"CHRABROMIL!" ozvalo sa. Hannah s Alice začali pišťať a pribehli ku mne.
"Už len aby sme sa tam dostali my dve a bude to OK," povedala Hannah.
"Héééj, a ja čo? Mňa by ste kľudne nechali aj v Bifľomore, však?" urazene
sa ozval Jeremy a chutne ohol spodnú peru.
"Sme súrodenci toľko rokov, a ty sa ešte stále čuduješ." Jer nahnevane
zazrel na Alice a zachmúrene sledoval pavučinu na protiľahlej stene.
"Slečna Stevensová, mohli by ste..." Hannah sa na nás vystrašene pozrela
a pomaly išla ku klobúku.
Zakrátko sme sa dozvedeli, že Hannah pôjde do Chrabromilu. Objala som ju
a sledovali sme Alice a Jeremyho, ako sa hádajú, kto pôjde prvý...
"Starší majú prednosť!"
"Dámy majú prednosť!"
"No ty si taká dáma..." podpichoval Jeremy a sadol si na stolček. Asi po
desiatich minútach, kde sa ohromne rehtal na niečom, čo nikto z nás
nepočul, z klobúka, ktorý sa napodiv chichotal tiež, vypadlo:
"Cha...Chra...haha...bromi...hahaha." Jeremy, ktorý sa stále uškŕňal
spravil pukerlík až po zem a ponúkol miesto Alice.
"Ďakujem pán Swallow, ale to nebolo potrebné, slečne Swallowovej by som
povedal sám, že je na rade," ozval sa dotknuto Dumbledore, že ho Jeremy
zbavil tak dôležitej funkcie.
Vyskúšal aj ohnúť spodnú peru ako Jeremy, ale akosi to nemalo ten správny
efekt. Uchechtla som sa, načo sa na mňa hneď Alice zamračila, hádam asi
preto, že ju vyrušujem v tak dôležitej chvíli. Dumbledore jej nasadil na
hlavu Múdry klobúk, ktorému sa v strede údajného čela vytvoril hlboký
záhyb. Takto tam sedeli asi päť minút zatiaľ čo ja som sa začínala obávať
o našu spoločnú budúcnosť v Chrabromile, keď sa zrazu Alice začala mračiť
a vyzerala naozaj zúfalo. Toto nebude dobré…
"SLIZOLIN!!!" vykríkol klobúk a ja som mala naozaj pocit, že mu spravilo
radosť, že nás rozdelil. Krvi by sa vo mne nedorezal. Hannah vyskočila,
chytila klobúk za špičku, triasla ním a vrieskala:
"Ako si to predstavuješ ty mizerný malý spráchnivený....."
Jeremy stál s vypúlenými očami a otvorenými ústami. Myseľ mi pomaly
začínala fungovať. V Slizoline sú zlí ľudia. Alice nikdy neprejavila
výrazne zlú vlastnosť. Múdry klobúk sa nikdy nemýli. Alice musela v
niečom klamať. Ani ja sa nikdy nemýlim.
"Ty si nás zradila!" vykríkla som a hneď som si aj tresla ruku na ústa,
lebo som vedela, čo za hlúposť som práve vykonala.
V riaditeľni nastalo hrobové ticho, ozývalo sa len nespokojné mrmlanie
Už-Ani-Tak-Nie-Múdreho klobúku, ktorý Hannah stále držala na zjavne jemu
nepríjemnom mieste. Alice šla rýchlym krokom ku dverám. Musela som ju
nejako zastaviť!
"Prepáč, ja som to tak nemy-" prerušilo ma hlasné tresnutie dverí a jemné
cinknutie, ako rúčka dopadla na zem.
"Ach, zase budem musieť zavolať toho muklovského opraviera , či ako sa to
volá," sťažoval si Dumbledore. Snape na neho začudovane pozrel.
"Pane môžem to napraviť..." a zdvihol prútik.
"Nie, nie, nie, Severus, ja to radšej nechám na odborníkov...svalnatých a
opálených odborníkov." Ďalej som už nepočúvala a spolu s Hannah vybehla
dverami a začala hľadať Alice.
Lenže sme sa akurát tak dobre stratili, lebo ani jedna z nás nemá
bohvieaký zmysel pre orientáciu. Cestou sme zrazili asi štrnásť ľudí,
dúfam, že sme nikoho nezranili, až som nakoniec vrazila do čohosi,
respektíve kohosi, kto to bez problémov ustál a ešte mi aj vynadal do
zdegenerovaných slepíc. Pozriem hore a zbadám tmavovlasú šticu. "A odkiaľ
ty vieš, čo je to slepica?!" dala som dobre mierenú otázku, keď som si
všimla zelený odznak. Chudák chlapec sčervenel, otočil sa na päte a
stihol dodať: "Takže cicuška má pazúriky... mimochodom, som Ian, Ian
Salvatore."
Nechápavo som pokrútila hlavou, zatiaľ čo sa Hannah smiala a dookola
opakovala "cicuška". Našťastie ju to po pár minútach prešlo a začali sme
znovu hľadať Alice. Prešli sme skoro celý hrad, keď nám napadlo vyskúšať
ísť sa pozrieť do žalárov. Pozreli sme sa snáď do všetkých zákutí, ale
nikde nikoho.
"Hannah, toto je posledná možnosť ak nebude pri Snapovom kabinete tak už
neviem," zašepkala som. Nechcela som totiž ešte viac naštvať už aj tak
namosúrené portréty, na ktoré Hannah valila svoje veľké modré oči.
