Šesdesiata ôsma kapitola Bolo tri štvrte na deväť, keď sa pred Harrym objavila telefónna búdka, tajný priechod na ministerstvo. Vošiel dnu, na číselníku vytočil správnu kombináciu a začul známy hlas. „Vitajte na ministerstve mágie, udajte svoje meno a dôvod návštevy.“ „Harry Potter, prišiel som na prípravu na premiestňovací test. Prišiel mi list.“ V automate zahrkotalo a vypadla odtiaľ kartička na ktorej bolo napísané: Harry Potter, premiestňovací test Harry si ju zobral a začal klesať dolu. Búdka neuveriteľne hrkotala a Harrymu pripomínala minulý rok. Vtedy sa v nej tlačili šiesti, aby zachránili Siriusa. Nemal rád ministerstvo, zatiaľ tu zažíval najhoršie zážitky svojho života, zomrel Sirius a ten proces, pri ktorom si myslel, že bude musieť byť navždy u Dursleyovcov. Len čo sa pred ním objavila čarovná fontána, celý sa roztriasol. Rýchlo vyšiel z búdky a ponáhľal sa k stolu pre strážnika. Pozdravil ho, podal mu prútik a čakal, kým ho pustí ďalej. Strážnik sa mu chcel prihovoriť, lenže našťastie pre Harryho si to v poslednej chvíli rozmyslel. Podal mu prútik a zaželal pekný deň. Harry len niečo zamrmlal a hnal sa preč. Mal šťastie, jeden z výťahov bol práve tam. Chvatne skočil dovnútra. Prešiel siedme podlažie s oddelením čarodejníckych hier a športov, kde k nemu pristúpil vysoký čarodejník s obviazaným lakťom. Nad nimi sa ozval ženský hlas: „Šieste podlažie, Oddelenie čarovnej prepravy s Úradom Hop-Šup práškovej siete, Metlový inšpektorát, Kancelária prenášadiel a Skúšobné stredisko pre premiestňovanie.“ Harry vystúpil a očami hľadal kanceláriu číslo desať. Onedlho ju aj našiel. Zaklopal a vstúpil dnu. Vnútri sedel asi dvadsaťročný čarodejník a čítal noviny. „Dobrý deň, ja som prišiel na prípravu na premiestňovací test,“ ozval sa nesmelo. „Ach, už si tu? Fajn, poď si sadnúť,“ pozval ho znudene, „Meno.“ „Harry Potter,“ prekvapene si ho obzrel. „Ahoj, Harry, ja som Chris,“ podal mu ruku. Harry len kývol. „Takže, tu máš knižku, ktorú si do zajtra naštuduješ. Zajtra prídeš tiež o deviatej a vyskúšam, čo si si naštudoval. Ak to bude dobré, skúsiš to na menšie vzdialenosti. Nerob si starosti, ak sa ti to nepodarí na prvýkrát. Väčšine sa to podarí na piaty až šiesty pokus. Premiestňovanie je, ... je, niečo ako ...“ „Oklumencia?“ spýtal sa Harry. „Presne, fungujú na rovnakom princípe. Odkiaľ poznáš oklumenciu?“ spýtal sa udivene. „Učil som sa ju.“ „TY si sa učil oklumenciu?!!!“ „Hej, nejde mi až tak dobre, ale základy mám.“ „Si šiestak a máš základy oklumencie?!! Wow, to je sila.“ „Čo je na tom také zvláštne?“ nechápal Harry. „Väčšina osôb tu, v tejto budove ani nevie, čo oklumencia je, nieto ešte jej základy.“ „Aha.“ „Vieš vykúzliť Patrona, máš základy oklumencie, už sa teším na zajtra!“ „To už sme skončili?“ nesmelo sa spýtal Harry. „No! Čo by si ešte chcel?“ „Nič, tak dovi zajtra,“ pozdravil a odišiel. „Čau.