Sedemdesiata šiesta kapitola

Snape sa posadil na posteli a sledoval Harryho. Bol bledý, tvár mal
vpadnutú, ležal sťa mŕtvy. Až teraz pochopil čo pre neho Harry znamená.
Spoznal zodpovednosť, ktorú za neho má.
Ešte dlho len tak sedel a sledoval ho. Nakoniec však zaspal.
Zobudil sa až ráno. Madam Pomfreyová už pripravovala elixíry.
„Ach, už ste hore? Vypite to.“
„Zase?“ spýtal sa otrávene. Keď k nemu otočila pohľad, pre istotu to
vypil. Z očí jej sršali blesky.
Odrazu niekto slabo zaklopal. Sestrička sa zatváril nahnevane a išla
otvoriť. Vyšla von a chvíľu sa vybavovala s tým, ktorý stál za dverami.
Vyzerala nebezpečne, keď nakoniec vošla späť a svoje oči uprela na Snapa.
„Môžete sa ísť najesť do Veľkej siene,“ zavrčala.
„Ďakujem,“ chladne odvetil Severus.
Obliekol si plášť a vyšiel von. Tam zostal zarazene stáť. Čakal ho Lupin.
I on sa tváril neisto.
„Prepáč, Remus, to, čo som kričal z tej veže, som nemyslel vážne,“ začal
Snape. Bolo z neho cítiť, že ho to stojí dosť úsilia.
„Aj ja sa ti musím ospravedlniť. Večer som bol trochu,... no nebol som vo
svojej koži a ...“
„Nie, mal si pravdu, niekedy som strašne arogantný,“ s povzdychom priznal
Snape.
„Vážne?“
„Nezvykaj si!“ zavrčal s úsmevom.
„Aj tak, prepáč,“ podal mu ruku. Prijal ju.
„Ako sa má?“ vyzvedal Lupin.
„Neviem, spí. Vyzerá dosť unavene. Nechápem, ako...“
„My už vieme,“ Lupin mu po ceste povedal všetko, čo im vysvetlila Eleza.
Trochu váhavo vstúpil do Veľkej siene. Čakalo ho milé privítanie. Nikto
ani náznakom nespomenul včerajšiu ROZTRŽKU. Keď už tie raňajky trvali asi
hodinu, dovalila sa Poppy a vytlačila ho späť. Celý deň teda strávil na
ošetrovni. Vyšiel len na obed a večeru. Viac ho nepustila.
Harry sa ani počas dňa nezobudil. Večer sa už Snapovi zdalo, že chytá
zdravšiu farbu. Už nevyzrel tak zle. Stále však spal.

Bola už hlboká noc, keď ho zobudil slabý výkrik. Harry sedel na posteli a
prerývane dýchal. Snape vstal a prisadol si k nemu. Harry sa o neho hneď
oprel, priam sa zavesil do jeho košele. Automaticky ho začal hladiť po
vlasoch.
„Bol to len zlý sen, nemusíš sa báť,“ tíšil ho.
Harry sa mu schúlil v náručí. Pomaly sa upokojil. Prešlo niekoľko minút,
ozval sa nesmelý Harryho hlások:
„Hneváte sa na mňa?“
„Prečo by som sa mal na teba hnevať?!“ nechápal.
„Za to, čo som spravil na veži.“
„Pre to, že si sa chcel nechať zabiť a nám si nič nepovedal?“ spýtal sa
výraznejšie, „Pre to áno.“
„Ja som skôr myslel, to... to...“
„Len to sa mi nepáčilo. Nič iné,“ uistil ho.
Zdvíhanie a klesanie jeho hrude ho pomaly uspávalo. Bolo to tak
chlácholivé. Snape videl, ako sa mu opatrne zatvárajú oči. Na niečo si
spomenul.
„Harry?“
„Uhm.“
„Čo si myslel, tým...tým posledným, čo si tam hore povedal?“
„Povedal som toho dosť,“ zamrmlal ospalo.
„To s tvojím otcom.“
„Snívalo sa mi o nich, vtedy, keď ste sa ma pýtali, či vám pôjdem za
svedka. Chceli, aby som to prijal,“ vydýchol. Onedlho už spal.
Po niekoľkých minútach ho položil späť na posteľ a dôkladne prikryl. Sám
zaspal až nadránom. Neschádzalo mu z mysle, čo Harry povedal.

