Šesdesiata kapitola


Mlčky sa vrátili až do klubovne, kde na nich v kresle pri ohni čakali
Ginny a Hermiona.
„Už ste tu? To vás pustil nejak skoro, veď je iba jedenásť!“
skonštatovala Hermiona.
„Ja asi zmením názor na Snapa,“ tajomne odvetil Ron.
„Prečo, čo ste museli robiť?“ vyzvedala Ginny.
„Dal nám robiť elixír a potom test, v ktorom sme mali napísať aký elixír
sme urobili, aké má vlastnosti a na čo sa používa,“ prezradil im Harry.
„Vážne?!!! A to len tak?“ čudovala sa Ginny.
„Hej, nič iné nám nepovedal, ale keď sme skončili, POCHVÁLIL nás!“
informoval ich Ron.
„Pochválil? Vás?!“ skepticky sa spýtala Hermiona.
„Povedal, že sa mu zdá, že sme sa konečne začali učiť,“ zasmial sa Harry.
„Tak to už je čo povedať! Snape málokedy pochváli niekoho zo Slizolinu,
nieto ešte z Chrabromilu!“ uznala Ginny.
„Vidíš, sestrička, sme proste dobrý!“
„Len to treba ešte dokázať aj zajtra,“ neodpustila si Hermiona.
„Neboj sa. MY, to zvládneme,“ uistil ju Ron.
„Ginny, aj vy zajtra robíte elixíry?“ spýtal sa Harry, aby zažehnal
blížiacu sa hádku.
„Nie, my máme zajtra voľno.“
„Aj ja by som chcel voľno,“ závistlivo povedal Ron.
„Ron, veď vydrž ešte dva týždne a sú prázdniny,“ vzdychla Hermiona.
„Veru, prázdniny!!!“
„Čo budete robiť cez prázdniny?“ spýtala sa Ginny.
„Prvé týždne budeme mať asi všetci spoločný program,“ pripomenul jej
Harry.
„No a potom?“
„Naši chceli ísť do Španielska, ale chcem ich presvedčiť, aby sme išli do
Egypta,“ ozvala sa Hermiona.
„My budeme, ako obvykle, doma, nie, Ginny? Ale ak chcete, presvedčil by
som našich aby ste mohli ísť na týždeň k nám,“ navrhol Ron.
„To by bolo fajn,“ potešil sa Harry a aj Hermiona prikývla.
„Harry, musíš byť aj teraz u Dursleyovcov?“ spýtala sa Ginny.
„Nie, dúfam, že nie. Veď načo by som tam už teraz bol?“
„A kde budeš, kým sa to všetko bude chystať?“ starostlivo sa spýtala
Ginny.
„Na Grimmlaudovom námestí. Teda ak by som mohol.“
„Mám pocit, že ten prvý mesiac tam asi budeme všetci,“ skonštatovala
Hermiona.
„To je dosť možné,“ pridala sa Ginny.
„No, neviem ako vy, ale ja som strašne unavený,“ zívol Harry.
„Dobrý nápad, nechajme túto plodnú debatu a poďme spať,“ pridal sa Ron.

Ráno sa Harry po dlhej dobe zobudil skôr ako Ron. Potichu sa obliekol,
zobral si poznámky z elixírov a zišiel do klubovne. Tam v kresle pri ohni
sedela Ginny.
„Čo tu robíš tak skoro?“ spýtal sa jej Harry a obdaril ju jemným bozkom.
„Učím sa na zajtra.“
„Mám ťa preskúšať?“ starostlivo sa spýtal Harry.
„Nemusíš, veď na to mám celý deň.“
Harry sa k nej naklonil a chcel ju pobozkať, keď sa na schodoch ozvali
kroky.
„Ahojte, čo vy tu tak skoro?“ pozdravil ich Mark.
„Ahoj Mark, učíme sa,“ odvetila mu Ginny. Harry ho zatiaľ prepaľoval
pohľadom čoho si Mark nevšimol.