"Humusáčky, mali by vás všetkých-"
"No tak, Salazar! Vieš, že to nie je pravda."
"Brunhilda, umenie čarovať a Rokfort sú jedny z najvznešenejších vecí na
svete, a nemyslím si, že by mali byť dopriate takejto ... hávedi!" Zrazu
sa ozvala Hannah: "Prosím Vás, neviete kde nájdeme kabinet profesora
Snapa?" a použila veľmi diabolský psí kukuč.
"Ó, samozrejme zlatko, je hneď za tou chodbou," ozval sa milý hlas
Brunhildy Bystrohlavovej.
"Ach, ďakujeme..." povedala som rýchlo a šprintovali sme tým smerom. Tam
sme na zemi našli sedieť plačúcu Alice.
"Al..." oslovila som ju, ako keď sme boli malé, "...ja som to tak
nemyslela. Bola naštvaná na ten podrazácky klobúk..."
"Aha, určite..." poznamenala tak sucho, až som z toho cítila iróniu.
"Ale, Alice... naozaj to tak nemyslela... vieš predsa, ako často jej
vyletí z úst niečo, nad čím vôbec, ale vôbec nerozmýšľala," pokúsila sa
ju zlomiť aj Hannah. Vtom dobehol zadýchaný Jeremy.
"On ma zabije, on zabije, zabije , zabije..." mrmlal si a pozeral sa za
seba.
"Čo sa deje Jer?" Alice vyzerala , že ju to naozaj zaujalo. Jeremy sa
pozrel jej smerom a zmäkol.
"Moja mala šeštrišqa plakala? A pešo?" Alice snažila tváriť vážne, ale
kútikom úst jej mykalo.
"Ale ňó, Ajiska bude vejiké dievšatko a nebude pačkať," poučoval ju
šušlavým hláskom a ja som mala jasno v tom koho si chcem vziať. Bol by aj
ku mne takýto kebyže sa rozplačem?
Ešte chvíľku som sa rozplývala nad tým, ako zlatý bol k Alice, zatiaľ čo
Hannah z toho mala mimoriadnu zábavu. Keď sme to obe rozdýchali, zistili
sme, že Jeremy už Alice niečo potichu hovorí. Po chvíľke Alice vyskočila
ako strunka.
"To vážne? To je super!! Počkať, kde mám nejaké..." Táto veta vpadla do
histórie, lebo s Hannah sme to od Alice počuli po prvý, a asi aj posledný
raz v živote. "...zrkadielko?" Na to sa rozosmial Jeremy a Hannah jej ho
podala. Alice sa rýchlo začala prečesávať prstami a utierala si rozmazané
čierne linky.
Po asi dvoch minútach sme začuli podozrivo rýchle kroky, mieriace priamo
sem. Jeremy sa radšej schoval za neďalekého chrliča, a Alice začala
zmätkovať .
" Už ide, už ide .... Ako vyzerám?" vycerila sa na nás so svojim 100
wattovým úsmevom.
"Na to , že si to stihla za dve minúty , tak dobre." povedala som
úprimne. "Ale Cathy, až taká tma nie je!" ozval sa Jeremy s chichotom.
"Áno, pán Swallow, nie je až taká tma aby som vás nevidel za 50
centimetrovým chrličom," ozval sa ľadový hlas.
"A čo sa týka toho incidentu...budete 2 týždne po škole u pána Filcha!"
syčal.
"Pán profesor," ozvala sa Alice anjelsky, až som sa začínala báť, "môžem
mať aj ja u Vás trest?" zazubila sa na neho. Ouch, toto nedopadne dobre,
pomyslela som si. Ale Alice na mňa a Hannah povzbudivo žmurkla. Žeby mi
už odpustila?
"Samozrejme, slečna, môžete mať trest....školník Filch vám bude plne k
dispozícií," Snape sa ironicky zaškeril, a Alice zhnusene zvraštila tvár.
"No, ale preto som neprišla..." zahodila energicky rukou Alice, "Viete,
na Zúrivej vŕbe ma niečo poškriabalo..."
"No, tak mi tú ruku ukážte, niečo vám na to dám, a odchod do izieb,
vybaliť sa!" rozkázal Snape panovačne.
"Ono to nie je na ruke..." počula som zamrmlať Alice. Žmurkla som na ňu,
akože Potom-Nám-To-Povieš-Nevieme-Sa-Dočkať a s otočila som sa na päte.
Ja, fyzicky neveľmi zdatná som teda skončila na zemi. Cestou som ešte
postretla roh toho chrliča, za ktorým sa krčil Jeremy, takže som vstávala
s rukou na hlave.
"Au..." vyšlo zo mňa, lebo na moje veľké šťastie, po toľkých životných
úrazoch a modrinách som bolesť pociťovala akosi menej, ale chcela som,
aby si všetci mysleli, že som normálna.
"No poďte aj vy,...ehm... Cooperová, niečo vám na to dám..." povedal
Snape. Žeby sa mu uľútostilo? pomyslela som si. Asi sa bojí byť v jednej
miestnosti s Alice... hej, to bude ono. Tak som ho následovala za Alice
do dverí.




Preklad: "Moja mala šeštrišqa plakala? A pešo?" = "Moja malá sestrička
plakala? A prečo?
"Ale ňó, Ajiska bude vejiké dievšatko a nebude pačkať."= "Ale nó, Alicka
bude velké dievčatko a nebude plakať.