Devädesiata deviata kapitola


Harry pomaly kráčal späť do chrabromilskej veže. Knihu, ktorú mu Snape
požičal si vložil do tašky.
Keď prešiel cez podobizeň Tučnej pani, klubovňa bola skoro prázdna.
Sedela tam len Ginny a dvaja mladší žiaci. Ginny sedel v kresle pri krbe
a čítala nejakú knihu. Pri nej ležal Sothis a spal. Len čo Harry
pristúpil bližšie, Sothis zodvihol hlavu a radostne štekol.
„Strážiš mi ju?“ spýtal sa Harry zvesela.
„Ach, Harry, už si tu! Zdalo sa nám, že si preč nejak dlho,“ usmiala sa
Ginny.
„Bol v Surrey. Čakal som, kým sa vráti,“ vysvetlil jej potichu, aby ich
niekto nepočul.
„Aha, a prečo tam bol?“
„Už to vie, asi mu to chcela povedať.“
„A Mark?“
„Zajtra ho za ním pošlem.“
Sothis skočil Harrymu na kolená a ňufáčik mu zaboril do brucha.
„Asi má pocit, že ho zanedbávaš,“ poznamenala Ginny.
„Bohužiaľ na tom asi bude štipka pravdy,“ zahanbene povedal Harry a
škrabkal ho za ušami.
Po chvíli sa s Ginny rozlúčil a išiel spať.
Kým sa prezliekol, Sothis sa mu uložil na vankúši. Keď si ľahol, malý sa
mu presunul ku krku.

Ráno, keď sa Harry zobudil, Ron ešte spal. Skrsol mu v hlave nápad.
Neville, Dean a Seamus už v izbe neboli, a tak Sothisa slabo poškrabkal
po hlave. Ten sa na neho rozospato pozrel. Harry sa k nemu naklonil a
niečo mu pošepol do ucha. Sothisovi zasvietili oči. Harry sa rýchlo
obliekol a pristúpil k dverám. Malý zatiaľ skočil k Ronovi na posteľ.
Priplazil sa mu k hlave a zaštekal do ucha.
„Ááááááááááááááááá…“Ron okamžite vyskočil z postele a očervenel od
zlosti, keď mu Harry od dverí zakričal–Dobré ráno!
„Tyyyy…“ vankúš, ktorý po ňom hodil dopadol na zatvorené dvere. Harry so
Sothisom už totiž bežali dolu schodmi do klubovne.
„To čo znamenal ten šialený výkrik?“ vystrašene sa spýtal Neville.
„To bol Ron. Niečo ho asi zobudilo,“ veselo odvetil Harry.
„Niečo alebo niekto?“ podozrievavo sa spýtala Hermiona.
„Ja neviem,“ Harry sa zatváril najnevinnejšie ako len mohol, na čo sa
Ginny, Mark a Neville srdečne rozosmiali.
„Harry!“ káravo na neho pozrela Hermiona, no v tej chvíli vošiel Ron,
stále v tvári celý červený, vlasy mu lietali na všetky strany a oči mal
ešte zalepené.
Tento raz sa rozosmiala aj Hermiona. Ron na nich hodil vražedný pohľad a
zameral sa na Harryho.
„Poďme sa najesť,“ zavelil Harry a so Sothisom za pätami vyrazili do
Veľkej siene.
O chvíľu ich dobehli aj ostatní. Harry sa stalo k Markovi a povedal mu,
že ho čaká otec.
Kým prišli do Veľkej siene, Ron sa upokojil. Mark sa rýchlo najedol a
vytratil sa smerom do žalárov.
Keď vychádzali z Veľkej siene, narazili na Lupina.
„Ahojte, decká,“ pozdravil ich, „Harry, povedz, máš ešte Záškodnícku
mapu?“
„Dobré ráno, profesor Lupin!“ pozdravili školácky. Sothis zaštekal.
„Hej, mám ju. Potrebuješ ju na niečo?“ spýtal sa Harry.
„AK by si bol ochotný ju požičať, bol by som ti veľmi vďačný.“
„Jasne, donesiem ti ju na hodinu.“
„Vďaka, takže sa uvidíme na hodine,“ usmial sa na nich a odišiel hore.
Niekoľko prvákov ich zvedavo sledovalo.

