Päťdesiata piata kapitola

Keď sa Alison zobudila, Severus ešte spal. Potichu, aby ho nezobudila, sa
vytratila z izby von. Obliekla sa, a chcela ísť do obchodu, nakúpiť
niektoré nevyhnutnosti. Zobrala si kľúče od auta a vyšla von. Stlačil
tlačidlo na elektronickom uzamykaní dverí a nič sa nestalo. Skúsila to
teda znova, a znova, ale stále nič. Použila teda kľúč, strčila ho do
dverí, ale tiež sa nič nestalo. Alarm sa nespustil, kľúč sa síce otočil,
no dvere sa neotvorili. Chvíľu tam bezradne stála a vtedy jej napadlo, že
auto zamykal Severus. Upustila od svojho úmyslu, že ho nebude budiť a
vyšla späť do spálne. Vyľakane vykríkla. V izbe sa totiž zjavil
červeno-zlatý vták. Na jej výkrik sa Snape ihneď zobudil. Prudko sa
otočil a v ruke už zvieral prútik. Keď si všimol Félixa, ruku s prútikom
nechal prekvapene klesnúť.
„Neboj sa, to je len Félix. Dumbledorov Fénix,“ vysvetlil jej.
„Čo tu robí?“
„Neviem,“ vtedy mu Félix spustil do rúk odkaz od Dumbledora.
Snape ho zobral a otvoril. Prečítal si ho a mračil sa pri tom stále viac.
„Stalo sa niečo?“ spýtala sa s neblahým tušením.
„Dumbledore sa ma pýta, či so mnou nie je Harry, lebo vraj zmizol. Chce,
aby som sa vrátil,“ odvetil jej a stále sa mračil.
„Harry zmizol? Čo sa mu mohlo stať? Mal by si tam ísť.“
„Neviem, čo sa mohlo stať. Félix, vezmeš ma k Dumbledorovi?“ spýtal sa
Snape.
Félix len prikývol.
„Fajn, hneď sa oblečiem,“ povedal a začal zhľadúvať svoje oblečenie. Keď
si už zapínal košeľu, ozvala sa Alison:
„Severus, ako si zamkol to auto. Vôbec nejde otvoriť.“
„Aha, prepáč. Nevedel som ako ho zavrieť, a tak sa ho zamkol kúzlom,“
ospravedlňujúco sa na ňu usmial.
„Prosím ťa, kým odídeš, otvor ho.“
„Jasne,“ pristúpil k oknu a odčaroval ho.
„Už je otvorené,“ oznámil jej.
„Počkaj, idem si to skontrolovať,“ zastavila ho.
Zišla k autu, zatvorila a otvorila ho elektronicky a vrátila sa späť.
„Je mi ľúto, že už musím ísť,“ povedal jej ľútostivo.
„To je v poriadku. Len nech nájdete Harryho,“ usmiala sa.
„Neboj sa, nájdeme ho,“ uistil ju a naznačil Félixovi, že môžu ísť.
„Nezabudni, v piatok na tú večeru!“ pripomenula mu.
„Pamätám si to. Ešte prídem a dohodneme sa,“ povedal na koniec a pobozkal
ju na rozlúčku.
Félix ho potom premiestnil priamo na začiatok Zakázaného lesa, kde už
boli Dumbledore, McGonagallová, Tonksová, Lupin, Hagrid, Ron, Ginny,
Hermiona a Mark.
„Ale, Severus. Prišiel si sa ukázať?“ v dosť zlej nálade sa spýtal
Dumbledore.
„Félix za mnou prišiel len pred niekoľkými minútami,“ bránil sa Snape.
„Vážne, kde si bol, veď ťa hľadal celú noc,“ prekvapene sa spýtal
Dumbledore. A zvedavo si ho obzrel.
„Čo sa vlastne stalo? Prečo Harry zmizol?“ vyzvedal.
„Moody ho tak jemne, zo žartu obvinil, že ťa zabil,“ odvetil mu Remus. A
taktiež si ho obzeral.
„Mňa? A prečo?“
„To vám môžeme povedať aj po ceste, poďme už!“ nervózne ich súril Hagrid.
„Hej, poďme. Nech nestrácame čas,“ súhlasil Lupin.
Vyrazili. Severus sa otočil na Marka a vážne mu povedal:
„Mark, ak chceš ísť, drž sa pri mne, rozumieš? Nepohni sa odo mňa na viac
ako tri metre.“
„Jasne,“ zaradoval sa Mark. Snape potom pristúpil k Remusovi a Tonksovej.
Dumbledore, profesorka a Hagrid s Tesákom išli popredu a ticho sa
zhovárali.
„Tak poviete mi čo sa vlastne stalo?“ spýtal sa zvedavo.