„Čo sa učíte? Ginny, nemáte vy náhodou dnes voľno?“
„Hej, dnes máme voľno, ale skúšam Harryho elixíry.“
„Elixíry sú v pohode,“ mávol rukou Mark.
„Ako pre koho,“ ozval sa za nimi Neville.
„Ahoj Neville,“ pozdravila ho Ginny.
„Ahojte, ty považuješ elixíry za ľahké?!!“ neveriacky sa zahľadel na
Marka.
„On ich už má za sebou, vieš. Jemu sa už ľahko hovorí,“ ozval sa Harry.
„Jáj, už som sa zľakol. Ja som presvedčený, že tentoraz elixíry
nespravím. Pri Snapovi určite nie,“ sťažoval sa Neville.
„Neboj sa Neville, nesmieš si ho tak brať. Keď ho prestaneš vnímať,
určite ich spravíš,“ uistil ho Harry.
„Ale, mne sa nezdá, že by boli ťažké,“ nesmelo prehovoril Mark. Neville
sa na neho zdesene pozrel.
„Neville, nepočúvaj ho. On je šprt podobný Hermione. Všetko sa mu zdá
ľahké,“ upokojil ho Harry a na Marka ani nepozrel.
„Aha, ďalší, ktorý sa nemusí učiť a všetko vie.“
„Ja sa musím učiť! A vôbec nie som šprt,“ hneval sa Mark.
„Ale si!“
„Ty sa máš, Mark. Ja, len čo sa pri mne Snape objaví strácam rozvahu a
zabúdam všetko, čo som sa naučil,“ vzdychol si Neville.
„Ja práve naopak,“ pomyslel sa Mark.
„Keby pri tebe nebol, myslíš, že by si to vedel?“ spýtala sa Ginny.
„Hej. Keď nie je nado mnou pracuje sa mi lepšie.“
„Kde je toľko ten Ron,“ prerušil ich odrazu Harry.
„Neviem, asi ešte spí,“ odvetil Neville.
„Ja sa už idem najesť. Veď sa stretneme na raňajkách,“ vyhŕkol, a už ho
nebolo. Ginny sa za ním len prekvapene obzrela, ani na neho nestačila
zavolať.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa Mark.
„Neviem. Bol hladný?“ Zarazene sa na naň pozrela Ginny.
„Dobré ráno, vospolok. Kde je Harry?“ zívol spoza nich Ron.
„Ahoj, práve odišiel na raňajky,“ pozdravil Mark.
„To na nás ani nepočkal?“
„Vraj bol veľmi hladný.“
„Aha. A kde je Hermiona?“
„Ešte neprišla, ale pôjdem pre ňu,“ ponúkla sa Ginny a zmizla na schodoch
do dievčenských spální. O chvíľu sa vrátila aj s Hermionou a všetci piati
sa pomaly išli najesť.

Harry sa ponáhľal chodbami hradu, ktoré ešte zívali prázdnotou. Nakukol
do Veľkej siene, ale tam bolo len pár žiakov. Privolal si teda
Záškodnícku mapu a kráčal do žalárov. Našťastie bol Snape vo svojom
kabinete a cesty k nemu boli úplne prázdne. O niekoľko málo minút už
klopal na jeho dvere.
„Čo tu chcete, Potter!“ zavrčal len čo otvoril dvere.
„Mohol by som s vami hovoriť?“ spýtal sa Harry. Snape odstúpil a vpustil
ho dnu. Len čo sa dvere zavreli, zabezpečil ich kúzlom.
„Chcel by som vás o niečo požiadať,“ začal bez pozdravu.
„O čo ide?“ pokynul mu aby si sadol a sám sa posadil za stôl.
„Nemohli by ste prosím, počas toho dnešného testu sedieť na mieste?“
„Čo?“
„Viem, že sa väčšinou prechádzate, ale nemohli by ste dnes zostať sedieť
za katedrou?“
„A prečo?“
„No,... lebo, ... kvôli Nevillovi. Keď okolo neho chodíte, nevie sa
sústrediť a on chce prejsť z elixírov. Ja viem, že to vie, lenže keď
prejdete popri ňom znervóznie a zabúda,“ vysypal zo seba Harry.
