taktiež už sedel. Pokúsila sa zakryť plachtou, ale nemohla ju dostať spod ich tiel, tak sa zakryla svojimi rukami a pokračovala v plači. „Povedz mi, ako si prišla k tým jazvám.“ Zdalo sa, že má o ňu strach. „Prosím, nechaj ma odísť… bola to chyba prísť sem. Možno najväčšia chyba, ktorú som kedy urobila.“ Pokúsila sa vstať, aby sa znova dostala k nočnej košeli, ale on ju zatlačil nazad do postele. Práve vtedy začuli krik. Zdalo sa, že to je Potter a Weasley. Boli pred Malfoyovou izbou. Weasley povedal: „Nechaj ma, Harry. Máš mi pomôcť! Ak je tam s ním, zabijem ho.“ Hermiona bola zdesená. Chvatom sa obliekla a pokúsila sa cez neho preliezť, aby vstala, ale nepodarilo sa jej to, pretože ju zatiahol späť. „Ron, toto je veľký dom. Ona je možno v inej izbe. Len preto, že nie je vo svojej izbe, tak to nie je dôvod predpokladať, že je niečo medzi ňou a Malfoyom. Ver mi, nemyslím si, že by vôbec mali radi jeden druhého.“ Na to prehlásenie sa Draco pozrel na Hermionu, silno ju krátko pobozkal a zašepkal: „Kašľať na Pottera! Nemá mi čo hovoriť, koho mám rád a koho nie.“ „Keď ju nenájdem, vrátim sa sem hore,“ povedal Ron. Počuli ako sa Ron vyrútil po chodbe. Práve keď si mysleli, že je vzduch čistý; Harry otvoril dvere do Malfoyovej izby a prešiel k posteli. Ako to vedel? Načiahol sa po Hermionu a vytiahol ju ponad Malfoyove telo. Vďaka bohu, že už mala nazad nočnú košeľu. Zbadal jej nožnú výstuhu na podlahe, odkopol ju pod Malfoyovu posteľ a nadvihol ju do náručia a odniesol ju do svojej vlastnej izby, aby ju položil do svojej postele. Vyzeral nahnevanejší, než ho kedy Hermiona videla. Povedal jej: „Nechcem dokonca ani vedieť, čo sa dialo, Hermiona. Ron už skontroloval tvoju izbu, tak predstieraj, že si tu bola po celý čas a čakala si na mňa.“ Práve vychádzal zo svojej izby, keď sa Ron priblížil a Harry mu oznamoval: „Je v mojej izbe. Čakala na mňa, kým prídem hore. Očividne mala zlý sen.“ Ron sa snažil dostať cez dvere, keď ju uvidel na Harryho posteli, ale Harry ho odtlačil a zavrel svoje dvere. „Nechaj ju teraz byť, Ron. Možno zajtra bude s tebou hovoriť. Choď do postele.“ Potom, čo Ron odišiel, Hermiona začula Harryho ako kráča po chodbe. Oh nie, ide nazad do Malfoyovej izby. Harry dokonca ani nezaklopal. Malfoy vedel, že sa vráti, tak si obliekol nejaké nohavice. Harry priamo vošiel, ako keby to bola jeho vlastná izba, (nuž, bola, ale jednako) a pretože bol Draco unavený, aby sa mu postavil, Harry zdvihol svoju päsť a zasiahol Draco priamo do čeľuste. Draco spadol na chrbát na posteľ a ruku si priložil k tvári. Harry za zohol na všetky štyri, načiahol sa po Hermioninej nožnej výstuhe a potom, čo ju získal, namieril svoj prútik na Dracovu hruď. Draco dokonca ani nevidel ako ho vytahoval. „Neveril si mi, keď som ti povedal, že ak jej ublížiš, tak ťa zabijem? Myslíš si, že to bola len prázdna hrozba? Naozaj si myslíš, že muž, ktorý zabil Voldemorta, bude váhať zabiť ťa?“ Ani len nezvýšil svoj hlas, keď tieto slová povedal Malfoyovi. „Po prvé, Potter, dnes večer prišla ku mne. Mala zlý sen a potrebovala sa s niekým porozprávať. Pravdepodobne by vyhľadala jej zvyčajného spánkového kamaráta, ale ty si musel byť vtedy zaneprázdnený so svojou chlapčenskou hračkou, Weasleym.“ „Ležali ste spolu v posteli, Malfoy!