Šesdesiata šiesta kapitola


Po raňajkách si všetci žiaci odniesli veci do Vstupnej siene a nastúpili
do kočov pripravených pred školou. Harry odišiel k jednému testralovi a
pohladil ho po šiji. V jeho očiach sa mihol smútok a bolesť.
„Sú len spomienka, nie zlo,“ ozval sa za ním Hermionin hlas.
„Ja viem,“ vzdychol Harry. Snape natiahol ruku s kúskom chleba k
testralovi. Ten sa za ním lačne načiahol.
„Ich oči sú ako bezodná priepasť smrti, no v nich je dobro.“
„Máš pravdu, Hermiona,“ Harry sa ešte raz pozrel na les a rýchlo nastúpil
do koča.

V Rokville nastúpili na vlak s červenou lokomotívou, ktorý ich tam už
čakal a posadali si do prázdneho kupé. Len čo sa vlak pohol, mrkla Ginny
na Harryho. Ten len prikývol.
„Ehm... Ron? Chceli by sme ti niečo povedať,“ začala.
„Stalo sa niečo?“ prekvapene sa spýtal Ron.
„Nie, nič, len som ti chcela povedať, že chodím s Harrym. Aby si to
vedel,“ Snape prekvapene zdvihol obočie.
„To ako vy dvaja, spolu?!“ spýtal sa Ron. Mark čušal ako myška.
„Hej,“ odhodlane odvetil Harry.
„Konečne,“ poznamenal Ron.
„Ty sa nehneváš?“ prekvapene sa spýtala Ginny.
„Nie, a mal by som?“ spýtal sa ľahostajne.
„Takže ti to nevadí?“ uisťoval sa Harry.
„Zatiaľ nie, ale keď jej skrivíš čo i len vlas na hlave, prestaneme byť
kamaráti,“ varoval ho.
„Neboj sa, dám na ňu pozor,“ dušoval sa Harry.
„To ti odporúčam,“ len čo to dopovedal, dnu vtrhol Malfoy so svojimi
gorilami.

„Tak čo, bavíte sa?“ Zatiahol posmešne, „Vidím, že už si celý. Nejak veľa
vydržíš,“ povedal smerom na Marka. To už bol na nohách nielen Harry, ale
aj Hermiona.
„Vypadni,“ chladne povedal Snape.
„Ale, ale, ale. Naša Humusáčka tu vyskakuje.“
„Okamžite sa jej ospravedlň! Ty odporná kopa špiny!“ zrúkol na neho Ron.
„Provokuješ, Weasley! Nehraj sa s ohňom. Je to nebezpečné,“ zavrčal
ľadovo.
„Vypadni, Malfoy!“ zopakoval Snape.
„Lebo čo! Ohúriš ma svojimi vedomosťami?“
Snape niečo zamrmlal a Malfoy klesol na kolená. Hrdlo mu zvieralo,
nemohol sa nadýchnuť. V očiach mal strach. Crabbe a Goyle nevedeli, čo
majú robiť.
„Nabudúce si dobre premysli, na koho chceš zaútočiť,“ Snape zrušil kúzlo.
Malfoy tvrdo dopadol na zem, ťažko lapajúc dych.
„Už sa nám neukazuj na oči, Malfoy,“ varoval ha Harry. Potom zamrmlal
kúzlo a on vyletel z kupé. Mark už len zatvoril dvere.
„Teda, Hermiona, to bolo dobré!“ pochválil ho Mark.
„Čo to bolo za kúzlo?“ vyzvedal Ron.
„Také, jednoduché,“ zamrmlal Snape a so slovami, že ide na WC opustil
kupé.
Harry si náhle na niečo spomenul a vybehol za ním.

