Z nejakého mne neznámeho dôvodu som visela na strome. Jeremy ležal asi štyri metre podo mnou a ohromne sa rehtal, lebo pod ním sa krčila Hannah. Podľa smeru, odkiaľ ku mne doľahol krik som si domyslela, že Alice je asi dva metre nado mnou. "Ááááá! Ono ma to obchytkáva! Cathy, rob niečo! Kde sme?!" chcela som sa začať smiať nad jej paranojou, keď som pohliadla hore a videla konár, ktorý sa pomaly ale iste omotával okolo Alice. "Okamžite ma pusť! Pusť! Pusť! Sviňa jedna chápaldnatá!" cítila som, ako sa do mňa vlieva strach. "Ó môj Bože! My sme aspoň 5 metrov nad zemou! Dajte ma dolu, dajte ma doluuuuuóóó, aj mňa tá vetva chytila!" "Vingardium leviósa!" počula som niekde pod sebou. "Hannah, neblbni tu s Harrym Potterom a padaj po nejaký rebríííííí....Ja fakt letím." poznamenala som celkom inteligentne, akoby som povedala, že viem správnu odpoveď. Potom mi došlo, čo sa deje. "Ja letím?! Prečo letím, ako je to možné?" hysterčila som. A kto je tá tretia postava v tmavom plášti? pomyslela som si zvedavo. Nie som si vedomá toho, že by zatiaľ vymysleli nejaký antigravitačný prostriedok. Alebo sa mi toto všetko len sníva. Áno, určite to tak je, tá guľa od Hannah ma musela trafiť tak silno až som odpadla a teraz pravdepodobne ležím niekde v nemocnici. Nie je predsa možné, aby sa predo mnou týčil Rokfortský hrad. A už vôbec nie je možné, aby nado mnou stál Severus Snape. Poriadne som si vlepila. Ak by som totiž bola odpadnutá, rýchlo by ma to prebralo. Na moje prekvapenie som stále ležala na snehu, nado mnou sa rozkrikoval ten tmavý strašiak a nad ním sa mihali konáre toho odporného stromu. Rýchlo som sa pozviechala a kebyže som sa videla, tak by som zomrela od smiechu. Točila som sa okolo vlastnej osi a oči mi nechceli zostať v jamkách. Pre istotu som ešte podišla k Snapovi a pleskla ho po ramene. Jop, je to skutočné. A ja mŕtva, ako prezradil Snapov pohľad. Teraz sa ale nemohol veľmi rozčuľovať, práve sa snažil vymotať Alice zo konárov. "Au, trochu jemnejšie by to nešlo?!" syčala. Zjavne ešte nevie komu to povedala. Poobzerala som sa a našla Hannah, ktorá sa krčila neďaleko Snapa a valila na neho už tak veľké oči. "Vážení, neviem kto ste, ale okamžite so mnou pôjdete k riaditeľovi..." ozval sa autoritatívnym hlasom a ja som mala čo robiť, aby som sa nerozosmiala. Tak ja som akože na Rokforte, idem za Dumbledorom a určite nás roztriedia do fakúlt a budeme pobehovať po chodbách červeno zlatými odznakmi a budeme si robiť srandu z Filcha a stretneme sa so Zloduchom..... "Júúúúúhúúú!" vrieskala som, tancovala do kruhu a spievala. Po pár sekundách sa ku mne pripojila Hannah, Alice aj Jeremy. "Kto sa dostal do Rokfortu? My!" kričali sme a tancovali. Alice nám robila "mierne" vokály, lebo práve uvidela Snapa. Ja som sa zahľadela do diaľky a uvidela 3 bodky, približujúce sa k nám. Vedela som, že jedna z nich je Dumbledore, lebo vyzerala ako senilná nevesta na úteku, druhá bola McGonagallová - videla som jej výstredný klobúk, a tretia - netuším, možno nejaký žiak. Dumbledore už spred dvadsiatich metrov volal: "Čo sa stalo Severus? Počuli sme krik!" "Pán riaditeľ, títo, ehm, pomätenci sa rozhodli atakovať Zúrivú vŕbu. Teraz tu predvádzajú svoj rituálny tanec. Čo ak ma budú chcieť obetovať?!" zaskučal Snape a ja som