Nezvyčajná pošta Celý deň bol aký si napätý. Vernon nervózne behal po dome, ako keby ho včely pichli do zadku a Petunia radšej varila. Dudley sa utiahol do svojej izby, kde sa hral hry a napchával sa jedlom, div že sa nezadrhol. Samantha hľadela na strop a potom skĺzla pohľadom na okno a uvidela tam sovu. ,,Harry?“ Odtrhne sa od pohľadu na okno a pozrie sa na Harryho. ,,Pozri sa na okno.“ Vstala a podišla k oknu. Harry sa pozrel na okno a tiež zbadal sovu. ,,Čo to drží v zobáku?“ Spýta sa, keď jej uvidí v zobáku obálku. Než stihla Samantha odpovedať, tak sa ozval buchot na dvere. Bol to strýko Vernon. Násilne vytrhol zamknuté dvere, pretože ich v záchvatu zlosti nevedel otvoriť a pribehol k nim. Obaja sa bránili, ale márne. Pri takej zavalitej postave ako je Vernon Dursley sa mohli ťažko brániť. Schmatol ich za ramená a vliekol ich preč. ,,Kam nás to ťaháš?!!! Pusti nás!“ Kričali obaja, pretože zovretie dosť bolelo a boli obaja zároveň zmätený, lebo nevedeli, čo sa deje. ,,Buďte ticho vy drzí fagani! Prekliate sovy! Ani dnes nemôžem mať kľud!“ Ťahá ich hore po schodoch a sotí ich oboch do izby, spoločnej s Petúniou. V izbe už boli všetci členovia. Vernon schmatol pušku a zamkol dvere od izby. ,,Tááák a bude kľud!“ Potešil sa, no v tom zo všetkých otvorov sa tlačili obálky Samantha aj Harry rýchlo schmatli pár obálok, a utiekli na ulicu a bežali preč, čo im nohy stačili. Keď boli dostatočne ďaleko, tak zastavili a sadli si na obrubník. ,,Prečo bol ten bastard taký nervózny?“ Spýta sa Samantha a začne otvárať obálku. ,,Neviem,“ Prezrie si obálku a chce ju otvoriť. ,,Asi kvôli týmto obálkam?“ Zamáva ňou a potom ju otvorí. Samantha pokrčí plecami a vytiahne list z obálky a začne ho nahlas čítať. Vážená Samantha Potterová Surrey Kutica pod schodmi Boli ste prijatá na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku. Mali by ste si pokupovať potrebné veci, ktoré budete neskôr potrebovať pri výuke. O 17:00 odchádza z nástupištia 9 a trištvrte. Prajem príjemný zvyšok dňa Riaditeľ školy, Albus Dumbledore. Samantha dočíta list a obaja ostanú ako obarení. ,,Čarodejnícku?“ S údivom sa obaja pozerajú na list. Harry si prečítal svoj list, v ktorom bolo temer to isté. ,,Veď mi nie sme čarodejníci!“ Prečíta si to ešte asi trikrát a potom sa pozrie na Harryho, ktorý má rovnaký výraz v tvári ako Samantha. ,,Ak sme naozaj čarodejníci, tak potom ako to že nám o tom nikto nepovedal?“ Spýtal sa Harry. A Samantha zvraštila tvár do úškrnu a odvetila. ,,Ja to už nejdem tam zisťovať. Mali by sme spraviť radšej to, čo sa píše v tom liste.“ Navrhla radšej Samantha, lebo keď si pomyslela na strýka Vernona, tak ju až striaslo. ,,No áno, to by sme mohli, lenže ako zoženieme peniaze na nákupy tých vecí? A kde to vlastne všetko je?“ Spýtal sa Harry a pozrel sa spýtavo na Samanthu, Tá najskôr pozrela do obálky, či tam náhodou nie je aj niečo iné, ale keď v obsahu už nič nenašla, tak pokrčila plecami. ,,Neviem, ale rozhodne sa nemienim vrátiť späť.“ Povedala rozhodne a začala kráčať po ulici. Harrymu sa tiež priečilo vrátiť sa k Dursleyovcom, a tak išiel s ňou. Po chvíli kráčania, sa však spýtal. ,,Kam to vlastne ideme?