Harry okamžite vedel, kto to je. V živote ho nevidel, ledva o ňom počul,
no napriek tomu, akoby to vytušil. Starec sedel v starodávnom kresle,
oproti nemu stálo úplne rovnaké, ale prázdne kreslo a medzi nimi nízky
stolík. Na stolíku bola položená mysľomisa. Starý muž mal čierny, dlhý
habit so zlatým lemom. Čierne oči sa mu mierne leskli a od brady sa mu
trochu odrážalo slabé svetlo sviečok.
„Dobrý deň,“ pozdravil sa mu starý čarodejník.
„Dobrý,“ odvetil Harry nesmelo.
„Volám sa Aberforh Dumbledore. Možno ti o mne Albus rozprával, aj keď o
tom pochybujem.“
Harry si spomenul, ako mu Albus vravel o svojom bratovi v štvrtom ročníku
po ďalšej nepravdivej správe Skeeterky, keď sa snažili prehovoriť
Hagrida, aby sa vrátil učiť.
Aberforh si spojil končeky prstov a lakte si oprel o opierky kresla,
úplne ako jeho brat.
„Albus ma poprosil, aby som ti niečo ukázal,“ neustále sa pozeral na
svoje spojené končeky prstov.
„Albus ti chce... Chcel niečo povedať... Nechápem, prečo ti to nemohol
povedať osobne, keď ešte žil... Nikdy som nerozumel jeho zmýšľaniu...
Takže...“ stíchol.
„Ako mi to mohol povedať, keď nevedel, že ho zavraždia?“ vyprskol Harry.
„On to vedel,“ šokoval ho Aberforh.
„Čo?!“ skríkol Harry s nedôverou a úžasom.
„Vedel to,“ zopakoval starec, „dva dni pred smrťou. A spomienka, ktorú ti
ukážem, vznikla večer pred osudnou nocou.“
Harry sedel ako prikovaný.
„On vedel, že ho Snape zabije? Dohodli sa alebo čo?“
„Nie. Albus to vedel od vašej profesorky veštenia. Snape sa sám rozhodol,
že ho zabije,“ Aberforh si neustále sledoval končeky prstov a Harrymu to
trochu prekážalo. Pripomínalo mu to časy, keď sa mu riaditeľ nechcel
pozrieť do očí.
„Fajn. To mi odľahlo. Už som sa zľakol, že Snape je možno naozaj na
dobrej strane. Môžem ho ďalej pokojne nenávidieť,“ vydýchol si. Starý
čarodejník sa jemne usmial. V duchu s ním súhlasil. Snape bol podľa neho
vždy podliak.
„A teraz ti to už ukážem,“ priložil si prútik k spánku a približne minútu
vyťahoval spomienku. Harryho pochytila veľká zvedavosť.
„Čo mi chce... Chcel povedať?“ spýtal sa.
„Netuším. Albus mi povedal, že musím odísť z miestnosti. Nechcel, aby si
počul môj názor. Aj teraz pôjdem preč,“ odvetil prosto.
„Nie ste zvedavý?“
„Som, ale musel som mu prisahať, že nebudem pri tom,“ konečne naňho
pozrel. Harry mal sto chutí spýtať sa, či to platí aj po smrti.
„Áno,“ odpovedal mu stroho. Harry na neho prekvapene pozrel.
„Asi jediná vec, v ktorej som bol lepší ako Albus, bola oklumencia a
legilimencia. Aj keď jemu to šlo tiež dobre.“
Harry sklopil pohľad a dvíhala sa v ňom mierna zlosť. Neznášal tie
magické odbory a ešte viac ho zlostilo, keď skúmal niekto jeho myšlienky.
„Dobre. Poďme na to. Dám ti prednosť,“ ukázal na misu.
Harry sa nadýchol a ponoril do nej hlavu. Okamžite pocítil ten ľadový
vietor.
Ocitli sa v tej istej miestnosti. Len na mieste, kde predtým sedel Harry,
sedel Albus a Aberforh stál.
„Presne od tohto okamihu mu ukáž spomienku! Aberforh choď! Ty, Harry,
ostaň.“
Aberforh prešiel dverami, trochu odstúpil a prešiel aj Aberforh, ktorý
prišiel s Harrym a potom zavrel dvere. Vyzeralo to veľmi zvláštne.