“ Svižne a v dobrej nálade vybehol von z ministerstva a zamieril si to priamo do Deravého kotlíka , ako sľúbil hostinskému. K Dursleyovcom sa mu nejak nechcelo, a tak sa usadil vo vnútri Floriánovej cukrárne a začal študovať knižku, ktorú mu dal Chris. Prešlo len niekoľko minút, keď sa pred cukrárňou objavil Ron. Vyzeral veľmi nervózne a v rukách žmolil niečo, čo sa po bližšom preskúmaní podobalo na ružu. Harryho si nevšimol a ten sa mu nechcel ukazovať. Uvedomil si, že tu nebude len tak. Presunul sa do tmavého kúta miestnosti a zaujato sledoval svojho najlepšieho priateľa. Onedlho sa Ron prudko postavil a tu už sa do Harryho zorného poľa dostala Hermiona. Ron jej niečo povedal, pričom sa mierne zapýrila, podal jej kvet a jeho uši horeli ako plameň. Obaja sa usadili. Zdalo sa, že Ron sa Hermione za niečo ospravedlňuje, pretože sa tváril veľmi kajúcne a i Hermiona vyzerala sklamane. Presedeli tam asi pol hodinu, a potom odišli. Harry pociťoval silné nutkanie ich sledovať, no nakoniec ho premohol. Okolo obeda sa pobral do Deravého kotlíka, kde si objednal niečo na jedenie a s ťažkým srdcom sa vrátil späť na Privátnu cestu. Len čo otvoril dvere na dome číslo 4. vrhla sa na neho teta Petúnia. „Kde sa túlaš, fagan, akýsi! Ako sa opovažuješ hrabať sa v našej chladničke!“ zrúkla na neho. „Bol som hladný,“ odvetil Harry. „Hádam si nemyslíš, že ťa tu budeme aj kŕmiť!“ pustil sa do neho aj strýko. „Veď som si zobral len kúsok syra a chleba!“ zavrčal Harry. „Nech sa to už nikdy neopakuje!“ varoval ho strýko a div že na neho nepľul, tak blízko bol. „No fajn!“ sykol Harry a odišiel do svojej izby. „Sadol si za stôl a opäť si vytiahol knižočku z ministerstva. Neprešlo veľa času a mal ju prečítanú. Obsahoval väčšinou len opisy a varovania súvisiace s premiestňovaní, rozsah trestov pri nelegálnom premiestňovaní a nepríjemné obrázky čarodejníkov, ktorým sa to nepodarilo. Keďže bola Hedviga preč, nemal sa s kým porozprávať, vytiahol si preto učebnicu transfigurácie a začal sa učiť. Tento raz trvalo Dursleyovcom dlhšie, kým zaspali a Harry si mohol ísť dolu pre ľahkú večeru. Vyšmykol sa z izby a tento raz zobral trošku menej ako včera. Ráno o šiestej už bol opäť na nohách a len čo začul zvuk otvárajúcich sa dverí, vybehol von a privolal autobus. O niekoľko minút už kráčal po Šikmej uličke a zase obzeral výklady. Odbilo presne deväť, keď Harry stál v kancelárii číslo desať. „Tak, ako, naštudoval si si, čo som ti dal?“ spýtal sa zvedavo Chris. „Hej, bolo to...poučné,“ odvetil Harry. Chris sa ho následne spýtal na niekoľko detailov a spokojne skonštatoval, že Harry je jedným z málo, ktorý sa poriadne pripravil. Harry sa v duchu potešil. Chris prútikom maľoval na zem veľký krížik, a zatiaľ vysvetľoval Harrymu, čo musí robiť, aby sa mu to podarilo. „... musíš sa poriadne sústrediť na miesto, kde sa chceš dostať. Ako začiatočník by si sa nemal skúšať premiestňovať na miesta, ktoré nepoznáš. Potom, keď si na to zvykneš, o to môžeš tu, na ministerstve, požiadať.“ „Potrebujem k tomu prútik?