Dumbledore zaklopal na ošetrovňu a vošiel dnu. „Poppy?“ „Tu som,“ ozvalo sa z kancelárie. Ošetrovateľka vyšla von a zaviedla riaditeľa k jedinej závesmi zakrytej posteli. „Och, dostane sa z toho?“ spýtal sa smutne, keď zbadal telo chlapca na posteli. „Po fyzickej stránke áno, ale...“ „Iste,“ zamračil sa a dodal: „ty náhodou nevieš čo sa tam stalo?“ „Severus povedal, že keď prišiel bol už v takomto stave a že ho donútil ho potom ešte mučiť. Albus? Ty si vedel, že je to jeho syn?“ Riaditeľ sa na ňu prekvapene pozrel. „Povedal ti to?“ spýtal sa neveriacky. „No, ešte nikdy som Severusa nevidela tak psychicky labilného. Myslím, že ešte chvíľu a zrútil by sa.“ „Mne sa vyhýba. Keby sa tu náhodou objavil, mohla by si mi dať vedieť, prosím?“ „Dobre, ale teraz už odíď,“ povedala nekompromisne. Dumbledore sa vrátil do riaditeľne a pokúsil sa s profesorom elixírov spojiť cez krb, no keď vložil hlavu do krbu, videl len zatvárajúce sa dvere. Už trochu nahnevane si sadol späť do kresla, aby varoval všetkých členov fénixovho rádu. Severus Snape sedel vo svojom kabinete a hlavou mu vírili myšlienky černejšie než jeho habit. Vtom začali plamene v jeho krbe zelenať. Postavil sa, a kým sa v plameňoch zjavila tvár, odišiel. Pomaly kráčal stíchnutými chodbami späť na ošetrovňu. Potichu vošiel dnu a posadil sa na posteľ blízko Harryho. Poppy začula pohyb a vošla dnu, vyhnať hocikoho kto by tam bol, ale keď zazrela Snapa... „Mal by si si oddýchnuť,“ poznamenala. „Nič sa nezmenilo?“ spýtal sa. „Severus, bol si tu tak pred hodinou, za tak krátky čas..... Nie, nič sa nezmenilo.“ „Zostanem tu.“ Len si povzdychla a vrátila sa do kancelárie oznámiť Dumbledorovi, že prišiel. Dúfala, že sa aspoň jemu podarí ho presvedčiť, aby si šiel ľahnúť. Väčšina študentov si šla ľahnúť, len Ron, Ginny a Hermiona sedeli pred ohniskom a mlčky sledovali plamene. „Ja to tak nenechám!“ vybuchol zrazu Ron. „Čo?“ nechápala Ginny. „Idem za Dumbledorom, alebo na ošetrovňu, musím zistiť, čo sa stalo!“ „Idem s tebou,“ povedala Hermiona a obaja vstali. „Ja tu radšej zostanem. Nie som si istá, či to chcem vedieť,“ zamrmlala Ginny Dvere na ošetrovňu sa potichu otvorili. Severus ani nemusel zdvihnúť hlavu, aby vedel kto to je. „Poppy, mohla by si nás prosím nechať osamote?“ požiadal ju riaditeľ a ona sa prvýkrát poslušne vzdialila. „Pokúste sa ho nerušiť,“ povedala ešte vo dverách a odišla. „Severus?“ Neodpovedal. „Severus, prosím, mohol by si mi povedať, čo sa stalo?“ „To vám ešte nikto nezreferoval?“ odsekol pohŕdavo. „Dobre, vieš, že u Voldemorta si mojim jediným informátorom ty.“ „Bol som.“ „Prosím?“ „Bol som, teraz sa s Harrym delím o prvé miesto v jeho zozname na likvidáciu.“ „Och a povieš mi teda ako k tomu došlo? Poslal si do hradu všetkých študentov a varoval si dedinčanov, všetci sa na mňa obracajú s otázkami, na ktoré im neviem odpovedať,“ povedal a sadol sa k Harrymu z druhej strany. „Keď som prišiel, Malfoy, Bellatrix, Macnair, Crab a Goyle ho mučili. Potom Voldemort povedal, že chce urobiť jeden experiment a urobil rodové kúzlo. Vykreslil Harryho rodokmeň a zistil že je môj syn. Pýtal sa ma či to viem a keď som povedal nie, preveril si ma. Nič nenašiel. Potom mi prikázal sa s ním pohrať,“ povedal bezvýrazne. „A?