Sto druhá kapitola


„Čo sa mu stalo?!“ hneď sa spýtal Ron.
„Nejakým podivným spôsobom sa dostal dva roky do minulosti,“ odvetil
Snape.
„Možno nie až tak podivným,“ zamrmlal Dumbledore. Všetci sa na neho s
očakávaním pozreli.
„Ako to myslíte?“ spozornel Snape.
„Navracaš duší sa nesmie používať pri deťoch do štyroch rokov, čiže do
štyroch rokov od začatia nového života duše,“ odmlčal sa, „Harry
teoreticky v lete zomrel a opäť sa narodil. Jeho minulý život, teda život
do sedemnástky bol ešte silnejší ako jeho súčasný život.“
„A súčasný život je každý život, v ktorom duša začala žiť po zjavnej
smrti, alebo po smrti, ktorá bola prerušená akýmkoľvek nečakaným zásahom.
Starý život teoreticky zomiera, no zachováva si spomienky. Jasnejšie
alebo hmlistejšie.“
„Vidím, že stredoškolské definície si ešte pamätáš,“ poznamenal
Dumbledore.
„Idem nájsť nejaký kontra elixír,“ povzdychol si Snape a už ho nebolo.
„Harry v lete zomrel?!!!“ nechápavo sa spýtal Ron.
„Asi sa vám nepochválil, však?“
„Smrťou?! Nie!!“ rázne odvetila Hermiona.
„Myslel som si, že budú mlčať,“ sám pre seba si zamrmlal Dumbledore.
„O čom?!!“
„Asi viete, že jed naga na protijed pre Severusa získal Harry,“ začal
Dumbledore, „no predpokladám, že ste nepočuli, ako ho získal.“
(dramatická pauza pri ktorej obaja poslucháči netrpezlivo mlčali )
„Za ten jed nagom sľúbil svoj život. Keď sa však po pár dňoch vrátil na
smrť, darovali mu život. Podrobnosti nevieme, vie ich iba Harry a nejavil
záujem nám ich povedať, tak sme sa nepýtali,“ vážne vysvetlil Dumbledore.
Ron a Hermiona zostali šokovane sedieť a vypliešťali na neho oči.
„A… a to len tak odišiel za nimi?“ vyhabkala Hermiona prvé čo jej napadlo.
„Prvýkrát ušiel z nemocnice a druhýkrát sa rozlúčil so Severusom. Teda
aspoň myslím.“
Z kozuba vyšľahli zelené plamene a s nimi do miestnosti vošiel Snape.
„Našiel som kontra elixír, ale začne účinkovať až po 24 hodinách,“
vysypal zo seba.
„Výborne, tak mu ho treba dať čo najskôr!“ potešil sa Dumbledore.
Snape podišiel k Harrymu a opatrne mu zmes nalial do hrdla.
„Kde bude kým to začne účinkovať?“ spýtal sa Severus.
„Asi bude najlepšie, keď ho zavrieme na ošetrovňu,“ rozhodol Dumbledore.
„Zanesiem ho tam,“ povedal Snape a Harry sa už vznášal vedľa neho.
Keď Snape s Harrym odišli, Ron s Hermionou ešte stále neveriacky zízali
na Dumbledora.
„Nepýtajte sa ich na to, ani Harryho, ani Marka,“ požiadal ich Dumbledore.
„Sa… sa…samozrejme!“ vykoktala Hermiona a obaja sa zdvihli zo stoličiek.
„Och, a keby vás Poppy nechcela pustiť, povedzte, že som vám to dovolil
ja,“ povedal ešte a opäť sa venoval listu.
„Hav! Hav!“
„Môžeš ísť s nimi, zanesie mi to Félix,“ pustil ho Dumbledore.
„Hav!“ poďakoval Sothis a bežal za nimi.