Dvojhodinovka transfigurácie sa vliekla neuveriteľne pomaly. Len čo
konečne skončila, Harry sa rozbehol do veže . vybral z kufra mapu a
vrátil sa do učebne obrany. Podal mapu Lupinovi a sadol si na svoje
miesto. Dnes začali preberať teóriu ohňových kliatob. Malfoy s nimi v
triede nebol, i keď nejakí slizolinčania sa našli.

Čarovanie, ktoré mali potom, bolo napriek teórii, ktorú preberali,
zábavné. Začali s kúzlami na vyčarovanie si rôznych vecí a zvierat. Ako
ukážku im profesor vyčaroval vtáčika a ďalším zložitým mávnutím prútika i
misku plnú zrna. Položil ju na okno a vtáčik ho bez strachu vyzobával.
„Tieto kúzla vám môžu pomôcť v odpútaní pozornosti od nepriateľa. Veci a
zvieratá, ktoré takto vyčarujete, plne podliehajú vášmu veleniu, sú plne
podriadené vašej mysli,“ vysvetlil im drobný profesor Flitwick.
„Ako nám v boji môže pomôcť drobný vtáčik?“ nechápala Lavender.
„Veľmi, slečna Brownová! Ak vás napríklad napadne nejaký dravec, práve
ten drobný vtáčik vám pomôže získať čas a na útek alebo prípravu.“
„Pomáha to aj pri vlkolakoch?“ úlisne sa spýtal Malfoy.
„Pri nich by vám asi drobný vtáčik nepomohol, to by ste museli vyčarovať
nejakého veľkého dravca, ako tigra alebo leva. Pomôcť by vám tiež mohol
človek, ale vyčarovať ľudskú bytosť patrí do najvyššej mágie.“
Malfoy už otváral ústa, aby sa ešte na niečo opýtal, keď mu odrazu spadli
na zem všetky učebnice. Nahnevane ich začal zbierať a profesor pokračoval
vo svojom výklade. Tonksová na Harryho šibalsky žmurkla.
Čarovanie skončilo a Harry, Hermiona a Ron, ako jediný chrabromilčania
zamierili k Hagridovmu domu na hodinu starostlivosti o čarovné tvory.

Pri obede stretli Marka. Harry na neho spýtavo pozrel: „Mám prísť večer.
Ty vieš, čo odo mňa chce?“ spýtal sa Mark.
„Možno viem a možno nie,“ odvetil Harry tajomne.
„Načo s tým robíš také tajnosti, veď mi to povedz!“ hneval sa Mark.
„Len pekne vydrž do večera! uškrnul sa Harry. Mark len čosi zašomral.
Už pomaly dojedali, keď do Veľkej siene nenápadne vošiel Sothis. Skočil
na lavičku medzi Harryho a Ginny a začal oňuchávať Harryho tanier. Ten ho
pohladkal po hlave a dal mu kúsok mäsa, ktorý mu ešte zostal na tanieri.
Vtom si ho všimol Seamus.
„Počuj, Harry, to je tvoj pes? Už včera som sa ťa to chcel spýtať.“
„Hej, môj. Nevadí vám?“
„Ale čoby, je zlatý. Odkiaľ ho máš?“ zapojil sa Dean.
„Dostal som ho k narodeninám.“
„Včera, keď ste mali elixíry, som ho videl hrať sa s Tesákom,“ povedal
Seamus.
„Ja som ho dnes videl striehnuť sa pani Norrisovú, no skôr než sa mu
niečo podarilo, prišiel Filch,“ zasmial sa Dean.
„Dúfam, že ho nechytil,“ zľakol sa Harry.
„Nie, keď ho zbadal, odišiel.“
„Pani Norrisovú môžeš naháňať, len daj pozor na Filcha,“ povedal
Sothisovi Neville.
Všetci naokolo sa rozosmiali. Ešte aj Hermiona sa usmiala.
„Ako sa vlastne volá?“ spýtal sa Seamus.
„Sothis.“
„Zoberie si, keď mu niečo dám?“ vyzvedal Dean.
„Vyskúšaj.“
„Sothis! Poď, dám ti mäsko,“ volal ho Dean. Sothis dal predné labky na
stôl, pozrel sa k učiteľskému stolu, či sa nejaký profesor nepozerá a
prebehol pomedzi taniere k Deanovi. Skočil medzi neho a Rona a zobral si
ponúkané mäso.
„Sothis! Nepatrí sa behať po stole!“ kárala ho Hermiona.
„Teda,“ obdivne povedal Dean, „videli ste ho! Ešte sa aj pozrel, či sa
niekto nedíva!“
„Samozrejme, Sothis je inteligentný!“ povedal Harry pyšne.
„Len či mu to vydrží,“ uškrnul sa Ron. Sothis na neho zavrčal.
„To znelo ako áno,“ poznamenal Mark.
Po obede sa vrátili do veže. Hermiona nahnevane zamierila do knižnice a
pokúšala sa vypracovať prácu pre Snapa. Mark sa od Harryho pokúšal
zistiť, čo od neho otec bude chcieť, a keď neuspel, pobral sa priamo do
podzemia.