“ vyzvedal Harry. „Zo začiatku ho môžeš používať. Kúzlo je Relocate. Potom to pôjde aj bez neho,“ uistil ho. „Takže, musím sa sústrediť na miesto, kam sa chcem dostať a povedať Relocate?“ „Tak nejako. Fajn, môžeme začať. Postav sa ku mne,“ pritiahol ho asi tri metre od krížiku na zemi, „a sústreď sa na ten krížik. Skús sa dostať čo najbližšie k nemu.“ Harry privrel oči a v mysli si vybavil zlatý, planúci krížik pre sebou. Zrazu ním akoby niečo trhlo a on ocitol priamo na krížiku. „Wow!“ to bolo všetko na čo sa Chris zmohol. „Čo sa stalo, bolo to zle?“ váhavo sa spýtal Harry. „Zle?!!! Nielenže sa ti podarilo na prvýkrát premiestniť, ešte sa ti to podarilo aj úplne presne!!! Teda, Harry, bolo to perfektné!“ odvetil s úžasom a zvedavo sa spýtal: „Že si ty ani nepoužil prútik,“ Harry len pokrútil hlavou. „Poď za mnou, skúsiš to do vedľajšej miestnosti,“ len čo to dopovedal, vykročil k dverám na opačnom konci miestnosti. Prudko ich otvoril a prihovoril sa čarodejníkovi sediacemu na stoličke. „Nazdar Rody, nebude ti vadiť, ak si od teba budeme skúšať premiestňovanie?“ „Nie, len si poslúžte.“ „Tak fajn, Harry. Poď sem, a pokús sa dostať opäť na ten kríž,“ rody ho so záujmom sledoval. Harry zase privrel oči a po tichom Puk, ho nebolo. Chris, ktorý stál vo dverách len s úžasom pískol. „Sleduj Rody, takto sa premiestňuje!“ povedal obdivne, „Výborne, Harry, teraz choď na chodbu a zavri dvere. Skús to odtiaľ.“ Harry teda vyšiel na chodbu. Našťastie bola prázdna. Ozvalo sa Puk a Harry bol opäť na krížiku. „To je neuveriteľné! Zase sa ti to podarilo úplne presne! Choď, do hlavnej auly. K čarovnej fontáne,“ poslal ho ako vo vytržení. Aj Rody vyzeral prekvapene. Harry poslušne zišiel až k fontáne. Strážnik pri stole ho zvedavo sledoval a skoro spadol zo stoličky, keď zmizol. Vzápätí sa ocitol opäť na krížiku. „Určite si bol až dole?!“ spýtal sa ho podozrievavo Chris. „Hej, môžete sa spýtať strážnika,“ ohradil sa Harry. „Fajn, fajn, verím ti. To bolo neskutočné! Keby som bol mukel, začnem veriť v zázraky. Harry, v podstate si svoju dnešnú hodinu už zvládol a nie len tú dnešnú. Tak o dva týždne ti príde sova, kedy budeš mať oficiálne preskúšanie. Dovtedy sa môžeš premiestňovať iba doma. Vo svojej izbe a do vedľajších miestností. Neuveriteľné!“ zamrmlal si nakoniec a odprevadil Harryho von z kancelárie. „Takže, dovidenia,“ pozdravil Harry. „Ahoj!“ Harry radostne kráčal späť k výťahom. Nastúpil do najbližšieho voľného výťahu a nechal sa odviesť dolu. Pozdravil strážnika a namieril si to k telefónnej búdke. Odrazu sa vedľa neho premiestnil Remus. „Ahoj Harry, čo tu robíš?“ spýtal sa ho prekvapene. „Ahoj Remus, mal som to skúšky na premiestňovanie. A čo tu robíš ty?“ „Ále, pravidelná kontrola,“ znechutene odvetil Remus a na Harryho nechápavý pohľad dodal: „Ministerstvo nemá čo robiť, a tak na každého registrovaného vlkodlaka nasadilo aurora a núti nás k pravidelným zdravotným prehliadkam!“ „To hádam nie!