„Dobre.“
„Ehm, vážne to urobíte?“ váhavo sa spýtal Harry.
„Urobím, prečo nie. Viem čo v ňom je. Má na to,“ Harry na neho vytreštil
oči.
„Čo sa na mňa dívaš ako vyoraná myš! Ak chce byť liečiteľom, musí vedieť
robiť elixíry. A na hodinách nepracuje najhoršie. Nebudem ten, ktorý mu
pokazí šance. Môže z neho byť dobrý liečiteľ. Má všetko čo k tomu
potrebuje.“
„On chce byť liečiteľ, odkiaľ to viete?“
„Viem, že sa ma bojí, preto ma prekvapilo, že sa mi nahlásil na elixíry.
Spýtal som sa McGonagallovej, čo si nahlásil ako možnú profesiu.“
„Skutočne si myslíte, že by z neho mohol byť liečiteľ?“
„Áno.“
„Bude z neho dobrý liečiteľ,“ rozhodne povedal Harry.
„Je to možné.“
„Tak,... ďakujem,“ vysúkal za seba Harry a otočil sa na odchod.
„Ako som už povedal, nebudem ten, ktorý mu pokazí šance.“
Harry sa pozrel do mapy, aby zistil, či je chodba prázdna a Snape ho
pustil von. Zamyslene vystupoval až do Vstupnej haly a odtiaľ do Veľkej
siene. Tam si bezmyšlienkovite sadol vedľa Rona a načiahol sa za žemľou.
„Harry, si v poriadku? Kde si bol?“ ustarane sa ho spýtala Ginny. Harrymu
chvíľu trvalo, kým ju zaregistroval.
„Nič... nič mi nie je. Som v poriadku. Bol som len na záchode.“
„Vážne si v poriadku, vyzeráš prekvapene,“ starala sa aj Hermiona.
„To sa ti len zdá, som len hladný,“ usmial sa na ňu Harry.

Do pol hodiny sa Veľká sieň zaplnila žiakmi a učiteľmi. Nechýbali ani
skúšajúci na VČÚ. Vtedy sa už Harry, Ron, Hermiona a Neville rozlúčili s
Ginny a Markom a pobrali sa do podzemia. Pred učebňou už stál hlúčik
Slizolinčanov na čele s Malfoyom a pár Chrabromilčanov.
„Aaale, koho to tu máme!“ zatiahol nenávistne, „Potterova banda špiny.“
„Jediná špina, ktorú vidím, si ty!“ ľadovo odvetil Harry.
„Vážne, mal by si si vymeniť okuliare, zjazvený ksicht, už cez ne asi
dobre nevidíš!“ zasyčal.
„Nemusíš sa báť, fretku vidím stále,“ pousmial sa Harry, na čo sa
Chrabromilčania rozosmiali. Malfoy celý zružovel a hlasom roztraseným od
hnevu sykol: „Čo si to dovoľuješ, ty úbožiak!“
„Ale Draco, náhodou si bol krásna fretka,“ posmešne sa uškrnula Hermiona.
„Sklapni, ty prašivá humusáčka!“ Na to už mali Harry s Ronom vytiahnuté
prútiky a mierili na neho.
„Zopakuj to, a tvoje ostatky budú zoškrabovať zo steny!“ zavrčal Ron.
„Vážne, len aby to neboli tvoje ostatky na tej stene,“ to už na neho
letel prúd žltého svetla, vystreleného z Harryho prútika. Malfoy sa ho
však všimol, šikovne sa mu uhol a zamieril na Harryho. Kúzlo ho zasiahlo
len letmo, ale zanechalo mu nepekný škrabanec na boku hlavy.
„Môžete my vysvetliť, čo to tu stvárate?!!“ nahnevane sa spýtal Snape,
ktorý sa tam náhle objavil.
„Potter ma napadol,“ odvetil Malfoy a obozretne sledoval Snapovu reakciu.
