Štyridsiata šiesta kapitola


„Už sú preč veľmi dlho,“ poznamenal asi hodinu po Snapovom odchode Hagrid.
„Tiež si myslím,“ odvetil Remus. Vtom sa spoza nich ozval v kríkoch šum.
Obaja boli okamžite na nohách. Z lesa sa vynoril Snape.
„To si ty?“ sklamane preriekol Lupin a opäť sa unavene oprel o strom.
„Ešte sa s ním nevrátili?“ neveriacky sa spýtal Snape.
„Nie,“ odvetil Hagrid a tiež sa oprel o strom. Snape si vzdychol a sadol
si na zem. Aj keď bol už február, zem tu vôbec nebola zamrznutá. V tichu
potom ubiehali minúty. Ubehlo ich skutočne dosť, keď sa odrazu z kríkov
pred nimi vynorila postava.
„Harry!“ uľahčene si vydýchol Lupin a k jeho radosti sa pridal aj Hagrid.
Vrhol sa k Harrymu a celého ho stisol v svojom obrom náručí.
„Hagrid, veď ma zadusíš!“ pokúšal sa protestovať Harry.
„Prepáč, ja... šak som len rád, že si celý,“ vydýchol si Hagrid.
„Ako sa cítiš?“ starostlivo sa ho spýtal Lupin.
„Som v poriadku len je mi trochu zima,“ ticho odvetil Harry.
„Mohli ste mu zobrať niečo na prezlečenie!“ vyčítavo prehovorila Harryho
spoločníčka, keď sa vynorila z lesa.
„Ach, ahoj Eleza,“ pozdravil kentauriu ženu Hagrid.
„Ahoj Hagrid, mali by ste ho čo najskôr dopraviť do hradu, aby
neprechladol. Dajte mu vypiť nejaký povzbudzujúci elixír. Je trochu
vysilený. Spätný proces je náročný.“
„Som v poriadku,“ namietol Harry.
„Má aj ležať?“ Nevšímal si Harryho Snape a s otázkou sa otočil na Elezu.
„Nemyslím si, že to bude potrebné, ale ten elixír mu pre istotu dajte,“
odvetila a začala si ich všetkých prezerať.
„Nič mi nie je!“ zopakoval Harry.
„Ale neboj sa Harry, za chvíľu budeme v hrade a ty si oddýchneš,“
starostlivo sa mu prihovoril Lupin.
„Ja už nie som dieťa!“ nahnevane zavrčal Harry.
„Vy ste tu skutočne veľmi zaujímavá skupinka,“ preriekla odrazu Eleza.
„Prečo?“ nechápal Hagrid.
„Ty, Hagrid, síce patríš k pravidelným návštevníkom nášho lesa, ale v
čarodejníckom svete asi nie si veľmi vítaným hosťom,“ úprimne, bez štipky
odporu, alebo sarkazmu podišla k Hagridovi, potom sa pomaly, pozorne si
ho prezerajúc presunula k Lupinovi, „ty asi tiež nie si oslavovaná
návšteva, ministerstvo sa k vám správa rovnako ako k nám,“ poznamenala
trpko a prejdúc až k Snapovi pokračovala, „bojíš sa prezradenia svojich
tajomstiev?“
„Mal by som?“ spýtal sa obozretne.
„Svoje hriechy si už dávno odčinil. Nemusí ťa to trápiť,“ uistila ho,
privrela oči a mierne sa k nemu naklonila. „Prestal si sa schovávať pred
svojou minulosťou, robíš dobre. Urobil si prvý krok, teraz je na iných,
aby pokračovali,“ preriekla tajomne a otočila sa na Harryho s tým istým
tajomným úsmevom. „Aký paradox, hrdina medzi vydedencami. Si spojivko
čarovného sveta a nášho sveta. Len v tom pokračuj, možno sa raz dožijeme
časov, keď budú čarodejníci, vlkodlaci, obry, kentaurovia a iní žiť spolu
v harmónii. Dúfam, že to bude čo najskôr,“ povedala s nádejou a taktiež
sa k nemu naklonila so zavretými očami. „Rozhodol si sa správne!“ uistila
ho.
