Prológ Sedela som za stolom a mlčky prikyvovala všetkému, čo moji noví kolegovia hovorili. Bol to celkom príjemný večer na to, že vo firme som naozaj nebola dlho. Bol to snáď ešte len mesiac, ale môj zamestnávateľ, Walter Steele, trval na tom, aby na tomto večierku bol každý z jeho zamestnancov. A keďže Walter nebol typ človeka, ktorý by mi vadil, nadšene som na jeho pozvanie prikývla. Väčšinu ľudí, ktorí sedeli za stolom som ani nepoznala, ale nik z nich v tento večer nevyzeral ako niekto nesympatický. Ešte pred pár rokmi, by sme sa za tento stôl ani zďaleka nevošli. Však Queen Consolidated bola kedysi firma najväčších rozmerov a siahla aj ďalej ako len do Starling City. Ale to už bolo celkom dávno. Ako každá firma zažila pády a zažila pocit byť na dne. Nebyť Waltera, táto firma by už dnes snáď ani neexistovala. Walter sa mierne napriamil a pomaly vstal s prípitkom v ruke. Konečne mohol povedať to, čo chcel už od šiestej, ale ako správny zamestnávateľ čakal ešte na jednu vysokú blondínu, ktorá opovážlivo meškala pol hodiny. Skoro naraz sa celý stôl zodvihol a s jednoduchým želaním, aby firma dobre prosperovala a aby všetci boli spokojní, si Walter so všetkými pripil. Jeho bok zdobila vždy upravená manželka Moira Queen a pri nej mlčky a unudene sedela jej dcéra Thea Queen. Neboli si veľmi podobné a podľa jej výrazu si neboli podobné ani svojimi prioritami a postojmi. Ako náhle prešlo pár minút po prípitku a všade sa rozoznela tichá vrava, Thea sa zodvihla a nenápadne odkráčala preč. Bolo mi jasné koho tento večer už neuvidím. Nemohla som tvrdiť, žeby som sa celý večer nudila. Tá sála bola tak krásna, že len jej obdivovanie mi zabralo nejakú tú hodinu. Ale čo sa týkalo celého večera, vedela by som si ho lepšie predstaviť. Napríklad tak strávený hľadaním a inštalovaním najnovšej verzie SAPu... Po troch hodinách od začiatku večera už niekoľko ľudí odišlo a Walter i Moira príkladne každému poďakovali a vyprevadili ich z domu. Tento večer sa naozaj ukazovali ako príkladná rodina a zamestnávatelia a asi aj o tom mal byť práve tento večer, ale o tom, aký je Walter láskavý som vedela už dávno. Snáď mojím jediným talentom bolo to, že som vždy vedela už od začiatku odhadnúť človeka a vychádzalo mi to vždy, hlavne pri mojich bývalých... Keby niet mojich blond vlasov, myslela by som si, že skoro každý z nich ma považoval za hlúpučkú chudinku, ktorá im naletí snáď na všetko. Ale taká som ja naozaj nebola. Ako sa hovorí, zdanie klame. Večer sa blížil ku koncu, keď za Moirou prišla jedna z jej služobníctva. Niečo jej pošeptala do ucha, načo sa Moira rýchlo postavila a skoro utekala niekam dozadu miestnosti. Bolo to také nenápadné, že si to snáď nik okrem mňa nevšimol. Pár ľudí toho aj viac popilo, takže ich otupené zmysly vôbec nereagovali na Moirin útek. Náhle som započula jemné tresnutie a Moirin plač a krik, ako volala ku sebe Waltera. Túto situáciu si všimli už aj viacerí z miestnosti a pomaly sa začali utišovať a očakávali, čo príde. Po istej dlhšej chvíli prišiel do miestnosti Walter. Bol bledý ako stena a na Waltera Steela až k neuvereniu nesústredený. „Musím Vás požiadať, aby sa tento večierok ukončil.“ Starostlivo vyberal slová, aby nikoho neurazil, ale aj tak to nevyznelo nijako milo. Slová mu prechádzali cez zaťaté zuby a začínal sa viditeľne potiť na čele. Jemne si odkašľal. „Ospravedlňujem sa Vám menom celej firmy, ale tento večierok musíme náhle ukončiť. Myslím si, že to každý z vás pochopí, je to vec, ktorá sa týka rodiny. A verím tomu, že každý z Vás by pre svoju rodinu spravil všetko, práve preto ja musím ukončiť tento večierok. Služobníctvo vás odprevadí a dá vám všetky vaše veci. Ďakujem za účasť a pochopenie, ešte raz sa ospravedlňujem,“ dopovedal Walter. Bolo vidno, že mu dalo dosť práce vymyslieť taký monológ, ale aj tak som ho obdivovala. Nevedela som síce o čo ide, ale podľa jeho mierne vyplašeného a hlavne prekvapeného výrazu som vedela, že to bude naozaj niečo dôležité. Zodvihla som svoje veci, obliekla si plášť a aj bez pomoci služobníctva som sa sama vyprevadila z ich domu. Pred domom už stálo niekoľko áut od spoločnosti, pristúpila som ku prvému a poprosila ich, či ma môžu zobrať domov. Milý pán na mieste vodiča jemne prikývol a ja som sa spokojne posadila. Vonku sa začali spúšťať kvapky dažďa a ja som cítila, že táto noc bude pre rodinu Queenových jednou z najťažších. Ale v tej chvíli som si vôbec neuvedomila, že to, čo sa stane rodine Queenových môže značne ovplyvniť aj mňa. Spokojne som si ľahla do postele v mojom byte a rýchlo zaspala. Ani len som netušila, ako veľmi dokáže jeden deň, jedna udalosť, zmeniť môj život do budúcnosti a to som naozaj nevedela, čo ma ešte len čaká...