Snape práve pripravoval protivlkolačí elixír pre Lupina a Tonksovú, keď
začul tiché zaklopanie na dvere.
„Ďalej!“
Dvere sa otvorili.
„Ahoj,“ pozdravil Mark a vošiel dnu. Snape začaroval steny a dvere.
„Nejdeš nejak skoro?“
„Ešte nemáme úlohy, nemal som tam čo robiť,“ odvetil Mark.
„Dobre vedieť. mal by som vám niečo dať.“
„Nemusíš, radšej mi povedz, čo si mi chcel povedať.“
„Sadni si a počkaj, kým to dorobím,“ povedal otec a pomiešal zmes v
kotlíku.
„Chceš s tým pomôcť?“ spýtal sa Mark.
„Nie, už je to skoro hotové.“
O pár minút to prelial do dvoch čaší a Hop-Šup práškom hodil do krbu
papierik. V tej chvíli sa pri Markovi rozžiarila ohnivá guľa a keď sa
rozplynula, vyletel z nej fénix.
„Ahoj, Félix!“ pozdravil ho Mark.
Severus ukázal na jednu z čaší a Félix si k nej sadol. Do čaše kvaplo pár
jeho sĺz. Snape sa mu poďakoval a on zmizol tak rýchlo, ako prišiel.
„Tak, to by sme mali,“ povedal Snape spokojne a pozrel sa na Marka,
„chcel by som ti povedať niečo dôležité.“
„A čo?“ nedočkavo sa spýtal Mark.
„Nauč sa byť trpezlivý!“ upozornil ho otec. Mark zahanbene sklonil oči.
„Pamätáš sa ešte o čom sme sa včera bavili?“ pokračoval Snape. Mark
prikývol.
„Tak som ti chcel povedať, že mama je tehotná,“ oznámil mu.
„TO VÁŽNE?!?!“
„Vážne.“
„To je skvelé!!! Ja budem mať súrodenca!!!“ zvýskol Mark a vrhol sa
otcovi okolo krku.
„mal by si sa naučiť trocha ovládať,“ zašomral Snape.
„Čo tam po tom,“ mávol rukou Mark, „ja budem mať brata alebo sestru!!!“
„S tým ovládaním som to myslel vážne,“ povedal Snape pobavene, keď Mark
začal bláznivo poskakovať po miestnosti.
„Odkedy to vieš?“ spýtal sa zvedavo.
„Od včera večera.“
„Aha, tak preto to vie i Harry!“ zaplo Markovi.
„No, preto,“ povedal Snape zamyslene.
„To je super!“ výskal Mark a poskakoval okolo otca.
„Ty teda nie si po mne. Dúfam, že aspoň to malé bude!“ mrmlal Snape.
„Prečo?“ Mark prestal poskakovať a sadol si na stoličku.
„Ja sa viem ovládať a som trpezlivý!!!“ zvýraznil Snape.
„Ja sa VIEM ovládať. A som ja trpezlivý!“ dotknuto povedal Mark.
„Všimol som si,“ odvetil ironicky, „dúfam, že si to malé z teba nebude
brať príklad!“
„VIEM sa ovládať a pôjdem mu dobrým príkladom!“ hneval sa Mark.
„To určite!“ Mark na neho urazene hľadel.
„Keby si sa vedel ovládať, neposkakoval by si tu ako kozľa.“
„Neposkakujem!“
Teraz už nie.“
„To sa nemôžem tešiť?!?!!“
„To sa dá aj miernejšie.“
„Ako myslíš!“ chladne povedal Mark a odišiel.
„Mark!“ zakričal, no jeho syn ho už nepočul.