“ Pozrie sa na Samanthu, ktorá len pokrčí plecami a pokračuje v ceste. Zrazu sa len pri nich pristaví autobus, z ktorého vykúkal jeden zvráskavený chlap s čiapkou a zrazu sa len ozval. ,,Nechcete zviesť do deravého kotlíka?“ Spýta sa a Harry so Samanthou si vymenia začudované pohľady. ,,Kam?“ Spýtajú sa jednohlasne a chlap im odvetí. ,,Ste čarodejníci nie? A ako to, že neviete, kde je Deravý kotlík? No nevadí. Nasadajte, ja vám cestou všetko vysvetlím.“ Povedal im, ale Samantha sa ohradila. ,,Prepáčte, ale nemáme peniaze na cestu autobusom.“ Harry na to prikývol. ,,To nevadí, toto je bezplatná služba. Tak nasadajte!“ Usmeje sa, keď obaja nastúpia a usadia sa na sedadlách. ,,Toto je čarodejnícky expres a vidia nás len čarodejníci.“ Povie keď sa autobus pohne. ,,No takže. Deravý kotlík je niečo ako hotel pre čarodejníkov, ktorí si krátia chvíle pred odchodom na nástupište 9 a trištvrte. A čo vy? Kde ste sa tam len tak zobrali? Kam ste vlastne mali namierené?“ Spýtal sa chlap a prvý k reči sa mal Harry. ,,No to je trošku dlhý príbeh. A mali sme namierené do šikmej uličky, ale nemáme peniaze na kúpu vecí, ktoré budeme potrebovať. A tak sme rozmýšľali, čo ďalej.“ Poškriabe sa na hlave a pozrie sa na Samanthu, ktorá sa spýta chlapa. ,,A ako sa vlastne voláte?“ Chlap sa trochu prekvapene pozrie, no potom si uvedomí, že sa ešte nepredstavil a tak to ide napraviť. ,,Oh, prepáčte, neuvedomil som si že som sa vám ešte nepredstavil. Volám sa Ed a vy?“ Pousmeje sa ešte stále trochu prekvapený. „Ja som Samantha a toto je Harry...môj brat.“ Pousmeje sa Samantha a Ed trošku zbystril a spýtal sa. ,,Harry Potter?“ Vyvalil oči a čakal na odpoveď. Harry a Samantha ostali ako obarení, lebo nevedeli, odkiaľ ho môžu poznať. ,,Á...áno, to som ja. Odkiaľ ma poznáte, pane?“ Spýta sa neisto a Ed nadskočil, ako keby mu včely uleteli. ,,Som veľmi rád, že Vás spoznávam pán Potter, je mi veľkou cťou! A čo tu robí, taký mocný čarodejník ako ste vy?“ Spýtal sa a rozpačito mu potriasol rukou. ,,Ja som mocný čarodejník? To je určite omyl, vy ste si ma museli s niekým spliesť.“ Namietne Harry a pozrie sa na Samanthu a potom na Eda. ,,Veď vy ste jediný dokázal poraziť Veď viete koho!“ Pozrie na neho ešte stále s rozpačitým pohľadom. Samantha zdvihne obočie a myslí si, že Edovi preskočilo. Harry nevedel, že čo si má myslieť a tak radšej nič nehovoril. Nevedel, kto to vôbec je ten Veď vieš kto, a ani to nemal v pláne pre dnešok zisťovať. Ešte stále sa nespamätal z faktom, že je čarodejník. Nie to ešte, aby bol slávny. Autobus sa náhle zastavil. ,,Už sme tu.“ Povedal Ed a otvoril dvere. Samantha sa pri výstupe spýtala. ,,A čo mi tu budeme robiť, keď nemáme peniaze?“ Harryho to tiež zaujímalo, a tak sa na Eda spýtavo pozrel. Ed sa zamyslel a potom vytiahol mešec peňazí. ,,Dám vám tieto peniaze, aby ste sa nemuseli len takto potĺkať. Kúpte si za to všetko, čo potrebujete. Nebojte sa, ja si to vybavím s Dumbledorom,“ Pousmeje sa a nastúpi do autobusu. ,,veľa šťastia vám prajem.“ Zakýva im a dvere autobusu sa zavrú a autobus zmizne v spleti iných uličiek. ,,Kto je Dumbledore?“ Spýta sa Harry držiac mešec a Samantha pretočila očami a odvetila. ,,Dnes je toho na nás už dosť. Zistíme to neskôr. Poďme do šikmej uličky, aby sme stihli všetko nakúpiť, a aby sme stihli vlak.