“ zhrozil sa Harry. „Bohužiaľ áno. Mňa má našťastie na starosti Tonksová,“ pousmial sa. „Tak to nemáš až také zlé, nie? Ozaj, ako sa má? Dávno (až dva dni) som ju nevidel,“ ironicky poznamenal Harry. „Má sa...“Remus sa z ničoho nič zasekol. „...celkom fajn,“ odvetil myšlienkami niekde úplne inde. „Prepáč Harry, ja už budem musieť ísť,“ v očiach sa mu zrkadlilo zdesenie, ako v mrákotách obišiel Harryho a rýchlo prešiel k výťahom. Harry ani nestihol zareagovať. Chvíľu sa za ním ešte prekvapene díval, no potom sa pobral späť do Surrey. Zatiaľ v dome na Privátnej ceste číslo 4 akoby vybuchla bomba. „Kde je zase to neporiadne chlapčisko!!!“ zvrieskol Vernon Dursley. „Neviem, v izbe nie je, ale opäť sa v noci hrabal v chladničke!“ spomedzi stiahnuté pery precedila jeho žena. „Toto si odskáče, čo si o sebe myslí!“ zavrčal a vyrútil sa po schodoch na poschodie. Prudko roztvoril dvere do Harryho izby a jediným pohľadom sa presvedčil, že jeho žena hovorila pravdu. Harry tu nebol. Len Hedviga sedela na klietke a dívala sa na neho trochu rozospato. Práve ju totiž vytrhol zo spánku. „Tak, toto tak nezostane! Toto tu nestrpím!“ mrmlal si pre seba. Prudko chmatol po Hedvige, tá si však včas uvedomila, o čo sa pokúša a skôr než sa k nej priblížila jeho tlstá ruka, vzlietla z klietky a vyletela von otvoreným oknom. Zahrešil. Zamračene sa za ňou díval, no napadla mu diabolská myšlienka. Zatresol za ňou okno, zbehol do kuchyne pre skrutkovač a vyskrutkoval kľučku od okna. Teraz sa už nedalo otvoriť. „Sova nemôže dnu, ani von.“ Škodoradostne sa zasmial. Len čo sa objavil v predsieni, pristúpil k telefónu a zavolal mužovi, ktorý mu pred pár rokmi montoval mrežu na Harryho okno. Súhlasil, že o niekoľko minút príde a mrežu mu namontuje. Neprešla ani pol hodina a majster skutočne prišiel. Strýko Vernon trval na tom, aby mu tam primontoval najpevnejšiu mrežu akú mal. Keď skončil, Vernon sa spokojne uškrnul. Teraz už jeho manželka vedela o čo mu išlo. Ich jediný syn sa takisto tváril potešene a v tomto radostnom opojení nechcel zostať sám, preto išiel túto radostnú zvesť oznámiť svojim kamošom. Hedviga neodletela ďaleko. Preletela niekoľko ulíc a vletela do domu Evansovcov cez otvorené dvere do záhrady. V obývačke, do ktorej vletela, sedel najobávanejší rokfortský profesor len v čiernych rifliach a hral šachy so svojím synom. Obaja sa na ňu prekvapene pozreli, no prvý sa ozval Mark: „Ahoj Hedviga, čo nám nesieš?“ vtedy si všimol, že sova letela naprázdno. „Stalo sa niečo?“ spýtal sa jej Snape. Hedviga naježila perie a zlostne húkla. „Možno sa iba s Harrym pohádali,“ poznamenal Mark. „Harrymu sa nechcelo písať žiadny list, a tak nahnevane zatresla okno a priletela sem,“ odvetil ironicky. „Myslím to vážne! Niekedy, keď Harry dostatočne neocení jej snahu, urazí sa na neho a aj týždeň mu nechce nosiť poštu,“ ohradil sa Mark. Hedviga ho nahnevane ďobla do ruky. „AU!“ „Má pravdu, trepeš nezmysli,“ pousmial sa Severus. „Tak čo tu asi robí?!“ spýtal sa nahnevane. „Možno Harry niečo potrebuje, len nemal pergamen a nechcelo sa mu prísť.