Dobehol ho až na konci chodby.
„Stoj, počuješ?!“ Len čo sa Snape otočil, Harry ho pritlačil o dvere
toaliet, mieriac mu prútikom na hrdlo.
„Kto si a kde je Hermiona!“
„Harry, ja nechápem...“
„Ty nie si Hermiona!“
„Daj dolu ten prútik.“
„Kde je Hermiona!“
„Ako si prišiel na to, že nie som Hermiona?“
„Hermiona nevidí testrali a nepoužíva kúzla z čiernej mágie!“
„Pusť ma.“
„Nie, pokiaľ mi nepovieš kto si a kde je Hermiona!“
„Je u Dumbledora. Nič jej nie je.“
„To ti mám veriť?!! Kto si ty!“ z Harryho prútika vyletelo niekoľko
iskier.
„Tvoj strýko,“ zachrčal Snape.
„Môj strýko je mukel,“ odvetil Harry, ale viditeľne povolil zovretie.
Snape to využil, otvoril dvere kabínky a vtiahol Harryho dnu.
„Tvoj druhý strýko,“ vytiahol si spoza habitu drobnú zlatú retiazku s
malým atramentovo-modrým kameňom.
„Čo tu robíte?!“ spýtal sa Harry prekvapene a úplne ho pustil.
„Dávam na vás pozor,“ odvetil Snape, vytiahol si príručnú fľašku a napil
sa Všehodžúsu.
„A načo, vieme sa o seba postarať.“
„Áno, videl som!“ poznamenal sarkasticky, „Chcem, aby ste do Londýna
prišli celý a nie po kúskoch!!!“
„Prečo ste nám to nepovedali?“ dotknuto sa spýtal Harry.
„Súhlasili by ste?“
„Nie,“ popravde odvetil Harry.
„Tak vidíš. Dúfam, že im to nepovieš,“ varoval ho Snape.
„Nie, ale,... prekazili ste nám plány.“
„Hej, a čo ste mali v pláne?“
„Dať Hermionu a Rona dokopy.“
„Ach to! Už som si všimol a zvyšok mi povedala tvoja priateľka,“ pousmial
sa a nahnevanejšie dodal: „Nemohli ste si vybrať lepšiu dobu!“
„Nó, keď ste už tu, mohli by ste nám pomôcť,“ zamyslel sa Harry.
„Čo tým myslíš?!!“
„Doteraz ste sa hrali na Hermionu, tak prečo by ste v tom nemohli
pokračovať.“
„To hádam nemyslíš vážne!“ zavrčal Snape.
„O chvíľu aj tak budete musieť ísť dopredu. Tak sa s ním len dohodnite,
že sa s ním Hermiona niekde stretne cez prázdniny.“
„Robíš si zo mňa srandu?!!!!“
„Keby ste tu neboli, už by sa to možno podarilo. Ak nám pomôžete, nič im
nepoviem,“ vyjednával Harry.
„Ty ma vydieraš!“
„Prosím! Veď o nič nejde.“
„O nič nejde! Ráno sa ma pokúšal zbaliť! Tak ako to bude pokračovať, ak
by som na to pristúpil!“
Pri tej predstave sa Harry musel pousmiať, no hneď sa spamätal a
pokračoval: „Som si istý, že keď sa s ním v Hermioninom mene dohodnete,
dá vám pokoj.“
„To určite! V žiadnom prípade sa s ním JA dohadovať nebudem!“
„Aj Hermiona by s tým súhlasila.“
„Skutočne? TAK PREČO SPOLU UŽ DÁVNO NECHODIA!“
„Lebo sú priveľmi... hanblivý. A spravíte dobrý skutok,“ dobiedzal Harry.
„Nebude im robiť dohadzovaciu agentúru!“
Takto sa hádali ešte niekoľko minút. Nakoniec sa vrátili späť do kupé.

„Á, tu ste, čakali sme na vás s rachotiacou sedmou, ale keď ste dlho
nechodili, začali sme bez vás,“ pozdravila ich Ginny.
„Len sme sa trochu rozprávali,“ odvetil Harry.
„Hermiona, už budeme musieť ísť, však, Ginny,“ ozval sa Ron.
„A kam?“ nechápal Snape.
„No do prefektského vozňa.“
„Aha, no tak poďme.“
„O chvíľu sme späť,“ uistila ich Ginny.
„Rozdaj karty, môžeme si zatiaľ zahrať my,“ navrhol Harry, keď osameli.

Ron, Snape a Ginny zatiaľ v prefektskom vozni počúvali posledné pokyny
profesorky McGonagallovej. Naproti nim sedel Malfoy a zlostne sa na nich
díval. Profesorka si to všimla, a preto pustila všetkých, okrem neho.

Ginny, držiac sa plánu dať ich dokopy a od nich onedlho oddelila pod
zámienkou, že ide pozrieť spolužiakov. Len čo Ginny zmizla v najbližšom
kupé, Ron sa otočil k Snapovi.
„Hermionanešlabysisomnouvon?“
„Prosím?“
„Hermiona, nešla by si so mnou von?“ zopakoval pomalšie.
Chvíľu bolo ticho, a potom: „Dobre. Kedy?“
„Vážne by si šla?!!“
„Hej.“
„V pondelok, v Šikmej uličke. U Floriána. Môže byť?“
„Súhlasím. O koľkej?“
„Ráno, o takej desiatej?“
„Fajn, tak o desiatej,“ usmial sa na Rona a pomyslel si: „Toto budem ešte
dlho ľutovať.“