Mark nahnevane vošiel do chrabromilskej klubovne a sadol si vedľa Harryho
a Rona.
„Čo sa ti stalo?“ prekvapene sa ho spýtala Ginny.
„Otec tvrdí, že nie som trpezlivý a neviem sa ovládať!“ zašomral nevrelo.
„Ale Mark, to isto povedal len tak,“ utešoval ho Harry.
„Určite! A tiež povedal, že dúfa, že si zo mňa to malé nebude brať
príklad!“ zavrčal.
„On to tak nemyslel, veď ty si trpezlivý,“ snažila sa ho povzbudiť Ginny.
„On si to nemyslí!!“
„Hádam si kvôli tomu nepokazíš deň,“ poznamenal Ron. Mark sa neho pozrel
pohľadom, ktorý jasne hovoril, že ÁNO.
„Mark, to povedal iba preto, aby ťa „postrčil k dokonalosti“, aby si si
uvedomil, že teraz budeš ty ten najstarší,“ vysvetľoval Harry.
„Myslíš??“
Samozrejme, pre čo iné by to robil?“ pridala sa Ginny.
„No dobre.“
„Ozaj, a čo si to hovoril a tom malom?“ spýtal sa Ron.
„Ach, bol by som zabudol, mama je tehotná!“ povedal nadšene.
„Veď to je skvelé!“ usmiala sa Ginny.
„Však?“
„Vitaj v klube tých starších!“ povedal Ron slávnostne.
„A kto tam ešte patrí?“ ironicky sa spýtala Ginny, „veď vy dvaja ste tu
jediný!“
„Harry, Hermiona, …“
„My sme jedináčikovia, ale pokiaľ viem, Colin má mladšieho brata,“
uškrnul sa Harry.
„Vďaka, chcel som ho len niečím potešiť!“ s úsmevom zavrčal Ron.
Vtom do klubovne ako veľká voda vtrhla Hermiona.
„Ahoj Hermiona, našla si niečo?“ spýtal sa jej Ron.
„Nič ti nedám odpísať!!“ zavrčala a ani si nesadla, odišla do izby.
„Čo také som povedal?“ nechápal Ron. Ginny na Harryho významne mrkla.
„Ron, čo keby sme už išli spať,“ navrhol Harry.
„Veď je sotva deväť !!?!“
Aspoň sa vyspíme, no poď.“
„Ako myslíš, tak čaute!“ pozdravil Ginny a Marka a nasledoval Harryho.
Len čo sa za nimi zatvorili dvere chlapčenských spální, otočil sa Ron na
Harryho: „Čo si chcel?“ Harry sa na neho prekvapene pozrel, „hneď mi bolo
jasné, že niečo chceš!“
„Chcel som sa s tebou porozprávať o Hermione.“
„Aha…“
„Myslím, že by si sa jej mal viac venovať, možno by potom nebola taká
podráždená.“
„Keď ja neviem, čo by som mal robiť,“ vyšlo z neho po chvíli mlčania.
„Skús sa s ňou viac rozprávať a … ja neviem, choď s ňou na prechádzku,“
snažil sa mu poradiť Harry.
„Ja viem, čo by som s ňou mohol robiť,“ vysvetlil Ron a očerveneli mu
uši, „len neviem, ako jej to povedať a bojím sa, že sa bude chcieť radšej
učiť,“ povedal zronene.
„A už si jej to navrhol?“
„Ešte som na to nenašiel odvahu,“ priznal potichúčky.
„tak to vyskúšaj. Nemyslím, že by ťa odmietla,“ povedal Harry. Zrazu
začuli škrabkanie na dvere. Harry vstal a otvoril dvere. Dovnútra
pricupital Sothis.
„Myslíš si, že by chcela niekam ísť?“
„Určite, veď koľkokrát ste spolu niekde boli?“
„Nóóóóó…raz cez prázdniny, potom sme to chystali tú oslavu, nakupovali
sme v Šikmej uličke…“ vyratúval Ron a už nemal červené len uši.
Mal som na mysli, koľkokrát ste boli spolu sami!“
„Ehm……uhm………asi raz……“ zaševelil. Harry sa zatváril zúfalo.
„Tak to by si ju mal čo najrýchlejšie niekam pozvať! Už viem, prečo je
taká nabrúsená! Asi si myslí, že o ňu nemáš záujem!!!“
„MÁM!!!“ vyhŕkol Ron, „a veľký, len neviem, ako jej to mám povedať,“
povedal už miernejšie.
Sothis zamrnčal a schoval si hlavu pod predné labky.
„Skús si s ňou dohodnúť rande,“ navrhol Harry.
„Ja mám strach,“ zaševelil.
„Tak je napíš list a Sothis jej ho zanesie.“
„Hav! Hav! Hav!“
„Keď myslíš…“
Harry z tašky vybral brko a pergamen a podal ho Ronovi. Ten si sadol na
Harryho poste a začal rozmýšľať.
„Nerozmýšľaj nad tým dlho, lebo na nič neprídeš!“ Ron sa teda naklonil
nad pergamen a rýchlo niečo napísal.
„Môžem sa na to pozrieť?“ spýtal sa Harry. Ron mu podal pergamen. Harry
ho preletel očami.

