Na ďalší deň Severus pri raňajkách kýchal o stošesť. Tak som mu
pripravila veľmi silný čaj a po prvej hodine odniesla. Práve mal
dvojhodinovky elixírov.
S Chrabromilom a Slizolinom. A vrieskal na Harryho, aj keď medzitým kde
tu kýchol, čo triedu akurát rozosmialo a jeho ešte viac rozzúrilo.
„Pán profesor!“ jemne som zvolala. Hneď sa otočil ku mne. Vyšla som z
triedy.
„Čo je?“ nechápal, keď vyšiel za mnou.
„Sprcha nestačila, čo?“
„Ja som si ju ani nedal,“ priznal.
„Tu máš, to ťa postaví na nohy. Ale ak si budeš naďalej namáhať hlasivky,
budem ti musieť do hlavy vsugerovať nielen tú čokoládu.“
Zamračil sa.
„Ty mi máš čo hovoriť o namáhaní hlasiviek alebo končatín,“ odsekol.
„Ja viem, ale ja to aspoň nerobím často. Ak chceš kričať, rev na toho
svetlovlasého slizolinčana, ktorí si myslí, že vyzeráš ako šibnutý
fanatik, dobre sa na tebe zabáva a to som to povedala ešte mierne.“
Prekvapilo ho to.
„Ale tým sa netráp, mňa považoval za úžasnú trofej svojej zbierky dievčat
ochkajúcich pri spomienke naň.“
To už aj nahnevalo. Hm...
„Idem už radšej do triedy, aby tam niečo nevyviedli. Slizolinčania sa s
Chrabromilčanmi nikdy nevedeli zniesť.“
„A čo ty a Lilly?“
„Ona bola iná a aj tak ma potom, čo raz tak vybuchla, mala plné zuby,“
vrátil sa do triedy. Neodolala som a vypočula som si pár myšlienok.
Všetkých Chrabromilčanov prekvapilo moje vyrušenie, ako aj to, že sa
Severus vrátil s pariacim hrnčekom, z ktorého pomaly popíjal A že prestal
kričať na Harryho a kde tu zazeral na vlastnú fakultu (teda obľúbenca
Malfoya). Harryho to priam znechutilo, pretože mu Hermiona povedala, že
ten nápoj bude odo mňa. Ale úprimne mu aj povedala, že je Snape aspoň
ticho.
Bohužiaľ, ten slizolinčan Malfoy Hermionu počul tiež a ani mu neušli
Severusove škaredé pohľady. Jaj, že si ja nikdy nedám pohov. Prvé, čo ho
napadlo, bolo, že so Seviem niečo mám. A na moje zhrozenie si to myslel
aj Harry a jeho mienka o mne klesla. Ešteže si to obaja nechali pre seba.
Zachmúrene som sa vracala do kabinetu, aby som sa pripravila na
zajtrajšie hodiny. Ale moja príprava bola oničom Stále som rozmýšľala, či
Sevieho nepresvedčím, aby sme sa akože pohádali.
Ale čo keď sa urazí?
Študenti si nemôžu myslieť, že mám niečo so svojim kolegom!
Ale je to sprosté!
Je to potrebné. A basta fidli.
Tak som za ním tesne pred obedom išla.
„Severus?“
„Och, ahoj. Naozaj mi ten nápoj pomohol, už mi je oveľa lepšie,“ usmieval
sa.
„To som rada. Ale vieš, tá moja telepatia... dvaja študenti nabrali
pocit, že medzi nami niečo je a to si nikto nemôže myslieť.“
„Oh. A ktorí?“
„Potter a Malfoy.“
Odfrkol si.
„Môžu to roztrúbiť a ja už nechcem žiadne problémy! Sevie!“
„Nehovor mi Sevie. Nemám rád zdrobneniny.“
„No dobre, pohádaš sa so mnou?“
„Fajn, ale potom neber vážne čo poviem a ako sa budem tváriť. Som dobrý
herec.“
„OK. Ďakujem, Severus,“ otočila som sa na odchod.