Ráno už o siedmej pri nich bola madam Pomfreyová. Snapovi dala
posilňujúci elixír a prešla k Harrymu. Zamračene sa na neho dívala.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa Snape.
„Znepokojuje ma, že sa ešte nezobudil. Už je to viac ako tridsať hodín.“
„Veď on sa zobudí.“
„Dúfam,“ nechcel jej povedať, že už bol hore. Zas by sa rozčuľovala.
Niekedy mu liezla na nervy. Zúfalo čakal ráno. Bol rozhodnutý donútiť
Dumbledora, aby im dovolil odísť. Neprešla ani pol hodina, a Harry sa
zobudil. Poppy bola okamžite pri ňom a liala do neho desiatky fľaštičiek.
Harry hodil na Snapa zúfalý pohľad. Ten len bezradne pokrčil plecami.
Našťastie ho zachránil Dumbledore, ktorý ich prišiel skontrolovať.
Uľahčene si vydýchol, len čo zbadal Harryho.
„Kedy sa zobudil? Poppy, mali ste nás zavolať,“ povedal vyčítavo.
„Prebral sa len teraz, nedávno a POTREBUJE POKOJ! Nie aby sa na neho
vrhlo desať ľudí a nedali mu vydýchnuť!!!“ rozčúlila sa.
„Ale mne je dobre, nemohol by som už ísť k nim?“ žobronil Harry.
„Áno, som za. Navrhujem domáce ošetrenie pre oboch,“ chytil sa Snape.
„V žiad...“ protestovala. Dumbledore jej však skočil do reči:
„Výborne! Skvelý nápad. Som rád, že súhlasíte, Poppy.“ Žiarivo sa na ňu
usmial a vliekol ju preč. Sprisahanecky na nich žmurkol a tisol ju von.
„Poď, dlho ju nezadrží,“ súril ho Snape. V mihu sa obliekli a vytratili
sa von. Harry šiel trochu malátne.
„Čo ti to dala?“
„Niečo na spanie,“ zamrmlal.
„Ženská bláznivá. No nič, poď pomôžem ti,“ podoprel ho a rýchlo prešli k
Chrabromilskej veži. Tučná pani ich chcela hneď pustiť, no Snape ju
zastavil.
„Nepustite nikoho, okrem Dumbledora, dobre? Hlavne nie madam Pomfreyovú,“
prikázal jej.
„Ako chcete,“ súhlasila začudovane.
Obraz sa otvoril a pustil ich dnu. Tam v kreslách sedeli Hagrid a Lupin.
„Harry!“ vykríkol radostne.
„Ahoj Remus, Hagrid,“ zívol Harry.
„Pomôžte mi,“ zavrčal Snape, no to už Hagrid zobral Harryho a uložil ho
do kresla priamo pri krbe.
„Harry je tu?“ na schodoch sa objavil Mark. Hneď k nemu pribehol.
„Kedy sa zobudil?“ spýtal sa Remus.
„Pred chvíľou.“
„To preto je taký unavený, ako mu mohla dovoliť odísť!“ hneval sa Remus.
„Ale ona mu to nedovolila,“ pousmial sa Snape.
„Ja nie som unavený! Ona do mňa naliala niečo na spanie!“ ohradil sa
Harry.
„Odišli ste z ošetrovne?“ neveril Hagrid.
„Dumbledore ju zabavil.“
„Za tento rok ste jej už druhýkrát ušli z nemocničného krídla. Nebude
nadšená,“ poznamenal Mark.
Vtom sa spoza okien ozval podozrivý krik. Všetci okrem Harryho sa
okamžite nahrnuli k oknám. Pred vchodom do školy stála madam Pomfreyová s
kufrom v ruke a vrieskala na Dumbledora. Nebolo rozumieť slovám, ale
všetci si ľahko domysleli. Po niekoľkých sekundách sa otočila a
odpochodovala preč.
„Povedal som, že nebude nadšená,“ ozval sa Mark.
„Máš veľa rečí!“ naoko ho zahriakol otec.
Dumbledore sa už otáčal späť do hradu, keď ho zaujalo niečo pri
Hagridovom domčeku. Všetci v okne sa tam ako na povel otočili. K hradu sa
blížila kentauria žena.