„Harry, prosím ťa, sadni si,“ ozval sa Albus k Harrymu. Harry si celý
prekvapený sadol do kresla.
„Neviem, či ti to Aberforh vysvetlil. Vieš, dnes je noc pred mojou
smrťou. Viem, že ma zajtra Snape zabije a ty to uvidíš. Potrebujem ti
povedať veľa vecí. Pokúsim sa ti všetko čo najlepšie vysvetliť a
odpovedať na otázky, ktoré mi možno dáš.
Dúfam, že ťa poznám dosť dobre, aby som aspoň približne vedel, ako budeš
reagovať. Ak ti neodpoviem na všetko, na čo si zvedavý, je mi to ľúto.
Ale vymyslel som jednu celkom dobrú vec, ktorá ti v tom pomôže,“ z
čierneho habitu si vybral malý balíček asi 20 krát 15 cm, široký len asi
dva centimetre. Bolo to zabalené v látke kráľovskej modrej farby a
previazané šarlátovou stužkou s peknou mašličkou. Albus sa posediačky
zohol a pozrel sa pod svoje kreslo. Potom tam zasunul balíček.
„Tu to nájdeš,“ poklopal prútikom po vecičke a vystrel sa.
„Začaroval som to tak, aby si to mohol otvoriť iba ty. Aby som nezabudol,
všetko najlepšie k sedemnástim narodeninám. Môj darček leží momentálne u
vás na stole. Je to mysľomisa. Som si istý, že sa ti zíde. Pri hľadaní
horcruxov to nebudeš mať ľahké. No, určite si poradíš. Ty a tvoji
priatelia sa dobre dopĺňate, a preto som si istý, že to spolu dokážete.“
Harry sklopil pohľad mysliac na to, že nechce, aby mu jeho priatelia
pomáhali. Bojí sa o nich.
„Najprv by som ťa chcel oboznámiť s mojím približným plánom. Asi som ti
nepovedal, že som si premyslel, ako a kedy by sa niektoré veci mali stať.
Keďže chcem, aby si porazil Toma, vypočítal som si, kedy na to budeš
pripravený. Teraz máš sedemnásť a ideš do svojho posledného ročníka na
Rokforte.“
Harry sa zase zahanbene pozrel do zeme. V žiadnom prípade sa nemieni
vrátiť do Rokfortu. Bude mať dôležitejšiu prácu – nájsť a zničiť horcruxy
a potom... ak sa stane nejaký zázrak zabiť Voldemorta
„Keď Rokfort skončíš, prejdeš na ďalšie štúdium. Môj brat ťa naučí
pokročilej obrannej mágii. Až keď ju budeš výborne, opakujem, výborne
ovládať, môžeš sa pokúsiť zničiť Voldemorta. Skôr nie. Ak by si to ešte
predtým skúšal, mal by si malú šancu, že prežiješ. A to by bolo horšie
ako koniec sveta. Ty jediný mu ešte brániš, aby ovládol svet. Iba ty.
Keby sa mu podarilo zabiť ťa, nič by mu už nestálo v ceste a stváral by,
čo sa mu chce. Som si istý, že v čase, keď si pozeráš túto spomienku,
Voldemort už dávno robí poriadne problémy nielen ministerstvu. A teraz od
teba chcem, aby si mi sľúbil, že sa o porazenie Voldemorta nebudeš
pokúšať skôr ako ti radím. “
Harry mal zase pocit, akoby ho jeho oči röntgenovali. Bol ticho.
A koľko ľudí zomrie, kým budem pripravený? Musím sa ho pokúsiť zabiť čo
najskôr.
„Harry, porozmýšľaj nad tým, koľko ľudí zomrie, ak nebudeš dostatočne
pripravený a Tom ťa porazí?! A koľko ľudí zachrániš, ak prežiješ a zničíš
Voldemorta?“
Harryho naozaj šokovalo, ako dobre ho Dumbledore pozná a ako dokázal
predvídať, jeho reakciu.
„Sľúb!“ žiadal ho.
Harry sa ošíval. Veľmi sa mu to nechcelo.
„Harry!“ výstražne pokýval prstom.
„Sľúb mi to už, a nezabúdaj, že tento sľub platí aj po mojej smrti.“
Harry stále mlčal.
„Harry James Potter!“
To Harryho zaskočilo. Nikdy ho tak nevolal.
„Bude to?“
Harry ho ignoroval.