“ Navrhne a vkročí do Deravého kotlíka. Harry prikývol a vošiel za ňou. Boli tam divne oblečení ľudia, ktorí sedeli za stolmi a jedlo roznášal taký zhrbený chlapík. Keď ich uvidel, tak podišiel k nim. ,,Prajete si?“ Spýtal sa a Samantha odpovie. ,,Ako sa dostaneme do šikmej uličky, prosím vás?“ Spýta sa a trochu sa rozhliada po Deravom kotlíku. ,,Tom vás zavedie,“ Vykročil smerom k jednej chodbe. ,,vy nasledovať Toma,“ Ukáže rukou a podíde k chodbe a keď na ňu poklepe, tak sa chodba roztvorí. ,,vy vstúpiť do šikmej uličky.“ Usmeje sa a pokynie im rukou, aby vstúpili. ,,Ďakujeme pane.“ Poďakoval Harry a spolu so Samanthou vstúpili dnu. ,,Zvláštny chlapík,“ Povedala Samantha, keď už stáli v šikmej uličke. ,,tak ideme nakupovať,“ Otvorí list a prečíta zo zoznamu. ,,Prútik, habit obyčajný, sovu, kotlík veľkosti 2 cínový a domáce zvieratko. Nesmie to byť had,“ Prečíta a pozrie sa na Harryho. ,,pozri, tam vidím obchod s domácimi zvieratami.“ Ukáže na obchod. ,,Tak poďme.“ Vykročí smerom k obchodu. Uličkou sa potĺkalo veľa čarodejníkov a každý bol v niečom zvláštny. Jeden mal klobúk s dlhým pávím perom, ďalší mal dlhý plášť, ďalšia čarodejnica mala dlhý kožuch a golier mala z dračieho chvosta. Naozaj sa tu potĺkalo dosť divných ľudí. Ale aj tí divní ľudia, sa pozerali na Samanthu s Harrym, pretože mali ešte stále na sebe muklovské oblečenie. Vkročili do obchodu a rozhliadli sa po zvieratách. ,,ten čierny výr je krásny.“ Samantha k nemu podíde a prezerá si ho cez klietku. ,,Áno je pekný. Ale aj táto sova je krásna.“ Ukáže Harry na krásnu bielu sovu snežnú so žltými očami. ,,Obidve sovy majú niečo do seba,“ Ozve sa osoba vychádzajúca zo skladu obchodu. ,,želáte si?“ Spýta sa starček so starým ošúchaným kabátom a s tvárou, ktoré lemovali vrásky. ,,No ja by som poprosila túto sovu.“ Ukáže na výra, ktorý zatrepotal krídlami. ,,Dobrý výber slečna,“ Usmeje sa a podá jej klietku so sovou a potom sa obráti na Harryho. ,,A vy mladý pán? Ktorú sovu ste si vybrali?“ Spýta sa s úsmevom a čaká na jeho odpoveď. ,,Táto snežná je krásna,“ Rozplýva sa pohľadom a potom sa pozrie na starčeka. ,,Túto by som si kúpil.“ Starček sa usmeje a podá mu sovu v klietke. ,,Takisto dobrý výber mladý pán.“ Usmeje sa a ide za pult, aby im naúčtoval cenu. Keď zaplatia, tak výjdu z obchodu a Samantha sa pozrie na zoznam. ,,Ďalšie sú tu prútiky,“ Obzerá sa, či neuvidí obchod a keď zbadá obchod s názvom Ollivander, tak drgne do Harryho a obaja sa vydajú k obchodu. Vojdu do obchodu a hneď si ich obzerá postarší pán. ,,Dobrý deň,“ Pozdravia obaja a starší pán prikývne na pozdrav. ,,mohli by ste nám poradiť s nejakými prútikmi? Chceli by sme si nejaký kúpiť.“ Ozve sa Samantha a starší pán obíde pult a začne si ich prezerať. ,,Hmmm, máme tu niečo neobvyklého,“ Ešte chvíľu si ich premeriava a potom podíde k regálom s takými malými obdĺžnikovými krabičkami. Vytiahne dve krabičky a každému podá jednu. ,,vyskúšajte ich.“ Pousmeje sa a obaja otvoria krabičku. ,,A ako ich máme vyskúšať?“ Spýta sa Harry, ktorý už drží v ruke prútik. ,,Mávnite!