Milá Hermiona,
išla by si sa so mnou v piatok okolo štvrtej prejsť? Stretneme sa pred
hradom.
Ron

„No, vyzerá to dobre,“ Harry zroloval pergamen a podal ho Sothisovi. Ten
ho zobral do papuľky a vybehol z izby.
„POČKAJ!!“ vykríkol zúfalo, „ona to aj tak odmietne!“
Snažil sa vybehnúť za Sothisom, no Harry ho zastavil: „RON!!! Ako môže
byť taký zbabelec ako ty v Chrabromile!“
„Nie som zbabelý…“ Harry na neho hodil nahnevaný pohľad, „no, možno
trošku a vôbec, už hovoríš ako Snape!“
„Ale v tomto má pravdu!“
„Veď ja viem!“ povedal Ron zronene.
„Tak s tým niečo urob!“
„Pokúšam sa!“
PO niekoľkých minútach sa dvere, ktoré Harry nechal odchýlene, otvorili a
dnu vbehol Sothis. Ron sa vrhol k nemu a vytrhol mu pergamen z papule.
Sothis nesúhlasne zavrčal.
„Tak…“ vyzvedal Harry.
„Súhlasila!“ vyhabkal Ron a na tvári sa mu zjavil šťastný úsmev.
„No vidíš. A stačilo sa len spýtať!“
„Vďaka, Harry!“
„Nemáš za čo, len to potom nepokaz.“
„Neboj sa, budem sa snažiť,“ uistil ho Rona a obaja sa prezliekli do
pyžám. Ľahli si do posteli a Sothis sa uvelebil pri Harrym.

Ráno bola Hermiona v už oveľa lepšej nálade.
Po raňajkách zamierili do podzemia na elixíry. Odovzdávali Snapovi práce
a pokračovali v učive.
Týždeň sa pomaly blížil ku koncu a Ronova nervozita rástla.