„No tak! Toto naozaj nie je zábavné.“
Ako, došľaka, môže vedieť, že som mu to ešte stále nesľúbil?
„Harry, ja ťa poznám! Nezdržujme sa s hlúposťami a už mi to sľúb. Vieš,
že je to pre tvoje dobro.“
„No...“ začal opatrne Harry.
„Nič som nepočul!“ zahrmel.
„Tak sľubujem,“ nerád súhlasil.
Dumbledore sa usmial. Harry zase nechápal, ako vie, že mu to sľúbil až
teraz.
„A teraz jedna dôležitá novinka. Myslím si, že ťa prekvapí. Rozhodol som
sa, že by ťa mal rád prijať medzi seba. Nemali by ti dávať úlohy, stačí,
keď budeš vedieť, čo sa deje. Myslím, že by mohli prijať aj tvojich
priateľov, ak s tým budú súhlasiť ich rodičia.“
Harry sa usmial.
Tak predsa mala drahá Hermiona pravdu!
„Priznám sa, neviem, čo povie Molly na to, že by mala dovoliť slečne
Weasleyovej a pánovi Weasleymu pridať sa k rádu, ale možno nebude proti.
Predpokladám, že slečne Grangerovej to rodičia dovolia. Počas vášho
štúdia budete chodiť na porady s Minervou, riaditeľkou Rokfortu. Porady
sú, našťastie, takmer vždy večer, takže by ste zo školy nemali vymeškať
nič. Neodporúčam vám ale, aby ste si domáce úlohy nechávali na poslednú
chvíľu, pretože porady niekedy zvolávajú veľmi narýchlo a potom by ste
mohli mať problém... alebo by ste ostali večer po škole.
Harry sa neubránil úsmevu.
„Taktiež by som bol rád, keby si sa v škole snažil, hlavne na hodinách
Obrany proti čiernej mágií. Mám totiž taký malý plán. Vieš, okrem tých
troch proroctiev, o ktorých vieš, povedala profesorka Trelawnejová ešte
jedno. Zase o tebe,“ profesor si odkašľal a pokračoval, „bolo v ňom, že
ak sa ti podarí zabiť Toma, podarí sa ti aj chytiť väčšinu smrťožrútov.
Asi ťa musím sklamať, ale niektorých... Prosto, niektorých aj zabiješ.
No, aj keď zabiť človeka je hrozná vec, mysli na to, že oni už takmer ani
nie sú ľudské bytosti. Každému človeku, ktorý zabije niekoho nevinného,
zdôrazňujem nevinného, odíde akoby kúsok duše. Pripomína mi to, čo sa
stane, keď niekto zabije jednorožca. V podstate je to niečo podobné, ako
aj pri horcruxoch. Ale pri robení horcruxov sa duša rozdelí na polovicu,
jedna časť ostane v tele a jedna sa uschová do predmetu. Tak odíde oveľa
menšia časť a nedá sa uschovať. Preto sa podobajú ľuďom čoraz menej. Ty
sa toho báť nemusíš, pretože som si istý, že nebudeš zabíjať len tak z
pasie. Pri pokusoch chytiť ich, ti niekedy neostane iná možno a dá sa
povedať, že to bude aj v sebaobrane.“
Harry mal pocit, že striebrovlasý čarodejník si pred ním dáva pozor na
to, čo povie.
„Ale späť ku proroctvu. Ako som povedal, podarí sa ti chytiť takmer
všetkých okrem štyroch, ktorých budeš chcieť chytiť najviac,“ Albus si
mierne vzdychol.
„Predpokladám, že viem, kto to bude. Asi na prvom mieste Bellatrix
Lestrangová, ktorá ti zabila krstného otca; Peter Pettigrew, ktorý zradil
tvojich rodičov; Severus Snape, ktorého si vždy neznášal a asi sa to po
mojej smrti ešte prehĺbilo a pravdepodobne aj Draco Malfoy, tvoj večný
rival. Je možné, že sa v poslednom mýlim. No a tebe samému, ani s pomocou
tvojich priateľov sa ti ich nepodarí chytiť,“ nasledoval ďalší mierny
vzdych a ďalšie uvažovanie nad správnymi slovami.