“ Povie starší pán a Harry urobí, čo mu bolo kázané. Mávol na obraz a ten sa pohol. ,,Očividne je pre Vás ten pravý,“ Povedal s radosťou a potom sa otočí na Samanthu. ,,vyskúšajte aj vy ten prútik, čo som Vám dal,“ Pokynie jej a Samantha mávne, ale všetky sklá sa rozrinčia. ,,oooh, to nie je ono, počkajte, dám Vám iný,“ Zobral jej prútik a položil ho na regál a potom podišiel k inému regálu a vytiahol, hnedú krabičku, v ktorej sa ukrýval čierny cezmínový prútik s jadrom dračieho chlpu. Podal jej prútik a pokynul jej, aby mávla. Keď Samantha mávla, tak sa pohol celý regál s prútikmi. ,,vynikajúco!“ Potešil sa starší pán a prútik jej zabalil. Samantha sa pousmiala a zaplatila z peňazí, ktoré im dal Ed. ,,Ďakujeme pane a dovidenia.“ Odzdravila Samantha a obaja sa vydali na ostatné nákupy. Pochodili po obchodoch, až ich nohy boleli a boli obsypaní nakúpenými vecami. ,,Harry, nejdeme tam do toho Deravého kotlíka? Máme ešte 3 hodiny čas.“ Pozrie na hodinky a potom na Harryho. ,,No, už ma nohy bolia, nebolo by od veci sa niekde zložiť,“ Povzdychne si a vydajú sa ku kotlíku. ,,Lenže... ako sa tam dostaneme? Veď cez tú stenu nemôžeme ísť. Nevieme ako.“ Povie Harry a Samantha sa obzerá po uličke. Uvidí takú tabuľu s kotlíkom a ježibabou. ,,Poďme sa tam pozrieť Harry,“ Vydá sa k tabuli a Harry ju nasleduje. ,,U Deravého kotlíka,“ Prečíta nápis na tabuli a pousmeje sa. ,,Super, poď.“ Vkročí dnu a rozhliadne sa. Keď nájde prázdny stôl, tak sa tam obaja usadia a položia si nakúpené veci ku stolu. ,,Si spokojná s nákupom Sam?“ Spýta sa Harry a pozrie sa na svoju sovu. ,,Áno bolo to super, len trochu neuveriteľné.“ Pousmeje sa a v tom k nim príde ten známy zhrbený chlapík. ,,Budete si priať? Tom donesie.“ Usmeje sa zdvorilo na dvojicu a čaká na odpoveď. ,,No, áno, lenže čo?“ Spýtala sa Samantha, pretože nemala ani potuchy, čo čarodejníci jedia. ,,Tak nám prineste niečo napitie.“ Pohotovo odvetí Harry a chlapík sa usmeje. ,,Tom donesie.“ A už ho nebolo. ,,To som zvedavá, čo to bude za výtvor.“ Zdvihne obočie a pozrie sa na Harryho s drobným úsmevom. Ale než to povedala, tak už prišiel Tom a položil pred nich dva divné poháre s ešte divnejším obsahom v nich. ,,No, tak do toho,“ Zoberie si Harry do rúk pohár a napije sa. ,,Hmm, chutí to ako tekvica. Nie je to zlé.“ Povie Harry a vypije pohár. Samantha si zobrala tiež do rúk pohár a kúsok si odpila. ,,To je ako tekvicový džús,“ Pričuchne k tomu a potom dodá. ,,Je to pitné.“ Keď to povie, tak sa na to obaja zasmejú. Hodnú chvíľu pozorujú dianie okolo seba, potom Samantha pozrela na hodinky a spolu s Harrym uvážili, že by bolo vhodné už ísť na nástupište. Keď prichádzal Tom, tak si ho pristavil Harry a zaplatil Tomovi za tie dva nápoje. ,,Prosím Vás, ako sa dostaneme na nástupište 9 a trištvrte?“ Spýtal sa Harry a Tom vykročil von z Deravého kotlíka a dvojica išla za ním. Tom poklepal svojim prútikom na vonkajšiu stenu a prikázal im vstúpiť do nej. Dvojica vstúpila, už neboli tak prekvapená, pretože rovnaký postup bol aj pri vchode do šikmej uličky a zrazu sa ocitli na nástupišti a na koľajniciach bol Neskutočne veľký vlak s nápisom na lokomotíve Rokfortský expres. ,,Myslím, že je to ono,“ Povedala Samantha a podišla k vlaku. ,,nastúpime už nie?“ Nastúpi do vlaku a Harry za ňou. Hľadajú voľné kupé a po 10 minútach hľadania sa im to podarí. Naskladajú si veci do úložného priestoru a čakajú na odchod vlaku.