V tichosti prešli až k Harrymu a Markovi, ktorý na nich už čakali.
„Nejak skoro ste sa vrátili,“ poznamenal Mark.
„Kde ste nechali Ginny?“ zaujímal sa Harry a skúmavo si obzeral
vysmiateho Rona.
„Išla k nejakým spolužiačkam,“ odvetil Snape a prisadol si k Harrymu.
„Máš to u mňa, rozumel si!“ zasyčal mu nenápadne do ucha. Harry sa na
neho prekvapene pozrel. Pochopil.
„Nebojte sa,“ povedal rovnako potichu.
„Rozdaj, Harry,“ ozval sa Ron, ktorý si nič nevšimol.
O necelú štvrť hodinku sa vrátila aj Ginny, a tak strávili zvyšok cesty
nad kartami a klebetami. Malfoy sa už neukázal, zato však prišli Max,
Oliver a Gabriel v sprievode Deana, Seamusa a Nevilla. Tí im povedali, že
sa u nich stavil Malfoy.
„Mal smolu, v kupé sme boli skoro všetci členovia DA. Poriadne sme ho
vyprášili,“ smial sa Dean.
„Aj tu sa stavil. Hermiona ho úplne zložila. Crabbe s Goylom ho museli
niesť,“ pochválil ho Ron.
Chvíľu ešte ohovárali Malfoya, a potom odišli.

Onedlho už vlak vchádzal do stanice. Vyzliekli si habity a o niekoľko
minút už z vlaku vykladali kufre a klietky. Tentoraz nechal Harry Hedvigu
letieť za nimi. Nezatváral ju do klietky. Rozlúčili sa so spolužiakmi a
po dvoch prešli cez priechod. Na muklovskej stanici ich už čakali
Weasleyovci, Lupin a Tonksová. Pani Weasleyová všetkých, okrem
Hermiony(Lupin ju už varoval) a Marka, objala.
„Akú ste mali cestu?“ spýtal sa pán Weasley.
„Ako obvykle,“ mávol rukou Harry. Mark sa držal trochu bokom až kým sa
neozvala Tonksová.
„Tak čo Mark, ako sa ti páčil tvoj prvý rok na Rokforte?“
„Bol... zaujímavý.“
„To verím,“ zasmial sa pán Weasley.
„Harry, nevidíš niekde moju mamu?“ spýtal sa ho potichu. Odvetila mu však
Tonksová.
„Asi sa zdržala na ceste, nemusíš sa báť.“
„Vlak prišiel akosi skôr. To asi preto,“ uistila ho pani Weasleyová.
Harry sa však ešte obzeral, no odrazu sa zasekol. Všimol si niekoho, kto
tu vôbec nemal byť. Teda si to aspoň myslel.
„Čo tu robí strýko Vernon!“
„Vieš, Harry. Dumbledore povedal, že tam musíš byť až do svojich
narodenín,“ váhavo odvetil Lupin.
„ČO POVEDAL!!! PREČO BY SOM TAM MAL BYŤ AŽ DO SVOJICH NARODENÍN!“
„Pretože ešte nie si dospelý a oni sú tvoji poručníci,“ objasnila mu
Tonksová.
„ONI NIE SÚ MOJI PORUČNÍCI!! MOJIM PORUČNÍKOM BOL SIRIUS!!!“
„Lenže oni si ťa osvojili, a preto sú za teba zodpovední, až kým
nedosiahneš plnoletosť.“
„JA SA O SEBA VIEM POSTARAŤ!!! NEBUDEM TAM! NECHCEM TAM BYŤ!!! A NIKTO MA
K TOMU NEDONÚTI!!!“ hneval sa Harry.
„Harry, prosím ťa, je to len pár týždňov,“ tíšil ho Lupin.
„NIE!!!“
„Dumbledore to prikázal,“ poznamenala Tonksová.
„JE MY JEDNO, ČO PRIKÁZAL DUMBLEDORE. ON MY NEMÁ ČO PRIKAZOVAŤ! NEPÔJDEM
TAM! A čo vlastne prikázal?!!“
„Že do svojich narodenín, musíš byť v Surrey.“
„Musíš zostať v Surrey. Harry, on nepovedal, že musíš byť u
Dursleyovcov,“ ozval sa Snape.
„A kde by som asi bol!“ podráždene sa spýtal Harry.
„Hermiona, to je skvelý nápad!“ potešil sa Mark, „Harry, môžeš byť u nás!“
Harry sa na neho prekvapene pozrel, ale vzápätí záporne pokrútil hlavou:
„Nie, to nemôžem.“
„S tým by asi nesúhlasil,“ podotkol Ron.
„A prečo nie?!“ nedal sa Mark.
„Prepáč Mark, za posledný rok spravil veľa vecí, ktoré by som od neho
nikdy nečakal, ale o tomto skutočne veľmi pochybujem.“
„Proste len nedokážeš prijať, že sa zmenil!“ napaprčil sa Mark.
„To priznávam, len pochybujem, že až tak veľmi,“ namietol Ron. Všetci
zaujato sledovali túto slovnú prestrelku, ibaže Harry, Lupin, Tonksová a
Weasleyovci sledovali, ešte aj Hermionu–Snapa.