„Mali by sme to ísť povedať Ginny a Markovi,“ dostala zo seba Hermiona,
keď už boli na chodbe.
„Mark to predsa vie!“
„Nie to, ale to, že je Harry na ošetrovni. Ginny by to mala vedieť!“
„Ako chceš.“
„TO jej radšej nehovorme. Nech jej to Harry povie sám!“ rozhodla
Hermiona. Ron len pokrčil plecami a zamierili do klubovne. Sothis išiel
pred nimi.

Snape vyšiel na ošetrovni a položil Harryho na posteľ. To už pri nich
stála madam Pomfreyová a dobiedzala:
„Preboha! Čo sa mu stalo?! Zas robil niečo, čo nemal?!!“
„Nie, len vás profesor Dumbledore prosí, aby tu mohol do zajtra zostať.“
„A čo mu je?“
„Vypil jeden elixír,“ odvetil vyhýbavo.
„A aký, čo s ním mám robiť!“ rozčuľovala sa.
„Nič, len ho tu nechajte ležať. Keby sa prebral, niečo si vymyslite,“
povedal Snape a už ho nebolo.

Ron s Hermionou vstúpili do klubovne a prisadli si k Markovi a Ginny.
„Kde máte Harryho?“ spýtala sa Ginny a pohladkala Sothisa.
„Je na ošetrovni,“ odvetil Ron.
„Čo sa mu stalo?“ spýtala sa vystrašene.
„Ten navracač duší na neho nejak zle zapôsobil, tak mu Snape dal kontra
elixír a zavreli ho na ošetrovni,“ vysvetlila Hermiona.
„A je v poriadku?“ vyzvedal Mark.
„Ale hej. Zajtra poobede odtiaľ už môže odísť.“
„Môžeme ísť za ním?“ spýtala sa Ginny.
„Hej, ale v bezvedomí. Pôjdeme za ním ráno.“
„V bezvedomí? Veď sta hovorili, že je v poriadku!“
„Veď je, Dumbledore ho omráčil, lebo bol trošku nepriateľsky naladený,“
zahováral Ron.
„ČO?!!!! Čo sa tam vlastne stalo?“ nechápala Ginny.
Ale nič,“ povedala Hermiona a obaja odišli
„Idem sa spýtať otca, lebo z nich asi nič nedostanem,“ zašomral Mark.
„Počkaj! Idem s tebou,“ povedala Ginny a aj so Sothisom išli za ním.