„V proroctve stálo, že tvoja učeníčka dokončí to, čo si ty začal. Dlho
som rozmýšľal, kto to môže byť a dospel som k názoru, že ju ešte
nepoznáš. Možno je to dokonca iba dieťa. Proroctvo hovorilo, že okamžite,
keď ju uvidíš, pochopíš, že práve ona ti pomôže zničiť zvyšok
smrťožrútov. Bude ti veľmi podobná srdcom, správaním, možno aj
schopnosťami. Pri rozmýšľaní mi napadla ešte jedna vec: Koho by si len
tak zrazu začal učiť? No, je tu jedna veľmi pravdepodobná možnosť, ktorá
sa sčasti spomínala v predpovedi profesorky Trelawnejovej. Hovorila, že
ju stretneš na mieste, kde si sa po smrti rodičov prvýkrát cítil ako doma
a kde ju budeš aj učiť. Podľa toho, čo si mi povedal, súdim, že je to
Rokfort. Teda, ak som to pochopil správne a ja verím, ba som si takmer
istý, že áno, je viac ako pravdepodobné, že sa budeš na Rokforte
zdržiavať,“ hovoril to naozaj veľmi pomaly a Harry si vôbec nebol istý,
kam tým mieri.
„Najlogickejšie sa mi zdá, že by si tam mohol učiť. Som si istý, že by
bol z teba skvelý učiteľ,“ skonštatoval.
Harry zostal prekvapene sedieť mierne naklonený, ako počúval toho mierne
šibnutého ale veľmi milého starca. Vystrel sa a pozeral mu do očí.
Dumbledore pokračoval: „Koniec koncov, už si si to aj vyskúšal, na
ilegálnom krúžku obrany, ktorý si viedol... Práca učiteľa nie je ľahká,
ale je veľmi dôležitá. A bol by z teba naozaj výborný učiteľ obrany proti
čiernej mágií,“ úplne žiaril.
„Tiež si myslím, že pre Hermionu by bolo miesto učiteľky transfigurácie
ako vyšité. Minerva ako riaditeľka určite nebude mať v pláne dlho
vyučovať tento predmet, takže bude mať voľné miesto pre novú posilu
učiteľského zboru. Taktiež som si všimol, že Ginny má veľké nadanie na
ošetrovanie ľudí a pretože Poppy už onedlho pôjde do dôchodku, aj jej
miesto bude voľné a môžete byť spolu. Mimochodom, predpokladám , že po
smrti Voldemorta kliatba z miesta učiteľa obrany padne a tak by si sa tam
mohol usadiť. Musíš uznať, že Rokfort je naozaj nádherné miesto. Neďaleko
je Rokville, kde je ešte stále dosť miesta na postavenie si pekného
domčeka. Som si istý, že sa Minerva poteší, že budeš učiť obranu, keďže
si ako jediný mal na VČÚ vynikajúcu a dúfam, že to tak bude aj na
MLOKoch. Samozrejme, neprekážalo by mi, keby mal aj niekto iný
vynikajúcu. Hlavne, nech ju máš ty. A len tak mimochodom, vieš, že ma ani
neprekvapilo, že si mal na VČÚ vynikajúcu?“
Harry to nevedel a s údivom počúval, čo mu Dumbledore rozpráva. On a
učiteľ?
„Viem, že si chcel byť aj aurorom, ale mám pocit, že ťa to prešlo, keď si
uvidel, ako sa správa ministerstvo. A na Rokforte by ti bolo naozaj
najlepšie,“ starček sa vľúdne usmieval.
„Čím skôr sa usadíš, tým lepšie. Odporúčam ti, akonáhle porazíš
Voldemorta, ožeň sa s láskou svojho života. Ak si myslíš, že je to Ginny,
neváhaj a ešte v ten týždeň ju požiadaj o ruku. Aj keď sa budeš báť, že
by jej ešte mohli ublížiť smrťožrúti. Určite by si ju ochránil, keby si
už porazil Toma. Čím skôr bude svadba, tým lepšie. Ak ju požiadaš o ruku,
bude vedieť, že o ňu stojíš a nikomu inému nedá šancu. Zobrať sa môžete
potom, ako chytíš všetkých, okrem tých štyroch problémových. Ale potom už
neváhaj! Určite nechceš ostať na ocot do svojej smrti. A okrem toho,
vieš, že ona by ťa milovala, aj keby si nebol hrdina a neporazil
Voldemorta. Skutočná láska sa hľadá ťažko a ak ju raz stratíš, ďalšiu
takú už nenájdeš. Taká je totiž len jedna.“
Harry zrazu dostal chuť spýtať sa čarodejníka na jeho skutočnú lásku.