„Chceš veľkú hádku?“
„Nie, len menšie škaredé pohľady, v ktorých si majster.“
A odišla som na obed. Minerva sa s Albusom rozprávala o niečom, čo bolo v
raňajších novinách, tak som jedla potichu.
„Á, Gwendylon! Však vám nebude vadiť, ak obsadím Severusové miesto a
prisadnem si k vám?“
Trikrát hádajte kto to bol.
„Prítomnosť niekoho ako ty jej určite prekážať bude.“
Aj teraz si to ľahko domyslíte.
„Čo ste tým chceli povedať, Severus?“ napaprčil sa Bond.
„Severus tým nechcel povedať nič,“ ozvala som rýchlo a vyslala Seviemu do
mysle.
Ty sa máš hádať so mnou, nie s ním!
„Chcel.“
„Nechcel,“ zavrčala som so škaredým pohľadom a otázkou: Čo to robíš?
Nehádame sa? znela odpoveď.
A to si si nedokázal vymyslieť žiaden lepší začiatok hádky?!
Nie.
Máš oničom predstavivosť.
Ja som si myslel, že sa máme hádať na verejnosti.
„Chcel a vy, Gwendylon, to nemôžete vedieť.“
„Ach, zabudla som, pán majster oklumencie,“ hm, ja sa do toho príliš
vžívam!
„A vy nebodaj legilimencie?“
„Ktovie,“ odpovedala som neurčito.
A nepovedala som, že to má byť hneď vo Veľkej sieni!
Snape zatlskal jazykom.
„Správajte sa k dáme slušne!“ začal pošepky James.
„A vy sklapnite!“ potichu sme ho naraz okríkli.
Stačí či ešte? spýtal sa Sevie.
Na teraz stačí. Nechcem vyvolať rozruch pred celou školou, iba pre tých
dvoch.
Tak si pokojne sadol vedľa a pustil sa do obeda.
Akurát sme sa predviedli Bondovi, hundrala som.
Pekne sme na neho naraz nakričali! Čo sa ti na tom nepáči?
Severus!
Keď ja tak rád kričím a ešte s niekým!
Veľmi škaredo som na neho pozrela a venovala som sa radšej jedlu.
Tak ako chceš, aby to videli tí dvaja?
Neviem. Ak by sme na nich šťastnou náhodou natrafili na chodbe...
Pánečky, ešte keby sa aj hádali... Ty by si držal stranu Malfoyovi a ja
Harrymu.
Tak fajn. Ani tú hádku nebude problém vyvolať.
Hm?
Máš hodinu s oboma naraz?
Nie.
Tak po elixíroch. Vo štvrtok príď po štvrtej hodine... Akurát kde sa bočí
do žalárov.
No to som zvedavá.
Upozorňujem, že v nadržiavaní som silný protihráč.
To je nefér, ja nemám žiaden cvik!
Budem mierny...
Dobre, dobre, pozajtra po štvrtej.
Dobre, Gwen.
Už som ti dovolila hovoriť mi Gwen?
Zase sa chceš hnevať na moju osobu?
Nie. Chcem jesť.
Dobrú chuť.
Aj tebe.
Po obede som sa išla poprechádzať po hrade. Rozmýšľala som, ako Severus
docieli tú hádku. Po dvoch hodinách som na nič neprišla a tak som
zamierila do učebne. Akurát som narazila na Pottera. Zamračil sa na mňa,
nevediac, čo si myslieť.
„Ach, pán Potter. Chcela som sa vám ospravedlniť za tú facku i krik.
Viete, zobrala som to veľmi osobne,“ začala som.
Prikývol.
„Všimla som si, že s profesorom Snapeom nevychádzate veľmi dobre.“
Zasmial sa: „My vychádzame spolu dobre ako Dumbledore s Voldemortom! Na
rozdiel od vás, pani profesorka,“ dodal.