„Len pochybujem, či by zniesol Harryho vo vlastnom dome. Harry, neber si
to v zlom.“
„To je v poriadku,“ odvetil Harry a Ron pokračoval: „Hermiona, čo si o
tom myslíš?“
„Myslím, že Mark má pravdu. Nevidím dôvod, prečo by u nich Harry nemohol
byť,“ povedal Snape vážne. Všetci sa na neho prekvapene pozreli.
„Vďaka, Hermiona,“ potešil sa Mark.
Ron sa zatváril dotknuto, no mlčal.

„Mark!“ Ozvalo sa odrazu spoza nich.
„Mami!“ Mark sa vrhol k matke.
„Prepáč, že meškám, čakáš dlho?“
„Ale nie.“
„Ahoj, Alison,“ pozdravila ju Tonksová.
„Ahoj.
„Poď, nech ťa predstavím. Toto,“ ukázala vedľa seba, „je Remus Lupin, a
to sú Molly a Arthur Weasleyovci. Harryho asi poznáš, a zvyšok sú Ron,
Ginny a Hermiona,“ Alison si so všetkými podala ruku, aj keď ich už dávno
poznala. Pristúpila na túto hru bez rečí.
„Hermiona, myslím, že vaši ťa čakajú pri aute,“ ozval sa náhle Lupin.
„Ďakujem, tak ja už pôjdem za nimi,“ odvetil Snape a zamieril k
parkovisku aj s Hermioninou batožinou.

Pred východom zo stanice na neho už čakala Hermiona. Naznačil jej, aby ho
nasledovala a očami hľadal Alisonine auto. Prútikom ho otvoril a obaja
nastúpili.
„Nepovedali ste mi, že nevidíte Testrali!“ Oboril sa na ňu len čo sa
zatvorili dvere.
„Nepýtali ste sa,“ drzo odsekla Hermiona.
„To vám malo automaticky napadnúť! Tiež ste mi mohli povedať, že Harry
chodí so slečnou Weasleyovou.“
„Už to povedali Ronovi?“ vyzvedala Hermiona.
„Hej, čakali odo mňa morálnu podporu, a ja som vôbec nevedel, o čo im
ide!“ hneval sa Snape.
„A ako reagoval?“ spýtala sa nedočkavo, ignorujúc jeho hnev.
„Spýtajte sa ho sama. V pondelok o desiatej vo Floriánovej cukrárni, v
Šikmej uličke.“
„A čo tam bude?“ nechápala Hermiona.
„Tam máte stretnutie s pánom Weasleym.“
„Aké stretnutie?“ spýtala sa váhavo.
„Slečna Grangerová, vždy som si myslel, že ste z nich
najinteligentnejšia,“ zabŕdol Snape, „Nazvime to stretnutie na bližšie
zoznámenie. Sťažnosti prijíma Harry. On to vymyslel. A tieto šaty vám
zajtra pošlem.“
Hermiona na neho niekoľko sekúnd hľadela v nemom úžase.
„Vaša batožina je pred autom, môžete ísť,“ povedal, keď videl, ako sa na
neho díva.
„Dovidenia,“ zamrmlala, len čo sa trochu spamätala a vystúpila z auta,
ešte stále v šoku.
Snape sa potom prezliekol do svojich šiat a čakal, kedy vyprchá účinnosť
elixíru.