Hagrid s Lupinom len počúvali a ničomu nerozumeli. Harry však rozumel. A
Snape takisto. Ona iba potvrdila správnosť jeho rozhodnutia.
„Vráťte mi Nový život,“ požiadal ich.
Lupin si ho vytiahol z vrecka a podal jej ho do ruky.
„Ďakujem, a prajem vám veľa šťastia,“ popriala a zmizla v lese. Všetci
štyria zostali bez pohnutia stáť, každý zahĺbený vo vlastných myšlienok.
Prvý sa pohol Snape: „Mali by sme asi ísť.“
„Hej, poďme,“ spamätal sa aj Lupin. Rýchlo vykročili smerom k hradu.
Harry naboso ťapkal popri nich. Po niekoľkých minútach si to všimol
Snape. Zastal a privolal mu svoje topánky z hradu.
„Obuj sa, nemôžeš ísť naboso. Za chvíľu tu bude aj sneh,“ podal mu ich.
„Ďakujem,“ vďačne zamrmlal Harry.
„Harry, nechceš na to ešte plášť? Nie je to veľmi tenké?“ starostlivo sa
spýtal Hagrid.
„Nie, ďakujem, je to dobré,“ uistil ho Harry a pokračovali v ceste. Tento
raz im trvala kratšie. Po necelej pol hodine sa už medzi stromami
zjavoval sneh, a onedlho už zazreli hrad. Tesák, ktorý sa doteraz
prepletal Hagridovi pomedzi nohy vybehol k jeho chalúpke a začal
vyskakovať na dvere. Hagrid k nemu rýchlo podišiel a vpustil ho dnu.
„Myslím, Harry, že bude najrozumnejšie, ak pôjdeš na ošetrovňu, a vyspíš
sa tam,“ ozval sa Remus pred hlavnou bránou.
„Dobre,“ súhlasil Harry.
„Niekto by mal skočiť pre Dumbledora,“ pripomenul Snape.
„Pôjdem ja,“ prihlásil sa Hagrid.
„To nebude potrebné,“ ozval sa sponad nich jasný Dumbledorov hlas.
„Pán profesor, všetko prebehlo bez väčších problémov. Chceme Harryho
uložiť na ošetrovni. Aspoň zatiaľ,“ ozval sa Remus.
„Dobre, tak poďme tam,“ súhlasil Dumbledore a spoza neho sa vynorila
McGonagallová.
Rýchlo prešli až k ošetrovni a profesorka McGonagallová išla zavolať
madam Pomfreyovú. Snape zatiaľ Harrymu vybral pyžamo a nechali ho, aby sa
prezliekol.
„Kde mám prútik?“ spýtal sa Harry, keď zo seba stiahol kusy habitu.
„To je dobrá otázka,“ odvetil Remus.
„Asi bude na mojom stole. Skočím sa pozrieť,“ skonštatoval Snape a
prešiel cez kozub do svojej pracovne. Okamžite bol späť aj s Harryho
prútikom. Vtedy sa vrátila aj profesorka s madam Pomfreyovou.
„Poppy, mohla by si skontrolovať, či je v poriadku?“ spýtal sa jej
Dumbledore. Madam Pomfreyová k nemu podišla a celého ho prezrela. Harry
bol natoľko vyčerpaný, že ani neprotestoval.
„Vraj mu máme dať povzbudzujúci elixír,“ ozval sa Remus.
„Ten by sa mu ozaj zišiel,“ skonštatovala a prešla k stolu s elixírmi.
Zobrala odtiaľ priesvitný flakónik a vrátila sa k Harrymu.
„Vypite to Potter!“ prikázala mu. Harry ho zobral do rúk a naraz do seba
vlial.