“ „A?!!!! MUČIL SOM VLASTNÉHO SYN!!! TO NESTAČÍ??!!!“ zavrčal výhražne, „možno sa už nikdy nepreberie alebo.....“ „Severus, neboj sa, aj teba sme sem priniesli už v rôznych stavoch a množstvách. Harry sa z toho dostane,“ utešoval ho a potom dodal, „ako ste sa odtiaľ dostali?“ Snape mu venoval najhorší pohľad na aký sa zmohol a zavrčal: „Zbúral som strop a premiestnil som nás.“ „Nevieš či niekto zomrel?“ „Ako to mám vedieť??!!“ „Dobre, Severus, upokoj sa.“ „Ako sa mám upokojiť, keď neviem, čo s ním je??!!!“ „Severus, neboj sa, Harry nám ešte v mnohom pomôže.“ „Ty si vyhoďte z hlavy!“ zavrčal. „Prosím?“ nechápal Dumbledore. „Dajte mu pokoj! Nedovolím, aby ste ho ďalej zneužívali na tie vaše manipulačné hry!“ „Severus, ja neviem čo tým chceš povedať.“ „Vy dobre viete, čo tým chcem povedať!“ „Ja ho predsa do ničoho nútiť nebudem,“ poznamenal. „Iste že nie. Vy len zariadite, aby to chcel urobiť!“ „Nuž, s Harry nemám ani veľmi veľa práce, jeho naivný pohľad na dobre a zlo mi ponúka jedinečné možnosti. Stačí keď mu poviem, že to je zlé a on cíti potrebu to napraviť,“ poznamenal konverzačne. „Nedovolím vám to!!!“ „A ako mi v tom chceš zabrániť?“ „Poviem mu o vás pravdu!“ zavrčal odhodlane. „Ale, Severus, a čo myslíš, komu uverí? Tebe, či mne,“ odvetil a milo sa usmial. Severus zaťal päste až mu zbeleli hánky. „No, tak čo myslíš? Osobne predpokladám, že urobí všetko, o čo ho požiadam. Či azda dúfaš, že by k tebe mohol niečo cítiť? Po šiestich rokoch tvojho opovrhovania?“ „Vy dobre viete, že to mohlo byť inak!“ bránil sa, aj keď vedel, že má pravdu. „Och, ale iste. Sám som ti predsa hovoril, aby si si premyslel, ako sa správaš, neraz som ťa na to upozornil.“ „Tak o to vám išlo!“ uvedomil si zrazu, „Bol som hlupák, že som si to doteraz neuvedomil! Vy ste nás chceli oboch! Preto ste mi to pred pár mesiacmi povedali!“ „Musím uznať, že ma prekvapuje, že si na to prišiel. To vieš, teba som nemohol pretvárať keď si bol mladý, mali na teba vplyv tvoji rodičia, no aj tak si ku mne nakoniec prišiel. No Harry, toho som si mohol tvarovať od mala. Obaja máte výnimočné schopnosti, ktoré sa mi perfektne hodia. A Harry, jeho charakter sa úžasne tvaruje.“ „To nemôžete!“ „Obávam sa, že môžem. Mám totiž Harryho dôveru a dôvera je silný spojenec, nemyslíš? Och, vieš že sa na teba dosť podobal, kým bol malý? Už ťa nepotrebujem, Severus, mám Harryho a on spraví to, čo ty už nemôžeš.“ „Spravím všetko preto, aby sa vám ho nepodarilo ovládnuť! Nedovolím aby sa stal figúrkou na šachovnici dvoch starých unudených bláznov!!!!“ „Ale on ňou už je. S tým nič neurobíš.“ Mladšiemu mužovi trhalo rukou, akoby chcel toho staršieho udrieť. Aby sa ovládol chytil plachtu a zvieral ju v rukách tak silno, až sa v nej urobili drobné dierky. „Myslím, že už dúfaš, aby sa neprebral, však, Severus,“ povedal stále sa usmievajúci starec. O niekoľko sekúnd sa steny miestnosti zatriasli, po nie príliš láskavom zavretí dverí. „Bohužiaľ zdedil aj tvoju prchkosť, ale s tým niečo urobíme,“ skonštatoval ešte starec do takmer prázdnej miestnosti. Vedľa dverí ošetrovne stálo brnenie a za ním sa vydesene schovávali dve osoby. Tesne sa im podarilo schovať sa predtým, než ich profesor elixírov rozrazil dvere. No bol tak rozzúrený, že by si ich aj tak nevšimol. Len sa na seba neveriacky pozreli a potom sa čo najtichšie odplížili späť do klubovne. Tá už bola prázdna, i Ginny už odišla, tak sa usadili v kreslách blízko vyhasínajúceho krbu. „Aspoň vieme, čo mu Dumbledore na začiatku roku povedal. A tiež vieme, že Harry je na tom dosť zle,“ ticho skonštatovala Hermiona. „Ja tomu nemôžem uveriť! Že otec!