„Potter, strhávam Chrabromilu dvadsať bodov.“
„A začo!?“ zavrčal Harry, ktorý čupel na zemi a snažil sa zastaviť
krvácanie z rany.
„Za napadnutie spolužiaka,“ odvetil sladko a pokračoval: „a za drzosť si
u mňa odpykáte trest. Vstaňte z tej zeme, nieže mi zakrvavíte dlážku.“
Harry sa na Snapa zúrivo pozrel, chcel mu niečo odvrknúť, ale to už pri
ňom bola Hermiona a zastavila ho. Malfoy sa škodoradostne zaškeril a keď
Snape zmizol v učebni sykol Harrymu:
„Ešte sme neskončili!“ a pyšne odkráčal na čele smejúcich sa
Slizolinčanov.
„Harry, poď,“ jemne ho podvihla Hermiona. Ron mu zatiaľ zodvihol prútik,
ktorý ležal hneď vedľa.
„Si v poriadku?“ spýtal sa ho.
„Neboj sa, nič mi nie je,“ uistil ich Harry a išiel si sadnúť na svoje
miesto.
V učebni mali každý na svojom mieste kotlík s prísadami a hárok papiera.
Keď sa už každý usadil, čo bolo prekvapivo rýchlo, Snape sa postavil za
katedru a začal: „Tohto roku bude test trochu iný, ako po iné roky. Každý
pred sebou máte prísady a postup práce. Pripravíte elixír, ktorého postup
tam máte a potom vypracujete otázky na papieri, ktoré sa budú týkať vášho
elixíru, nie susedovho! Upozorňujem vás, že pracujete jednotlivo, nie v
skupinách! Pracujte.“
Harry s Ronom sa na seba prekvapene pozreli a letmo si prešli svoje
postupy. Obaja si všimli to isté. Robili to, čo aj včera večer. Ron sa
zaskočene obzrel na Harryho. Harry len pokrčil plecami a začal pracovať.
Po dvoch hodinách už Harry dokončoval posledné otázky. Snape dodržal
slovo. Ani sa nepohol od katedry. O niekoľko minút sa ozval: „Máte
posledných desať minút.“
Harry si posledný raz všetko skontroloval a obzrel sa po triede.
Podaktorý mali dosť naponáhlo, zato Neville už odložil brko a tiež si to
kontroloval.
„Odstúpte od testov a môžete odísť,“ povedal Snape.
Niektorí sa ešte snažili čo-to podopisovať, ale zastavil ich Snapov hlas:
„Odstúpte od testov, znamená, že ste skončili, pán Finnigan! Potter,
zostaňte tu. Určím vám trest. Longbottom, vy tiež.“
Neville sa zdesene obzrel na Harryho, Ron a Hermionu. Hermiona s Ronom sa
zatvárili prekvapene, ale pomaly opustili učebňu.
„Potter, chvíľu počkajte vonku,“ povedal mu Snape, keď sa trieda
vyprázdnila. Neville sa nešťastne díval ako sa za ním zatvárajú dvere.
„Tak, Longbottom. Vy chcete byť liečiteľom, je tak?“ spýtal sa ho a
prezeral si jeho test.
Neville nebadane prikývol.
„Nepočujem.“
„Áno.“ Šepol Neville.
„Zdá sa, že vaše vedomosti nie sú najhoršie. Nie je to ideálne, na
liečiteľa, ale dá sa z toho čerpať,“ Neville sa na neho udivene hľadel a
neveril vlastným ušiam.
„Vašou jedinou prekážkou, je váš strach. Pokiaľ chcete dobre vedieť
elixíry a stať sa liečiteľom, musíte prekonať váš strach. Rozumiete čo
vám hovorím?“
Neville len nečujne prikývol.
„Choďte za profesorom Lupinom, on by vám mohol pomôcť. A bol by som rád,
keby sa vám to podarilo aspoň do konca budúceho roku, pretože som si
istý, že BOJ PROTI PRÍZRAKU bude na skúškach z Obrany proti čiernej
mágii!“ Neville zahanbene sklopil oči a nebadane prikývol.