Nikdy nad tým nerozmýšľal, ale teraz mu to zavŕtalo v hlave. Prečo aj on
nežije so svojou ozajstnou láskou?
„Možno sa pýtaš, kde je tá moja,“ ťažko si vzdychol. „Vieš, ja som ju
nechal utiecť. Bol som mladý a hlúpy.“
Harry nadvihol obočie.
„Možno to vyznie čudne. Ja, taký múdry múdrosťou šedín... No, aj ja som
bol mladý a bez životných skúseností. Možno ti raz o tom porozprávam.“
Harry sa na neho neveriacky, trochu ironicky pozrel.
„Ach, prepáč. Zabudol som. Tak ti to poviem teraz. Bol som asi o rok od
teba starší, keď som ju spoznal. Nádherné dievča. Mala čierne, zamatové
vlasy, zelené oči mandľového tvaru, ktoré vyzerali úplne ako tvoje.
Najkrajšie stvorenie, aké som kedy videl. Páčila sa mi od prvého okamihu,
ako som ju stretol. Asi po roku chodenia, som išiel požiadať o jej ruku.
Ale jej otcovi som sa nepáčil. Povedal mi, že možno neskôr. No potom ju
prinútil vydať sa za posledného muža z rodu Sapovcov. Ešte v ten deň, ako
mi to oznámila, som odišiel. Nedokázal som zniesť, že moja skutočná láska
sa musí vydať za toho chlapa. Vrátil som sa až o desať rokov. Vtedy mi
jej stará mama - jediná, ktorá bola proti sobášu mojej milej s tým
hnusákom a držala nám palce - povedala, že Terana zomrela asi rok po
svadbe. Jej úžasný otecko o mesiac na to spáchal samovraždu. Uvedomil si,
koľko zla narobil. Bol som pri jej hrobe. Keď som odchádzal, starká mi
ešte povedala, že pán otec pochyboval, že by som sa na Rokforte mohol
stať čo len školníkom, vraj by ma tam ani nepustili a že vôbec nechápe,
ako ma tam mohli prijať študovať. Priznám sa, sčasti aj to bolo mojou
hnacou silou. Najprv som bol úžasne šťastný, že som sa stal učiteľom. Už
to bolo viac, ako si myslel Maren. Ešte väčšiu radosť som mal z toho, keď
som pokročil na miesto zástupcu riaditeľa. Keď profesor Dippet odišiel do
dôchodku a ja som sa stal riaditeľom, bol som na seba neuveriteľne hrdý a
dúfal som, že ma Terana vidí. Miloval som školu a zároveň ma niečo hrialo
pri srdci. Dokázal som to, v čo ten tyran neveril. Napriek tomu sa mi to
podarilo! Neuveriteľná radosť. Dokonca ma chceli za ministra ministerstva
mágie. Ale ja som školu príliš miloval na to, aby som ju opustil.“
Keď sa Dumbledore myšlienkami vracal do minulosti, Harry mal pocit, že
tie spomienky, aspoň niektoré z nich, ho tešia.
„Toto bola moja jediná, skutočná a večná láska. Stále ju ešte ľúbim a
nikdy sa to nezmení.“
Malá slzička stekala po líci starého muža, ktorého pozná každý, ale
málokto vie, akú bolesť ukrýva jeho duša. Bolesť, ktorá skončila, no
vzápätí sa objavila znova, ešte hroznejšia a silnejšia.
„Nezabúdaj, že láska je mocnejšia, ako všetko ostatné.“
„Nezabudnem,“ šepol Harry.
„Ešte drobnosť. Pamätáš si, čo som ti povedal, keď si bol v prvom ročníku
v nemocničnom krídle, slabý po boji s Voldemortom?“
„Pamätám,“ prikývol
„Povedal som ti jednu veľmi dôležitú vetu. Nechápal si, prečo Nicolasovi
neprekáža, že umrie. Vysvetlil som ti to jednou vetou: Pre vyrovnanú
myseľ je smrť len ďalším dobrodružstvom. A tak je to aj so mnou. Vôbec sa
nebojím smrti. Viem, že to bude len ďalšie dobrodružstvo. A už sa naň aj
trochu teším.“
Harry to zase nemohol pochopiť.