„Gabriela!“ spoznal ju Hagrid.
„Je tehotná,“ z kresla sa ozval Harry.
„A fakt, odkiaľ to vieš?“ prizrel sa bližšie Hagrid.
„Eleza spomínala,“ zašomral a opatrne podišiel k oknu.
„Eleza ti to povedala?“ neveriacky sa spýtal Hagrid.
„Nie mne, len som tam zrovna bol. Počul som.“
„A prečo prišla sem?“ vyzvedal Mark.
„Asi za Elezou,“ skonštatoval Snape.
„Gdo vie, kedy asi porodí,“ zamyslel sa Hagrid.
„O dva týždne. Bude to chlapec,“ odpovedal mu Harry.
„Ty si nejak informovaný!“ skonštatoval Lupin.
„Nebodaj vieš, aj gdo bude otcom,“ zasmial sa Hagrid. Robil si srandu.
„Ak to nikomu nepoviete...“
„Vážne to vieš?!“
„Hej, je to Firenze.“
„Fíha, odkiaľ to všetko vieš?“ ohromene vyzvedal Mark.
„Eleza mu to povedala vtedy v lese.“
„Dovtedy to nevedel?“ čudoval sa Lupin.
„Nie, a nesmie sa to dozvedieť Bane, aby jej, alebo tomu malému
neublížil,“ varoval ich.
„Akému malému?“ na schodoch sa objavili Alison a Tonksová, „Harry, ty už
si hore?“
„Madam Pomfreyová vás sem pustila?“ prekvapene dodala Alison.
„Nie, pred chvíľou nahnevane odišla,“ objasnil im Remus.
„Odišla? Kto teraz bude liečiť deti?“
„Pravidelne sa s Dumbledorom cez prázdniny poháda, aby išla na
dovolenku,“ upokojil ich Severus.
„Čo tým myslíš?“ nechápala Tonksová.
„Isto ste si všimli, aká je, ehm... oddaná svojim pacientom. Stále má
pocit, že bez nej tu všetci umrú, i keď tu na prázdniny zostáva väčšinou
maximálne päť ľudí. Cez tie dva mesiace si vždy vyberie nejaký ten
volnejší týždeň a poháda sa s Dumbledorom. Nahnevane si akže zbalí kufre
a odíde. O týždeň je zas tu a tvári sa akoby sa nič nestalo.“
„Aha, to je zaujímavý poznatok,“ poznamenal Lupin.
„Robí to pravidelne,“ pridal sa aj Hagrid.
„A keby sa za ten čas niekomu niečo stalo?“ vymýšľal Mark.
„Aj ja som vyučený liečiteľ. Tak či tak jej robím skoro všetky elixíry a
mastičky, ktoré používa,“ odhalil Snape.
„Ty si liečiteľ?!“ ozvalo sa štvorhlasne. Len Hagrid s Harrym boli ticho.
„Samozrejme!“
„Čo všetko sa o tebe ešte dozvieme,“ krútil hlavou Lupin.

Onedlho Harryho premohlo množstvo elixírov a znovu zaspal. Ostatní ho
nechali a odišli k Dumbledorovi. Snape mu oznámil, že večer odchádzajú
domov. Nemal námietky, a preto hneď ako sa Harry zobudil, premiestnili sa
Hop-Šup práškom do Surrey. Aj Remus a Tonksová sa vrátili na Grimlaudovo
námestie číslo dvanásť.
Hrad sa vyprázdnil a Dumbledore upovedomil Molly Weasleyovú. Začali sa
prípravy.
Najskôr jej povedal o tom čo sa za tých pár dní udialo. Vôbec sa jej
nepáčilo, že jej to povedal, až keď bolo po tom.

Snape trval na tom, aby Harry býval u nich. Spočiatku sa vzpieral, no
nakoniec ustúpil. Izbu mal už nachystanú. Alison mu ju spravila už na
konci školského roka. Uložil si tam veci a zišiel späť do obývačky. Mark
šiel s ním.
„Tak, ako sa ti páči nová izba?“ usmiala sa na neho Alison.
„Je skvelá!“
„Som rada. Mark, pozri prosím odkazovač, či nás niekto nehľadal,“
požiadala ho.
„Čo mám spraviť?“ spýtal sa Harry.