„Môžete ísť. A dúfam, že o našom rozhovore nebudete informovať nikoho,“
varoval ho.
„Sa...samozrejme, že n...nie,“ zakoktal a rýchlo opustil učebňu.
Harry zvedavo nakukol dnu. Snape si zobral testy a vyšiel z učebne.
„Nasledujte ma. Určím vám trest,“ zavrčal. Harry išiel mlčky za ním.
Prešli po chodbe, až zastali pred jeho pracovňou. Vošli dnu a Snape
zabezpečil dvere.
„Sadni si,“ prikázal mu. Zatiaľ prešiel ku skrinke a vzal odtiaľ dve
čisté vreckovky. Z druhej skrinky vzal malú fľaštičku a vylial ju do
misky. Jednu vreckovku namočil do misky, druhú v umývadle a podišiel k
Harrymu.
„Čo chcete robiť?“ prekvapene sa spýtal Harry.
„Chcem ti to vyčistiť,“ odvetil pokojne a zlúpol mu z rany zaschnutú krv.
Okamžite sa tam objavila nová. Otrel ju do vreckovky a očistil mu aj krv,
ktorá mu stiekla po tvári. Potom zobral druhú vreckovku a tiež ňou
prečistil ranu. Harry bolestne sykol.
„Čo je to, strašne to štípe.“
„Murtlapová esencia. Má silne...“
„Hej, viem. Silné, dezinfekčné účinky,“ prerušil ho Harry.
„Ale, vážne si sa začal venovať elixírom?“ spýtal sa Snape pobavene.
„Nie, minulý rok som ju často používal.“
„A načo? Pokiaľ viem, zranenie z metlobalu nie sú také silné, aby sa na
ne používala esencia z murtlapa.“
„Minulý rok som si asi metlobalu veľa neužil, mal som ho predsa skoro
celý rok zakázaný,“ poznamenal Harry, „To z tých trestov u Umbridgeovej,“
vysvetlil.
„Ozaj, čo za tresty to dávala, dalo by sa z toho inšpirovať?“ spýtal sa
Snape.
„Dávala písať tresty. Písali ste však vlastnou krvou,“ odvetil Harry
mrazivo.
„Ale, Harry, ja som to nemyslel vážne. Používala také ostré, dlhé, čierne
brko?“
„Hej, prečo?“
„Poznám ich. Viem aké sú príjemné,“ uistil ho.
„Takže sa nechcete nechať inšpirovať?“ s nádejou sa spýtal Harry.
„Samozrejme, že nie! Ale, keď už o tom hovoríme, ak sa ešte raz necháš
vyprovokovať Malfoyom, asi pri tebe urobím výnimku.“
„On začal!“ zavrčal Harry.
„O tom sme sa už bavili,“ upozornil ho a zo stola vytiahol tubu s masťou.
V tenkej vrstve mu ju natrel na ranu a nechal pôsobiť.
„Vydrž aspoň do štvrtého augusta, potom sa pre mňa, za mňa aj nechaj
zabiť, keď ti to robí takú radosť. Len nevieš kde by som teraz našiel
nejakého poriadneho svedka?“ s vážnou tvárou povedal Snape, ale šklbalo
mu kútikmi úst.
„Jasne, jasne. Dovtedy vydržím, ale ani o deň dlhšie,“ uistil ho Harry.
„Harry, myslím to vážne. Malfoy môže byť nebezpečný.“
„To aj ja.“
„Do konca roka chýba niečo vyše dvoch týždňov, snaž sa mu vyhýbať,
dobre,“ Harry mu neodpovedal, len nebadane kývol hlavou.
„Tak fajn. Večer ťa čakám o ôsmej.“
„Načo?“
„Odpykáš si svoj trest,“ uškrnul sa Snape.
„Jáj, skoro som zabudol. A... Ďakujem, že ste mi to ošetrili,“ poďakoval
Harry a odišiel.