„Vieš, žijem už tak veľa rokov, že by som si naozaj rád konečne šiel
ľahnúť. Môj život bol veľmi dlhý. Možno až príliš. Poď. Myslím, že som ti
už povedal všetko. Aberforh by mal byť dole v kuchyni. Takmer som ti
zabudol povedať, že keď chceš výjsť zo spomienky, musíš veľmi silno
myslieť na súčasnosť,“ vstával a prešiel ku dverám, ktoré otvoril. Harry
ho nasledoval. Zišli dole do kuchyne, kde sedeli dvaja Aberforhovia.
Jeden z nich sa postavil.
„Harry, Aberforh, choďte,“ ozval sa Albus.
Aberforh chytil Harryho za rameno a vrátili sa späť. Harry sa nadýchol a
usúdil, že sa musí posadiť.
„Nechám ťa samého. Keď sa trochu spamätáš, zíď dole na poradu. Počkajú
ťa,“ vyšiel z izby a zavrel za sebou dvere. Harry ostal sám, len zo
svojimi myšlienkami.
Pozrel sa na mysľomisu. Darček od Dumbledora k narodeninám.
„Som si istý, že sa ti zíde,“ preletelo mu hlavou. V tom si spomenul na
ešte jednu vec.
Zohol sa a pozrel pod kreslo, v ktorom ešte akoby pred chvíľou sedel
jeden z najväčších čarodejníkov, ktorí kedy žili a chodili po zemi. Malý
balíček v látke tam ešte stále bol. Harry ho zobral, položil si ho na
kolená a jemne potiahol za konce červenej stužky. Opatrne z balíčka
stiahol látku a ani prekvapením nepostrehol, že mu skĺzla na zem. Na
kolenách mal malý obrázok Albusa Dumbledora. Sedel v tom istom
starodávnom kresle, ako počas ich rozhovoru a spod ktorého Harry teraz
vytiahol balíček.
„Ahoj, Harry,“ pozdravil sa mu ten jedinečný starček.
„Dobrý deň,“ hľadel naňho Harry s úžasom.
„Chceš sa ma niečo spýtať?“
„Neviem.“
„Ak niečo budeš potrebovať, spýtaj sa. Ak to budem vedieť, odpoviem ti.“
„Ste to naozaj vy?“
„Takmer,“ prikývol.
„Môžem sa spýtať aj niečo osobnejšie?“
„Uhm.“
„Ste úplne ako obrazy v škole?“ spýtal sa so záujmom.
„Aj áno, aj nie. Vznikol som rovnakým spôsobom, ale som inteligentnejší.
Moje myslenie i cítenie je presnejšie. Viac sa podobám tomu skutočnému
Albusovi. Nechcem, aby to vyznelo ako vychvaľovanie sa, ale urobili ma
dokonalejším,“ odvetil jednoducho.
„Viete, že je mŕtvy?“
„Áno. Ja som sa zobudil práve vo chvíli, keď zomrel,“ vzdychol si.
„Prečo ste dokonalejší?“
„Pretože Albus vedel, že určite budeš potrebovať jeho pomoc a rady. No
mal by si už ísť na poradu.“
„Ako viete, že je porada?“
„Vnímam čas, ktorý ubieha.“
„Mám vás zase prikryť?“
„Môžeš.“
„Hmm, tak fajn,“ Harry ho prikryl. Pozrel na mysľomisu, ale nechal ju
tam. Vzácny obrázok odniesol do svojej izby a položil na nočný stolík.
Harry bol ešte stále prekvapený tým, čo mu Dumbledore povedal. Bude
musieť dokončiť Rokfort. Možno na ňom raz bude aj učiť. Pravdepodobne
bude učiť aj mladé dievča, ktoré nakoniec zvládne to, čo on už nie. Ale
aj tak, ako mu dôjde, že práve tá osoba mu pomôže? Neuveriteľné...
Najviac ho zlostilo, že nedokáže chytiť práve tých, ktorých chce chytiť
najviac. Bude sa musieť spoľahnúť len na jednu osobu. Ak ho sklame ona...
Harryho nesmierne zaujímalo, kto to môže byť. Nechápal, ako mu môže byť
niekto tak veľmi povahovo podobný.
Koľko prekvapení mi život ešte prichystá?