„Nič. Sadni si do kresla a pozeraj televíziu.“
„Nie, ja vám chcem pomôcť.“
„Ale nemáš s čím, idem len robiť večeru,“ uistila ho a zmizla v kuchyni.
„Konečne,“ na schodoch sa objavil Snape.
„Stalo sa niečo?“ spýtal sa Harry.
„Mám svoj prútik.“
„A kde bol?“
„Nechal som ho na nočnom stolíku,“ zašomral nahnevane, „čo myslíš, prečo
som po tej hnusnej hadici hádzal kamene.“
„Ešteže tam nejaké boli.“
„Vidíš, to mi pripomína, že mám u Munga veci. Budem tam musieť zájsť.“
„Skočím vám pre ne,“ ponúkol sa Harry a chystal sa na odchod.
„Nie, nie. Ešte sa predsa nemôžeš premiestňovať. A mimo to, pôjdem tam
ráno. Potrebujem prísady do protivlkolačieho elixíru.“
„Pôjdem vám to kúpiť,“ ponúkol sa.
„Harry, prosím ťa, sadni si a pokojne seď.“
„Takže,“ prišiel Mark a prerušil Harryho snaženie, „desaťkrát volala
starká, že tu dvakrát boli a neboli sme doma a že či chcete nechať všetky
starosti na nich. Trikrát volal Mike, že sme sľúbili, že sa tam stavíme a
kašleme na neho a ďalej chcel niečo s tebou. Volala i teta Maya, že bola
s farárom a vraj vás pozval do kostola a neprišli ste.“
„To povedz mama, nie mne,“ ohradil sa Snape. Mark sa teda otočil a vošiel
do kuchyne s Harrym a otcom v závese. Zreferoval jej to isté, čo im. S
povzdychom mu dala do ruky nôž a išla k telefónu. Mark sa za ňou neisto
díval.
„Čo s tým mám robiť?“ spýtal sa bezradne.
„Sprav hranolky,“ zakričala z chodby.
„A ako?“ s nádejou pozrel na otca.
„Na mňa sa nedívaj.“
„Daj, ja ich spravím,“ chytil sa Harry.
„Vďaka.“
„Aspoň na niečo budem užitočný.“
Tí dvaja si sadli za stôl a zaujato ho sledovali. Išlo mu to skutočne
dobre.
„Deje sa niečo?“ spýtal sa Harry. Keď z neho dobrú chvíľu nespúšťali zrak.
„Ale nič, dobre sa na teba díva,“ odvetil Snape.
Kým sa vrátila, hranolky boli hotové. Uznanlivo si Harryho premerala.
„Konečne chlap, ktorý sa vyzná aj v kuchyni.“
„No, ja....“ zrozpačitel Harry.
„Mama ma priam zožrala. Hystericky nariekala, či sa nám nič nestalo, keď
sme sa jej tak dlho neozvali. Tak som jej povedala, že ťa pohrýzol had, a
boli sme v nemocnici. To ju aspoň trochu upokojilo. Zajtra večer prídu.“
„Dobre.“
„Príde aj teta Maya?“
„Neviem, ale je to možné.“
„Super!“
„Doobeda skočíme s Harrym k Mungovi,“ oznámil jej.
„Ako chceš. Mark mi zostane pomáhať.“

O niekoľko minút už podávala večeru. Harry jej veľmi aktívne pomáhal. Po
jedle umyl riad,
ešte ho i utrel.
„Že si neprišiel skôr, Harry. Tak aktívny pomocník by sa mi zišiel.“
„Ja som ti pomáhal,“ ohradil sa Mark.
„To hej, ale nechcelo sa ti.“
Po večeri šli spať dosť skoro. Harry i Severus boli ešte dosť unavení.

Ráno sa zobudili dosť neskoro. Bolo už deväť, keď raňajkovali. Harry sa
stále správal dosť zakríknuto. Nehovoril veľa zato spravil všetko, čo mu
Alison kázala. Okolo desiatej odišli do nemocnice. Použili Hop-Šup prášok
a o niekoľko sekúnd už zo seba oprašovali prach v hlavnej aule. Snape
hneď zamieril na prvé poschodie. Harry ho zostal čakať tu. Bolo tu len
málo ľudí. Niekoľko minút sa len tak obzeral. Odrazu ho niekto zozadu
poklepal po pleci. Za ním stál prekvapený Neville.