“ „Prepáč tati, ale to je skutočne inteligentnejšie, ako to, čo som povedal ja,“ podotkol. „Nebuď drzí!“ „Nie som!“ odsekol. „Radšej sa choď pozrieť, čo sa mu stalo.“ „Prečo ja!“ „Lebo som ti to kázal,“ uškrnul sa. Mark teda s frflaním opustil dom. „Kam šiel?“ vykukla Alison z kuchyne a prekvapene sa zastavila pohľadom na Hedvige. „Za Harrym, to je jeho sova. Išiel zistiť, prečo prišla.“ „Mohol mi to povedať, večer sa tu staví Tonksová s Remusom, mohol prísť aj Harry.“ „Tak mu pošleme odkaz,“ ukázal na Hedvigu. „To je pravda.“ „Nechceš s niečím pomôcť?“ „O chvíľu bude obed, takže niečo sa vždy nájde,“ odvetila a zmizla v kuchyni. Severus sa teda rýchlo pobral za ňou. Bez toho aby sa otočila od sporáka mu nakázala ošúpať zemiaky. Mávol prútikom a zemiaky sa začali šúpať. Čisté zemiaky padali do misky s vodou a šupky leteli priamo do koša. On k nej zatiaľ potichu pristúpil, objal ju okolo bokov a začal jej jemne bozkávať krk. „Tie zemiaky potrebuje na dokončenie obeda, to vôbec nie si hladný?“ spýtala sa pobavene. „Zemiaky sa už šúpu. A ja som hladný po tebe,“ zamrmlal jej do ucha. „Tak to si budeš musieť počkať, dezert bude až po jedle.“ „Ale ja ťa chcem ako hlavný chod.“ Šepol a rukou jej začal šmátrať pod tričkom. „Príde Mark,“ vydýchla pomedzi bozky, ktorými ju zasypával. „Tak skoro určite nie,“ namietol. Odrazu do kuchyne vlietla Hedviga. Najskôr na ňu zarazene pozreli, no potom Snape zašomral: „Hnusná sova, vieš že sovie vnútornosti mi už dávno chýbajú v zásobách?!“ Alison sa jej ani nestihla zastať, keď... „Harry, ako sa zdá nie je u Dursleyovcov. Stretol som Dudleyho a hovoril to maximálne spokojne,“ vošiel do kuchyne Mark. Alison na Severusa len významne pozrela a venovala sa hrncom. Aj Hedviga si ho vyčítavo premeriavala. „A nehovoril, kde by mohol byť?“ spýtal sa Marka a ignoroval aj svoju budúcu manželku, aj Harryho sovu. „On so mnou nehovoril, len sa mi posmieval,“ odvetil Mark. „Čo tým myslíš?“ spýtal sa nebezpečne. „Nič, len hovoril, že už ma Harry chrániť nemôže, lebo len čo sa tam ukáže, von sa nedostane.“ „Vyhrážal sa ti?!“ „Nie, iba sme sa bavili,“ zahováral Mark, lebo si uvedomil, akú sprostosť práve urobil. „To určite!“ zavrčal. „Vážne, povedal to a odišiel.“ „Mark, keby ti čokoľvek spravil, chcem byť prvý, kto sa to dozvie,“ prikázal mu. „A ja samozrejme tiež,“ ozvala sa Alison. „Nebojte sa, keby niečo nebolo v poriadku, poviem vám to,“ odvetil Mark unavene a odišiel z kuchyne. „Vravela som, že príde,“ poznamenala Alison. „Kto príde?“ spýtal sa Mark, ktorý sa opäť objavil vo dverách. „Tonksová s Lupinom a ak je tá sova dosť inteligentná, tak aj Harry,“ zahovoril Snape. Hedviga nahnevane našuchorila perie a blysla po ňom očami. „A kedy?“ „K večeru,“ odpovedala mu matka. „Fajn, och, chcel som sa spýtať, kedy asi bude obed?“ „Keď tvoj otecko ošúpe zemiaky.“ „Veď už sa šúpu,“ ohradil sa Snape. „Tak potom bude obed tak o hodinku.“ „Dobre, tak potom prídem,“ povedal Mark a už ho nebolo.