“ „A Dumbledore, to čo hovoril.... ja tomu nemôžem uveriť!“ povedala šokovane. „Keď sa z toho Harry dostane, tak ho musíme varovať,“ povedal Ron vážne. „To rozhodne, nech sa porozpráva so Snapom. Nikdy som si nemyslela, že to poviem, ale vážne mu na ňom záleží. Chudák, ako sa teraz asi musí cítiť? PO toľkých rokoch zistí, že má syna a on je v takom stave...“ „Pchá! Že zistí, že má syna! Netvrď mi, že to nevedel, však s ňou predsa spal, tak to musel vedieť!“ hneval sa Ron. „To, že s ňou spal, predsa neznamená, že s ňou musí mať dieťa. A ak mu to nepovedala...“ oponovala Hemriona. „No tak, Hermiona! Spal s ňou, nie?! Tak musel vedieť, že bude tehotná! Je to chrapúň a ešte sa tvári nevinne!“ „Čo tým chceš povedať? To že s ňou spal, ešte neznamená, že ona musela zostať tehotná!“ „Akože nie?!!“ paprčil sa. „Pretože existuje antikoncepcia?!“ prekvapene sa spýtala Hermiona. „Anti - čo?“ „Ty nevieš, čo je antikoncepcia?!!“ šokovane vydýchla Hermiona. „Nie.“ „Tak vieš čo? Naštuduj si to, ja ti to vysvetľovať nebudem! Ale ak sa nechceš strápniť, nikdy s nikým nehovor o sexe, dobre?“ povedala štipľavo, vstala a odišla do postele. Ráno sa chodby naplnili váhavými študentmi, ktorí si v klubovniach prečítali oznam, že raňajky sa budú podávať vo Veľkej sieni. V tej boli všetci profesori až na jedného. Dumbledore bol unavený, pretože celú noc zháňal informácie a teraz sedel uprostred učiteľského stola s rukami zloženými do pyramídky a potichu sa rozprával s profesorkou McGonagallovou. Keď sa usadil aj posledný študent, riaditeľ vstal a prehovoril: „Včera sa k nám smrťožrúti dostali blízko, ale nie tak blízko, aby nás ohrozili. Predbežne sú zrušené výlety do Rokvillu a žiadam vás, aby ste boli veľmi opatrní,“ povedal a opäť si sadol. Sieňou sa rozľahla horúčkovitá vrava zvedavých študentov. „A čo Harry?!“ šepla Hemriona Ronovi. „Ja neviem, asi nechcel, aby o ňom niekto vedel.“ „Pôjdeme za ním a spýtame sa, nesmie zistiť, že sme ho včera počuli,“ zasyčala Hermiona. „Ja viem!“ odvetil Ron a obaja sa začali hrabať v jedle. Severus Snape sa prebral nadránom, po prebdenej noci a cítil sa, akoby ho podupal hypogrif. V kúpeľni si opláchol tvár studenou vodou, aby sa trochu prebral a v snahe vyhnúť sa čomukoľvek živému pokúsil sa opravovať nejaké práce. Po dvoch hodinách to vzdal a vybral sa na ošetrovňu. Po ceste nestretol nikoho a tak sa úspešne dostal až na ošetrovňu. Potichu otvoril dvere, vošiel dnu a zostal stáť. Poppy práve Harrymu niečo hovorila. „Počujete ma, Harry? Ak áno, skúste mi stačiť ruku.... alebo aspoň žmurknúť.“ Chlapec na posteli nereagoval. Zasvietila prútik a začal s ním chodiť hore dolu popred jeho oči. Sledoval ju prázdnym pohľadom. Luskla prstami napravo od jeho hlavy a on sa trhol. Vtedy zaregistrovala Severusa vo dverách. Zdvihla k nemu oči a v nich sa zračila toľká ľútosť. Pokrútila hlavou. Severus sa otočil a ušiel z miestnosti. Ani za sebou nezatvoril dvere.