„Harry,... čo tu robíš?!“
„Ahoj Neville, som tu len na skok.“
„Nemal si tu ísť. Choď, kým si ťa niekto všimne. Nič nepoviem.“
„Prečo si ma nemá nikto všimnúť? O čom to hovoríš?“ nechápal Harry.
„O tom... tom... Harry, ja viem, že bol hnusný, ale hento... Nemal si to
robiť. Pôjde po tebe celé ministerstvo!“
„Neville, o čom to hovoríš?!“
„Veď už bol celkom v pohode. Nemal si to robiť. Nezaslúžil si to.“
„Kto si čo nezaslúžil? Nechápem, o čom hovoríš.“
„No o Snapovi. Bež, aby ťa tu nikto nevidel,“ súril ho nervózne.
„Chceli ste niečo Longbottom?“ ozval sa za nimi Snape.
Neville sa vydesene otočil a neveriacky sa na neho díval.
„Poďme,“ zavelil Harrymu.
Ten chcel ešte zostať, no Snape ho vytlačil von.
„Nemohli ste chvíľu počkať? Chcel som vedieť novinky.“
„Tie ti poviem aj ja.
„Ale on hovoril niečo o vás.“
„Hej, že som mŕtvy.“
„Čo?“
„Smethwyck rozhlásil, že som mŕtvy. Keby že si nezískal ten protijed,
bola by to pravda, ale takto...“
„Ale prečo hovoril, aby som ušiel?“
„Keďže ma uhryzol had, dakto vymyslel, že si ho na mňa poštval ty, za to,
že si parselan.“
„Čiže som hľadaný za vraždu,“ zhodnotil.
„Niečo také. A ďalšie novinky, na ministerstve sa to len hemží záujemcami
o moje miesto. Začul som, že na Rokforte sa niečo chystá. Asi ti robia
oslavu. Ron s Hermionou sa dali dokopy a Smethwyck dostal infarkt.“
Ľahostajne vysypal Snape.
Harry sa na neho díval s otvorenými ústami.
„Odkiaľ to všetko viete?“
„Počul som na chodbe. Sedeli tam dve babky a klebetili.“
„Môžem sa na niečo spýtať?“
„Zdá sa mi, že toho bude viac, takže môžeš začať kde chceš.“
„Akú oslavu?!“
„Harry, myslím, že ich poznáš už dosť dlho na to, aby si vedel čoho sú
schopný a si dosť inteligentný na to, aby ťa to neprekvapovalo. A mimo
to, budeš dospelý, to je dobrý dôvod k oslave, nie?“
„Fajn, nechajme to. Ron a Hermiona sa dali dokopy?!!! Odkiaľ to viete?“
„Pohoršovali sa nad tým, ako sa v pondelok ryšavý chlapec a hnedovlasé
dievča ...pobozkali.“
„Čo je na tom zlé? A odkiaľ ste si istý, že to boli oni?“
„Nie je na tom nič zlé, zdali sa im len príliš mladý,“ odvetil otrávene,
„a v pondelok sa mali stretnúť u Floriána.“
„Tam som ich videl, keď som išiel z ministerstva,“ spomenul si Harry.
„No vidíš. Tak koľko podobných párov si tam videl?“
„Len ich. A z čoho dostal ten Smethwyck infarkt?“
„Zbadal ma.“
„No a?“
„Podľa jeho výpočtov som už tri, štyri dni mŕtvy.“
„Aha. A tí záujemcovia?“
„Predpokladám, že to rozniesol tak rýchlo.“
„Bude sranda.“
„Tiež si myslím. Navrhujem nechať sa aj naďalej mŕtvym. Plne mi to
vyhovuje.
„Mne to vyhovuje tak, ako to je,“ zavrčal Harry.
„Veď dobre, skočím ešte do Šikmej uličky, choď na Grimlaudovo námestie a
zisti, čo je nové tam. O chvíľu prídem.“
„Môžem sa premiestniť?“
„Harry, ak ti na to príde ministerstvo, budeš mať iba problémy.“
„Neprišli na to, že som sa premiestnil do Indie, myslíte si, že na to
prídu teraz?“
„Rob ako chceš,“ podvolil sa a zmizol. Harry sa víťazoslávne uškrnul a
zmizol tiež.