“ kypel Harry. „Áno, a len sme sa rozprávali. Nič iné,“ klamal Draco. Vtedy sa rozhodol zahrať mu na city a spôsobiť, aby sa Potter cítil zle. „Nevadí mi, čo si myslíš o mne, Potter, ale veríš jej tak málo, že si myslíš, že by sem len tak prišla, aby mala sex so mnou, obzvlášť keď si ty a Weasley na chodbe? Nie je taká úbohá, to vieš. Čaká sa od nej, že bude tvojou najlepšou priateľkou.“ „Keď zistím, že si mi nepovedal pravdu, prisahám na všetko, čo mi je sväté, že sa osobne postarám o to, aby si sa nedožil ďalšieho dňa,“ povedal Harry a zabodol svojím prútikom do Malfoyovej hrude a potom dokončil: „Nechaj ju na pokoji. Nemúť jej hlavu. Už prešla dosť hrôzami na jeden ľudský život.“ Harry sa otočil k odchodu a Draco sa postavil. Načiahol sa po Harryho pleci, aby ho otočil, ale Harry bol rýchlejší; pružne sa zvrtol a zatlačil Draca chrbtom do dverí, jeho prútik pod Dracovou bradou. „Čo je?“ vyštekol Harry. „Viem, že prešla peklom, Potter. Spriatelili sme sa, keď tak môžem povedať. Povedala mi o Snapovi, jej rodičoch a o všetkom,“ povedal. „Dosť by som pochyboval o tom, že ti povedala o všetkom, Malfoy,“ sršal Harry. „Rád by si si myslel, že ona je tvoje malé zranené šteňa, Potter, ale ona sa tiež spolieha na mňa,“ „Áno, správne,“ zasmial sa Harry, keď pustil Draca. Draco odstúpil od dverí a Harry sa spýtal, „povedala ti, čo jej tvoj otec urobil predtým, než si JU ZACHRÁNIL?“ zlostne sa na Draca pozrel Harry. „Bol som tam, Potter, videl som kliatby, ktoré na ňu použil,“ vrátil mu Draco. „NEVIDEL SI NIČ!“ zakričal Harry. „Keď si sa tam dostal, boli už vonku zo zabezpečeného miesta. Videl si len koniec toho mučenia, ktorú na ňu v tú noc uvalil. Nevidel si, čo sa stalo vo vnútri domu, že nie? Bola tak dlhú dobu zničená, Malfoy, a konečne sa začína dávať do poriadku. Nenechám ťa zničiť ju znova,“ Harry zatlačil Draca nabok a začal vychádzať zo dverí. Malfoy schmatol Pottera za rameno. „Povedz mi, čo tým myslíš. Čo sa jej ešte stalo?“ „Kamoš, keby si mal ku nej tak blízko, ako hovoríš, vedel by si to,lebo by ti to povedala,“ vysmieval sa Harry. „Choď do postele, Malfoy, a nechaj Hermionu na pokoji. Ron a ja zajtra odchádzame a Remus bude preč, pretože je spln. Nájdem niekoho, kto tu s vami dvoma zostane, kým budeme preč, aby som sa uistil, že ju necháš na pokoji.“ Vyšiel von z dverí a Draco sledoval ako mizne po chodbe. Pri tej ťahanici Harrymu spadla Hermionina nožná výstuha. Keď si Draco myslel, že je opäť bezpečno, zobral výstuhu a prešiel s ňou k Hermioninej izbe. Ako sa približoval, prešiel okolo Harryho izby a začul dnu Hermionu plakať. Prekliaty Potter, pravdepodobne sa jej vypytoval. Kto si myslel, že je, aby každému hovoril, čo robiť? Bol taký pokrytecký. Naklonil sa k dverám a počul Hermionu hovoriť, „Nič sa nestalo, Harry. Nič sa nikdy nestane. Vieš to. Potom, čo sa ma spýtal na jazvy na mojom bruchu, som si to uvedomila sama. Vrátilo sa mi späť to, čo mi jeho otec urobil. Neobviňuj Draca za to, ale ja mu pravdepodobne nikdy nepoviem, čo sa stalo, pretože to bude vždy medzi nami.“ Začala plakať silnejšie. Potter sa ju hlasom snažil uchlácholiť a Draco sa cítil nahnevanejšie, než kedykoľvek v jeho živote. Položil výstuhu pred Potterove dvere a vrútil sa nazad do svojej izby. Prekliaty Potter, prečo ju utešuje? Zverila sa Potterovi, že sa takmer milovali? Podľa všetkého povedala Potterovi, že Draco videl jej jazvy. Čo sa do pekla stalo v tú noc? Bolo to niečo, čo naozaj nedokážu prekonať? Prekonali tak veľa; určite mohli nadobudnúť prevahu na čímkoľvek, čo to bolo. Hermiona povedala, že niektoré rany sa nezahoja. Uvidíme, či máš pravdu, Grangerová, pomyslel si.