„A teraz ho nechajme spať!“ zavelila a všetkých tlačila von. Harry sa
uložil do postele a okamžite zaspal.
„Tak, čo sa dialo?“ vyzvedal Dumbledore.
„Išli sme na tú čistinu, kde mali byť a odrazu sa pred nás zabodol šíp,
boli tam asi dvadsiati. Predostreli sme im náš návrh,“ začal rozprávať
Remus.
„Ako ho prijali?“ skočila mu do reči profesorka.
„Vóbec nesúhlasili! Sprosté mulice!“ rozčúlil sa Hagrid.
„Hagrid!“ zahriakol ho Dumbledore.
„Prepáčte, pán profesor ale tak ma rozčúlil!“ ospravedlňoval sa Hagrid.
„A čo bolo ďalej,“ vyzvedala profesorka.
„Nakoniec svoj postoj prehodnotili,“ pousmial sa Severus.
„Nič iné im nezostávalo,“ dodal Lupin.
„Takže, ako sa im podarilo zvrátiť ten proces?“ spýtal sa Dumbledore.
„To nevieme. Zobrali si Harryho a odišli s ním bohvie kde,“ odvetil Remus.
„Nepýtali ste sa Harryho?“ prekvapene sa spýtala profesorka.
„No, doviedla ho Eleza a...“ začal Hagrid.
„Eleza? Duchovná stáda?“ neveriacky sa spýtal Dumbledore.
„Hej, tá,“ odvetil Hagrid.
„Čo znamená to Duchovná stáda?“ vyzvedal Snape.
„Duchovný stáda má schopnosti vidieť do duší. Vie čo si myslíš, čo robíš.
Vždy je jeden v jednom stáde. Pokiaľ zomrie, jeho schopnosti sa prenesú
na niekoho iného. Nikdy sa nedá presne určiť kto to bude. Myslím, že
Eleza je vôbec prvá žena, ktorá tieto schopnosti má,“ vysvetlil
Dumbledore.
„Tak preto vedela, že som vlkolak,“ svitlo Remusovi.
„Na to nemusí byť duchovná, to z teba cítiť,“ prehodil Hagrid.
„Čo!?!?“ neveriacky sa spýtal Lupin.
„Cítiť z teba, že si vlkolak, všetky čarovné bytosti to cítia,“
poznamenal Hagrid a tváril sa akoby to bola samozrejmosť.
„Nikdy si to nepovedal!“
„A načo? Nevedel si to?“
„Nie! Odkiaľ by som to asi mal vedieť!“
„Ani ja som to nevedel,“ poznamenal Dumbledore a McGonagallová so Snapom
mu prikyvovali.
„Vážne? Myslel som, že to je jasné!“ čudoval sa Hagrid.
Lupin sa na neho neveriacky díval a už chcel niečo povedať, keď sa ozval
Dumbledore:
„No, a čo sa teda dialo ďalej?“
„Vrátili sme sa do hradu,“ ešte mierne dezorientovane odvetil Lupin.
„Harry nič nehovoril?“ divila sa profesorka.
„Nie, bol unavený a vymrznutý. Nezobrali sme mu nič na prezlečenie,“
prehovoril tento raz Snape.
„To vám nenapadlo, že to oblečenie čo mal na sebe mu bude malé!“
nahnevane sa ozvala madam Pomfreyová.
„Rozmýšľate vy vôbec niekedy?!“ pridala sa k nej aj profesorka.
„No, nejak sme na to pozabudli,“ zhrnul Remus a nasadili previnilý výraz.
„Dobre, mali by ste sa ísť vyspať, zajtra poobede príďte ku mne, zavolám
Harryho nech nám povie, čo sa vlastne stalo,“ preriekol nakoniec
Dumbledore.
Severus, Remus, Hagrid a madam Pomfreyová im popriali dobrú noc a
odobrali sa do svojich izieb. Nakoniec sa rozlúčili aj profesorka
McGonagallová s Dumbledorom.