„Vieš, večer mala byť porada Rádu. Arabella Figgová tam povedala, že
Harry bol s niektorým z profesorom v Surrey. Myslela si , že s
Dumbledorom, ten však povedal, že tam nebol. Ja som tam samozrejme tiež
nebol, a tak Dumbledore skonštatoval, že si to musel byť len ty. Nato
Moody poznamenal, že tak ďaleko by ste sa asi zabiť nešli. Povedzme si
úprimne, keby som nevedel, to čo viem teraz, myslel by som si to isté. No
a Dumbledore mu povedal, že si nemyslí, že by ste sa teraz zabíjali. A
vtedy si uvedomili, že tam nie si. Išiel som teda k tebe, aby som ťa
zavolal, lenže ty si tam nebol, ale bol tam Harry. Ten sa snažil tváriť
čo najnevinnejšie a tvrdil, že si u teba odpykáva trest. Zobral som ho
teda na poradu. Tam priznal, že v Surrey bol s tebou. Profesorka sa ho
spýtala, že od koho si pýtal dovolenie opustiť školu, Harry však povedal,
že ty si ho volal a myslel si, že to vybavíš. Medzi nami, asi si to
nikomu nemienil hovoriť, však?“ pobavene sa ho spýtal Lupin. Severus len
pokrútil hlavou.
„No a vtedy sa ho Moody spýtal, kde tak rýchlo skryl tvoje telo.“
„Čo sa ho spýtal?!!“ neveriacky sa ozval Severus.
„Keďže nič nevedel, otázka bola na mieste, ale... . Harryho to veľmi
nahnevalo. Povedal, že keď si myslíme, že je vrah, nemá tam čo robiť a
odišiel. Išli sme sem a snažili sa ho nájsť, ale už tu nebol. Hagrid
priviedol Tesáka a ten ho stopoval až k lesu. Tam ho však zastavil
Dumbledore. Povedal, že múdrejšie bude ho hľadať až ráno. Vtedy za tebou
poslal Félixa,“ dokončil Remus.
„Ten Moody je vážne blázon,“ skonštatoval Snape.
„Kto je Moody?“ zvedavo sa spýtal Mark.
„Je bývalí auror a teraz člen Rádu,“ odvetila mu Tonksová.
„A kto je auror?“ nechápal Mark.
„To je niečo ako policajt,“ zapojila sa Hermiona.
„Jáj, to ste mali hneď povedať,“ svitlo Markovi.
„Čo je policajt?“ spýtal sa tentoraz Ron a Ginny s Lupinom tiež
nevyzerali, že chápu všetko.
„To sú muklovskí strážcovia zákona. Dohliadajú, alebo sa aspoň snažia, na
poriadok v muklovskom svete,“ vysvetlila Hermiona.
„Aha.“
„A prečo to vlastne povedal?“ nechápal Mark.
„Je to starý, paranoidný blázon. Vidí strašiaka aj tam kde nie je,“
zašomral Snape.
„Ale, nie je až tak zlý. Ty ho len nemáš rád,“ pousmial sa Lupin.
„Dvakrát ma skoro predhodil dementorom. Myslíš, že mám dôvod mať ho rád,“
sarkasticky sa spýtal Snape.
„No, je pravda, že je trošku prehnane starostlivý a opatrný,“ uznala
Tonksová.
„Len trošku! Nedovolil Harrymu dať si prútik do vrecka nohavíc, lebo
tvrdil, že sa môžu zapáliť!“ poznamenal Ron.
„Tak je VEĽMI opatrný,“ odvetila Tonksová.
„A až priveľmi ukecaný,“ dodal Lupin.
„Prečo?“ spýtala sa Ginny.
„Keby si najprv premyslel čo povie a netrepal nezmysly, nemuseli by sme
teraz hľadať Harryho,“ upozornil ju Snape.
„Alebo, kedy ste len tak mimovoľne neodišli zo školy! Však, Severus!“
dodal Dumbledore, ktorý zachytil poslednú vetu z ich rozhovoru.
„Kde ste vlastne boli? Vyzvedal Remus.
„To by aj mňa zaujímalo,“ ozval sa Mark.
„Boli sme s kňazom dohodnúť dátum svadby,“ priznal Snape.
„Už?!!“ prekvapene sa spýtal Mark.
„Hej.“
„A načo išiel Harry?“ nechápal Hagrid.
„Idem nám za svedka.“
„Harry?!?!“ neveriacky sa spýtal Dumbledore.
„Hej, on,“ nevinne sa zatváril Snape.
Dumbledore, profesorka a Hagrid sa na neho zarazene dívali, no po chvíli
sa ozval Lupin.
„Hagrid, kam ťahá Tesák?“ snažil sa uvoľniť atmosféru.
„Tam,“ naznačil Hagrid a pomaly sa spamätával.
„Zatiaľ ideme rovno, však? Je pravdepodobné, že išiel stále za nosom?“
spýtal sa Remus dosť nervózne.
„Hej, stále ideme rovno. Šak inak ani asi nešel,“ odvetil Hagrid.
„Mali by sme si dávať pozor a hlavne sa ponáhľať. Bojím sa, aby sme
neprišli neskoro,“ mračil sa Lupin.
„Prečo?“ spýtal sa Dumbledore.
„Pred pár mesiacmi som si všimol, že je tu obor. Asi v tejto časti lesa,“
odvetil so strachom.