namiesto našej pesničky spustila strašný rehot. Už som ho išla presviedčať, že nie sme domorodé africké kmene, aby sme ho zjedli zaživa, ale Alice ma predbehla: "Pán profesor mal určite na mysli náš výbuch radosti. Chcem sa vám touto cestou mimoriadne ospravedlniť, rovnako aj pánu riaditeľovi, pani zástupkyni a tomu úbohému stromčeku..." hovorila Alice ako bez duše a s nábožným výrazom pozorovala Snapa. Očividne sa ho snažila upokojiť, čo sa nepodarilo. Snape sa zdal ešte vystrašenejší než pred tým. Konečne som sa k slovu dostala ja . "Je nám naozaj ľúto , že sme tu spôsobili taký rozruch,…" "Moc si nefandite…" zamrmlal Snape. "…a po niekoho vystrašili! Ale nemáme potuchy ako a prečo sme sa sem dostali." "Hmmm, myslím, že najrozumnejšie by bolo prebrať to v súkromí mojej kancelárie" povedal Dubledore. "Ehm, pán riaditeľ, ak sa môžem spýtať, Zúrivá Vŕba ma nepríjemne poškrabala a-" "Samozrejme, madam Pom-" "Odpustite pane, ale myslím si, že by bolo vhodnejšie nechať si nohu ošetriť od niekoho povedzme… viac skúseného v oblasti elixírov" povedala Alice. "Áno slečna, ...." "Swallowová" pomohla som mu, lebo Alice už si asi spriadala plány na Snejpíka. "...Swallowová, máte naozaj pravdu, ale myslím, že to zranenie nie je také vážne, takže najprv ku mne do kancelárie a potom, keď vás rozdelíme do fakúlt, pôjdete s pánom Snapeom do žalárov. Nasledujte ma." Dumbledore sa otočil na päte a ráznym krokom si to namieril k hradu. "My sa rozdelíme do fakúlt...." zašepkala som vzrušene Hannah do ucha. "Dúfam, že budeme v Chrabromile, ale hlavne, aby sme boli spolu..." tiež šeptom odpovedala Hannah. "Čo si to tu šepkáte?" priplichtil sa Jeremy a nenápadne sa dotkol perami môjho ucha. Poriadne mnou trhlo a spustila som domino efekt, ktorý končil Dumbledoreom. Keď sme potichu prešli školou (pri každom druhom obraze alebo brnení sme hučali, či to tak bolo alebo nebolo aj v knihe a filme) a dostali sme sa do Dumbledoreovej pracovne, hneď som pozrela na starý ošúchaný klobúk, čo bol na najvyššej polici. Mal taký priblblý výraz v tvári a ja som si hneď pomyslela, že asi nepatrí medzi najbystrejších, keď mu rok trvá zložiť jednu obstojnú básničku na nemeniaci sa motív. Keď zrazu otočil svoju vrchnú časť mojím smerom. "Podceňovanie. To je to čo dopraješ každému okrem seba." povedal zvučným a múdrym hlasom a ja som sa v tej chvíli cítila neuveriteľne trápne. Ale ako sa zdalo, nikto nepočul či Múdry klobúk vyhlásil a ja som sa započúvala do Dumbledorovho vysvetľovania čo budeme robiť, čo nebudeme robiť, a čo ak urobíme, tak s najväčšou pravdepodobnosťou zomrieme. Ehm...ehm. Slečna Cooperová, niežeby som nebol potešený, že sa tak zaujímate o moju kanceláriu, ale prosím vás, sadnite si na tento stolček, aby ste sa mohli uchádzať o prijatie do niektorej z fakúlt...." odkašľal si Dumbledore. Telom mi prebehol mráz. Budem študovať na Rokforte! Spokojne som sa usadila a počúvala ako si ten Múdry klobúk hundre: "Čo sú to za móresy, brať do školy obyčajnú mukelku." Potom, keď sa konečne doponosoval a profesor Dumbledore prisľúbil, že s výnimkou dnešného dňa sa to už nikdy nezopakuje, viedol som mnou klobúčik debatu o tom, či by som radšej do Chrabromilu alebo Bystrohlavu. Začala som zvažovať šance. Kam asi pôjdu Alice, Hannah a Jeremy??