„Ak narážate na ten raňajší čaj, profesori spolu vychádzajú lepšie, ako
študenti.“
„So Snapeom nevychádza bohvieako ani profesor Dumbledore.“
„S profesorom Snapom. Som tu nová a vlastne nechápem, čo proti nemu
niektorí majú.“
„To bude asi tým, že je smrťožrút,“ vyprskol Potter.
„Ale na tej dobrej strane, nie?“
„Ani by som nepovedal.“
„Ja som to tak počula, aj keď nie ste jediný, kto mu neverí. Ale mne sa
to nezdá. Poznala som mnohých zradcov a on sa tak nespráva.“
„Zradil mojich rodičov!“
„Ak sa nemýlim, zradil ich Petigrew a profesor iba nevedomky povedal
Voldemortovi o proroctve.“
„Vy viete o proroctve?“ spýtal sa prekvapene.
„Trošku.“
„Profesor Dumbledore...“
„Mi o tom nehovoril. Ani nikto iný.“
„Ale...“
„Toto vám na nos zase nebudem vešať ja. Ale nemyslite si, že by som o tom
niekomu chcela hovoriť a už vôbec nie temnej strane. Z môjho výbuchu ste
iste pochopil moje city k nej a okrem toho rešpektujem tajomstvá iných.“
„Ste zvláštna.“
„Viem. Nie som jediná.“
„Ale ste inak zvláštna.“
„Nechápem...“
„Každého si raz dva získate, dokonca aj niekoho bez srdca, ako je Snape.“
„Okrem toho, že profesor Snape má srdce, inak by nemohol existovať, som
si každého nezískala a ver, že mnohé záujmy iných mi ani nerobia radosť.
Napríklad na teba som asi neurobila dobrý dojem.“
„Mal som iba zlý deň.“
„Mal si ich veľa a dlho. Sálali z teba depresívne myšlienky. A ešte
slečne Grangerovej som sa zdala príšerne mladá.“
„Aj ona na vás zmenila názor a už teraz sa teší na ďalšiu hodinu. Je
vašimi vedomosťami nadšená.“
„Všimla som si, že slečna Grangerová je hrozne zvedavá a túži po
vedomostiach.“
„Môžem sa vás niečo spýtať?“
„Už si to urobil niekoľkokrát.“
„Mne ide o to, čo ste hovorili vtedy...“
„To nie je téma pre chodbu, pán Potter, ale ani pre mladé uši. Urobila
som veľkú chybu.“
„Ale z toho, čo ste hovorili, ste to museli prežiť aspoň v takom veku ako
ja!“
„Moja odpoveď platí.“
„Ovládate legilimenciu, pani profesorka?“
„Ako sa to vezme.“
„Viete, pôvodne som sa vás o to nechcel pýtať, ale... Potrebujem cvičiť
oklumenciu a...“
„V tom vám určite nepomôžem, v oklumencií som úbohá. Stále musím na niečo
myslieť.“
„Aj ja,“ vzdychol si.
„A profesor Snape?“
„Okrem toho, že ma už učil a po jednej hodine to odmietol, ani ja netúžim
s ním tráviť viac času, ako je potrebné.“
„A s riaditeľom?“
„Ani s ním.“
„Nechápem prečo, veď riaditeľ...“
„Sa ku mne správa ako k decku.“
„Bojí sa o teba. Ale nie si jediný, koho sa obáva pustiť si z očí.“
„Vy mi máte o tom čo hovoriť. Máte asi dvadsať, ste už dávno dospelá a o
vás sa určite nebojí.“
„Ach, Harry, keby si vedel, v koľkých veciach sa mýliš. Ale ja ti nič
nové nepoviem. Veď profesor Snape naozaj nie je taký hrozný.“
Potter na mňa pozrel, ako na totálneho blázna.