„Obor?!“ prekvapene sa spýtala profesorka.
„Niečo som tu zacítil a keď som sa tam išiel pozrieť, akurát spal. Rýchlo
som radšej odišiel. Potom som na to zabudol. Aby sme neprišli neskoro.
Dúfajme, že na neho Harry nenarazí,“ s obavou poznamenal Remus a všetci
automaticky pridali do kroku.
„Ale ten by Harrymu neublížil,“ ozval sa odrazu Hagrid.
„Čo?! Hagrid, ty o ňom niečo vieš?“ neveriacky sa spýtal Dumbledore.
„Hagrid má pravdu, Harrymu by neublížil,“ pridala sa Hermiona. Načo sa na
ňu všetci vyjavene pozreli.
„Slečna Grangerová, obry sa vás nespýtajú kto ste,“ poznamenal Snape.
„Ale Grawp áno. Hermiona má pravdu. Harrymu neublíži,“ oboril sa do Snapa
Ron.
„Mohli by ste nám vysvetliť, odkiaľ o ňom všetci viete?“ podráždene sa
spýtal Dumbledore.
„Nó, ja som sem Grawpa doniesol,“ priznal Hagrid.
„Hagrid, načo si sem dotiahol obra?!“ vyhŕkol Remus.
„Veď on je taký drobček,“ zahováral Hagrid.
„Päť metrový drobček, ďakujem pekne!“ zavrčal Lupin.
„Hagrid, prosím ťa, načo si ho sem dotiahol?“ unavene sa spýtal
Dumbledore.
„No, viete, Grawp je môj brat, teda nevlastný a oni ho tam všetci
utláčali a bili. Vôbec sa k nemu nesprávali pekne,“ vysvetľoval Hagrid.
„Hagrid, to je tu už rok?“ neveriacky sa spýtala profesorka McGonagallová.
„Hej, učíme ho angličtinu,“ nevinne odvetil Hagrid.
„Učíte?!! Kto ešte?“ spýtal sa Snape, aj keď vopred poznal odpoveď.
„My sme mu pomáhali,“ odvetila Hermiona a Ron sa postavil k nej. Ginny s
Markom sa však tvárili dosť prekvapene, a tak sa Snape aspoň trochu
upokojil.
„Slečna Grangerová, myslela som, že pre vás a pána Weasleyho pravidlá
aspoň niečo znamenajú! Ste predsa prefekti!“ nahnevane poznamenala
profesorka.
„My sme len pomáhali Hagridovi,“ kajúcne zaševelila Hermiona.
„Aj to, Hagrid, to od vás bolo maximálne rozumné!“ hnevala sa.
„Ale veď Grawp by nikomu neublížil. Je neškodný,“ bránil ho Hagrid.
„Si si tým istý, Hagrid?“ vážne sa ho spýtal Dumbledore.
„Jasne. Grawp nikomu neublíži,“ trval na svojom.
„Dobre, tak poďme nájsť Harryho. Možno sa uchýlil k nemu,“ poznamenal
Dumbledore a váhavo vykročil.


Hermiona a Ron išli okamžite za ním. Ostatní na okamih zaváhali, ale išli
tiež. Tesák zacítil Grawpa a Hagrid ho pustil. Ten sa okamžite rozbehol
vpred. Ponáhľali sa teda za ním. Po chvíli dobehli na lesnú čistinu, kde
Tesák obiehal okolo hromady lístia. Podišli teda bližšie. Grawp nikde.
„Grawpík, kde si! To som ja, Hagrid,“ volal znepokojený Hagrid. Všade
bolo ticho. Znepokojivé ticho.
„Grawp!“ pridali sa aj Ron s Hermionou.
„Na čo ten Tesák šteká na to lístie?“ spýtal sa Lupin.
„Nemôže tam niečo byť?“ nadhodil Snape.
„A čo?“ zľakol sa Mark.
Pristúpili teda ku kope a jemne ju prehrnuli. Pod prvou vrstvou sa
objavila nejaká handra.
„To je Grawpove, sám so mu to sem doniesol,“ ozval sa Hagrid dosť
nervózne.
Všetci zostali trochu zarazení. Snape s Lupinom však pokračovali v
odhrabávaní. Zrazu sa pod Severusovou rukou objavila časť čierneho
plášťa. Trochu váhavo sa ho pokúsili odhádzať. Hagrid bol bledý ako
krieda. Len tam stál a vyzeralo to, že na mieste odpadne. Snape s Remusom
však pokračovali. Tesák okolo nich radostne pobehoval. Trochu vyššie od
plášťa sa zjavila ruka. Snape ju chytil. Bola celá studená. Zdesene sa
pozreli na ostatných a obaja začali hrabať rýchlejšie. Len niekoľko
sekúnd trvalo, kým sa v lístí zjavila bledá Harryho tvár. Hermiona sa
prudko nadýchla a silno stlačila Ronovu ruku. Ginny sa celá klepala.
Hagrid sa neveriacky díval na Harryho a musel sa oprieť o Tonksovú, aby
nespadol.