„Mami, a prečo si prišla tak neskoro?“ spýtal sa Mark, potom, ako Snape
odišiel.
„Pomáhala som Mikovi so šteňatami,“ odvetila a ostatným dodala na
vysvetlenie: „Môj bratranec chová neďaleko od Surrey Slovenské Čuvače.“
„Čo je to za druh?“ vyzvedala Ginny.
„Také veľké, biele chlpaté psy. Pôvodne vyšľachtené na stráženie oviec.
Veľmi milé a prítulné plemeno.“
„Kedy sa narodili, pôjdeme sa na nich po ceste domov pozrieť?“ dobiedzal
Mark.
„Majú týždeň a staviť sa tam môžeme. Mike bude rád, dávno ťa nevidel.“
„Super!“ tešil sa Mark.
„Ten tvoj bratranec má chovnú stanicu?“ spýtal sa Lupin.
„Hej, takú malú.“
„A koľko ich je?“ prerušil ich Mark.
„Sedem.“
„Super, ozaj mami však u nás môže byť Harry cez prázdniny!“ spýtal sa
Mark.
„No samozrejme.“
„Nie, to nemôžem. Musím ísť k Dursleyovcom,“ namietol Harry.
„Harry, môžem ti pripomenúť, že niekoľko minút dozadu si sa rozčuľoval,
že tam už nikdy nepôjdeš?“ poznamenal Lupin.
„Lenže to prikázal Dumbledore,“ odsekol Harry a škaredo na neho pozrel.
„Poď už, nemienim na teba čakať celý deň,“ ozvalo sa za nimi. Strýkovi
Vernonovi už došla trpezlivosť.
„Už idem,“ nevrelo odvrkol Harry, rýchlo sa so všetkými rozlúčil a
ponáhľal sa za strýkom. Ginny za ním chcela ešte zakričať, ale Lupin ju
zastavil, „Nechaj ho. On si to rozmyslí.“
„Vážne mu Dumbledore kázal ísť k Dursleyovcom?“ spýtala sa Alison.
„Povedal, aby do svojich narodenín zostal v Surrey,“ odvetila Tonksová.
„To mohol byť u nás.“
„Tak mi už pôjdeme,“ ozvala sa náhla pani Weasleyová.
„Dobre, Molly, veď sa s vami ešte spojíme,“ mrkol na ňu Remus.
Všetci štyria Weasleyovci odišli a za nimi sa pomaly pohli aj ostatní.

„Mark, choď si už odložiť kufre, tu máš kľúče,“ povedala Alison a
postrčila ho dopredu.
„Dobre. Počkám ťa pri aute,“ odvetil Mark a odbehol.

„Stalo sa niečo? Prečo Harry tak rázne odmietol?“ spýtala sa Alison
„Vieš, Alison, Severus je pre Harryho stále hlavne profesor a bude ešte
dlho trvať, kým ho začne brať aj inak. Nevysvetľuj si to nejak zle, ale
už zažil v živote veľa strát. Má strach na niekoho sa naviazať.“
„Chápem, nebudem na neho naliehať.“
„A, Alison, Severus vás čaká v aute,“ dodala ešte Tonksová.
„Predsa prišiel? Prečo sa tu neukázal?“
„Ukázal. Hermiona bola vlastne Severus. On vypil taký elixír, aby sa
zmenil na Hermionu, preto som ťa nanovo predstavovala.“
„Prečo nič nepovedal?“
„Nikto o tom nemal vedieť, teda aspoň deti nie.“
„A nezabúdaj, že si nás vlastne doteraz nepoznala.“
„Nebojte sa. Dám si pozor,“ uistila ich a pri odchode mrkla na Tonksovú.

V aute, tak ako ju upozornil Remus, už sedel Severus a diskutoval s
Markom.
„Mami, ocko prišiel!“
„Hej, viem, Remus mi povedal.“
„A čo všetko ti povedal?“ vyzvedal Snape.
„Všetko,“ usmiala sa.
„Mark mi spomínal, že Harry sa nedal prehovoriť,“ poznamenal.
„Nie, a teraz ho plne chápem,“ na Severusov spýtavý pohľad len mávla
rukou: „Doma sa porozprávame.“
„Stále platí, že pôjdeme k Mikovi, však?“ váhavo sa spýtal Mark.
„Jasne, aspoň vás zoznámim,“ usmiala sa na Snapa.
„Super! Vieš, oci, Mike má teraz šteniatka.“
„Naozaj? Tak poďme!“

Lupin s Tonksovou zatiaľ vyšli zo stanice.
„Víla, mal by som ísť na Grimlaudovo námestie, či tam nie je Moody.
Dumbledore od neho niečo chcel.“
„Myslím, že som ho tam videla, keď som odchádzala.“
„Fajn, poďme niekam, aby sme sa premiestnili,“ navrhol.
„Nemohli by sme ísť radšej peši? Nie je to ďaleko. Chcela by som sa s
tebou porozprávať“
„Dobre, ako chceš,“ vyrazili po rušnej ulici muklovského Londýna.
„Stalo sa niečo, víla?“ spýtal sa, keď dlho mlčala.
„Nie,... vlastne áno,“ Remus sa na ňu spýtavo pozrel, „Chcem ti niečo
povedať.“
„Remus,... som tehotná.“