„Už viem, čo bude najťažšia skúška môjho života. Presvedčiť vás dvoch, že
ten druhý vôbec nie je taký hrozný.“
„Nenamáhajte sa, pani profesorka, nemáte šancu.“
„Budem sa namáhať. Som si istá, že obaja budete potrebovať, aby vám ten
druhý veril a pomohol vám.“
„Dajte sa dokopy s profesorkou Trelawneyovou. Aj ona má šibnuté
predstavy.“
„Okrem toho, že to bolo drzé, profesorku som ešte ani nestretla a ak sa
nemýlim, jedno jej proroctvo vyšlo a druhé takmer tiež.“
Neveriaco na mňa hľadel.
„Choďte sa radšej venovať štúdiu, pán Potter. Budete ho potrebovať,“
odišla som. Bála som sa, že sa prerieknem. Bol dokonca odo mňa starší a
neustále sa tváriť ako profesorka... Dokonca aj on mal chvíľu pocit, že
ňou nie som. Išla som sa pozrieť, či Severus učí. Neučil a tak som ho
navštívila v kabinete.
„Ahoj. Čože ty tu dole?“
„Chcem sa rozprávať.“
„O čom?“ spozornel.
„O Potterovi.“
Prevrátil očami: „O horšej téme som nepočul.“
„Prečo sa tak neznášate?“
„Čo?“
„Prečo sa tak neznášate?“
„Čo ja viem. Je to dané vo hviezdach. Jeho otec bol najväčší magor školy
a on sa vydal po jeho šľapajach. On je Chrabromilčan a ja Slizolinský
vedúci. Nestačí to?“
„Nie. Keby bol James magor, Lilly by si ho nikdy nezobrala.“
„Bol a možno na ňu uvalil nejakú kliatbu.“
„Prečo si s Harrym prerušil hodiny oklumencie?“
Niečo zavrčal.
„Tak?“
„Liezol kam nemal.“
„Vyjadruješ sa nejasne, Severus.“
„Nemusíš vedieť všetko.“
„Ja to z teba vytiahnem aj po zlom.“
„Opováž sa.“
„Opovážim. Pretože vy dvaja ste ako malé deti a nechápete, že obaja ste
na dobrej strane. A raz to povedie k vašej záhube, cítim to. Nechcem, aby
niekto z vás zomrel. Nechcem aby ešte zomrel niekto, koho poznám. Tak to
pochop, do frasa, a povedz mi, prečo si mu prestal dávať tie hodiny.“
Severus sa nadýchol a vydýchol.
„S jeho otcom som si užil veľa nepríjemností a pri učení oklumencie si
navzájom vidíme spomienky. A preto som mnohé z toho obdobia odkladal do
mysľomisy. Keď som z cvičenia na chvíľu odišiel, rovno do nej vošiel a
videl To. Tam videl aj svoju matku v pätnástich, aj drahého otecka,
Blacka, Lupina, Petigrewa a samozrejme mňa.“
„Ako trpíš.... A to ťa tak naštvalo?“
„Pochopiteľne.“
„Tak dobre. Ten štvrtkový plán ruším. Potter si už nič nemyslí a kvôli
Malfoyovi sa namáhať nebudem. Od pondelka budeš mať s Harrym zase hodiny.
Ak by som ho nepresvedčila, vsugerujem mu to.“
„ČO?!“ skríkol Servie na celé žaláre.
„Nebudem počúvať, že sa hádate ako malé deti. A tie hodiny potrebuje, aj
sám to uznal. Presnejšie ma o ne pýtal, ale to mu ja dať nemôžem, pretože
oklumenciu nezvládam. Ty áno. Takže sme dohodnutí.“
„Nie, nie sme! Ja ho tu nechcem!“
„Severus! Aspoň ty používaj mozog! Chceš pomstiť Lilly a zabiť
Voldemorta? Tak ma poslúchaj a dávaj Harrymu hodiny.“
Od zlosti očervenel.
„A od Albusa si zase požičaj mysľomisu,“ odišla som.

Viem, že to bude robiť.
Ešte bude problém Harry, ale aj toho zvládnem. A akurát mám s ním zajtra
zase hodinu.