Snape vyšiel z ošetrovne a pobral sa do podzemia. Nespravil ani 10 krokov
a zjavili sa pred ním Mark a Ginny. Ani len nestačili nič povedať, keď sa
ozval on.
„Poďte za mnou, lebo asi sa vás tak ľahko nezbavím!“ povedal a viedol ich
do podzemia.
Obaja ho potichu nasledovali.
Len čo za nimi zavreli dvere svojho kabinetu, ozval sa Mark:
„Tak čo sa stalo Harrymu? Ron s Hermionou nám nechceli nič povedať!“
sťažoval sa Mark.
„Ten elixír, ktorý vypil spôsobil, že sa mysľou vrátil do piateho
ročníka. Dal som mu kontra elixír a aby si náhodou niekto niečo nevšimol,
zavreli sme ho na ošetrovni,“ odvetil Snape.
„Povedali, že bol nepriateľsky naladený,“ začal Mark.
„No, v piatom ročníku Denný prorok napísal, že je blázon a Dumbledore sa
mu trochu vyhýbal, takže bol sčasti nepriateľsky naladený.“
„A môžeme ísť za ním?“ odhodlala sa spýtať Ginny.
„Markovi by som to neradil. Pred dvoma rokmi ešte nevedel, že je
čarodejník.“
„Ale poznal ma,“ namietol Mark.
„Radšej za ním nechoď. Aj ja sa mu z pochopiteľných dôvodov vyhýbam.“
„Veď teba poznal?!“ nechápal Mark.
„No áno, len z trochu iného pohľadu.“
„Bol si jeho učiteľ.“
„Ešte iný uhol pohľadu. Pred rokom si chcel vedieť význam slova
nepreklenuteľná,“ objasnil Snape.
„Aha! Kedy začne účinkovať ten elixír?“ vzdal to Mark.
„O 24 hodín.“
„To nie je až tak veľa,“ zhodnotil Mark.
„A je v bezvedomí?“ spýtala sa Ginny.
„Bol len omráčený. Neviem, kedy sa preberie.“
„Môžem ísť za ním?“ nesmelo sa spýtala Ginny.
„Už je neskoro, radšej až ráno.“
„Takže to nie je nič vážne?“ ešte raz sa uistila Ginny.
„hádam nie, nemusíš sa báť.“
„Tak fajn, vďaka oci,“ poďakoval Mark a obaja sa zberali na odchod.
„Mark, prosím, nechaj nás tu osamote,“ povedal odrazu Snape a postavil sa
od svojho stola.
„Dobre, „ súhlasil trošku zarazene Mark a odišiel. Ginny zostala neisto
stáť na polceste k dverám. Len čo sa za Markom zatvorili, Snape ich
zabezpečil proti odpočúvaniu.
„Sadni si,“ ukázal jej na stoličku pred svojím stolom a sám sa oprel o
stôl spredu. Ginny si váhavo sadla.
„Je to s ním vážne?“ spýtala sa s neblahým tušením.
„Nie, chcel som ťa len upozorniť, že pokiaľ za ním zajtra pôjdete,
nezabudni, že na udalosti posledných 2 rokov si nespomína. Nespomína si
na nič, čo medzi vami dvoma je, ani na to, čo je, teda aspoň dúfam, že
je, medzi Ronom a Hermionou,“ začal vážne, „podľa toho sa treba aj
správať. Stále si myslí, že Voldemort žije a to isté platí aj o
Siriusovi. Ak sa s ním chcete rozprávať, musíte si to uvedomiť!“
„Ach, to by mi nenapadlo,“ priznala Ginny.
„Kvôli tomu som ti to pripomenul.“
„Oboznámim s tým Rona a Hermionu.“
„V to dúfam!“
„No,…ehm… môžem už ísť, alebo ste mi chceli povedať ešte niečo?“
„Ja ťa nedržím,“ povedal Snape a odčaroval dvere. Ginny ho pozdravila a
rýchlo opustila podzemie.

Na druhý deň ráno, hneď po raňajkách sa Ginny, Ron a Hermiona pobrali na
ošetrovňu. Madam Pomfreyová ich však nepustila, pretože Harry údajne
spal. Všetci traja sa teda vrátili do klubovne a na veľkú Hermioninu
radosť sa začali učiť. Sothis ležal pri nich a jeho telo už zakrývalo
väčšiu časť priestoru pred krbom.

Po obede zamierili do nemocničného krídla. Tentoraz ich madam Pomfreyová,
aj keď s viditeľnou nevôľou, pustila. Harry sedel na posteli celkom pri
okne a zachmúrene sledoval ako idú k nemu.
„Ahoj Harry, ako sa cítiš?“ zvesela sa ho spýtal Ron.
„Bolí ma hlava. Čo sa stalo? Prečo som tu? Iba sa mi to zdalo, alebo ma
Dumbledore skutočne omráčil?!“ vypálil na nich Harry.
„Dumbledore ťa určite neomráčil. Vieš, ty si vypil nejaký elixír a
odpadol si,“ váhavo vysvetlila Hermiona.
„Elixír?!! Snape mi niečo postrčil? Čo s tým ten prerastený netopier
sleduje?!!!“ hneval sa Harry.
„Snape ti nič nepodstrčil, ten elixír si urobil sám,“ zapojila sa Ginny.
„Prečo musím byť tu? Už sa cítim lepšie!“ zavrčal Harry.
„Sám si pred chvíľou povedal, že ťa bolí hlava,“ pripomenula mu Hermiona.
„Ale veď to je nič a mimo to, madam Pomfreyová mi ani nedala žiadny
elixír.“
„Proste tu len musíš ležať, to ťa prejde,“ vysvetlila mu Ginny.
Harry sa zamračil, no nič na to nepovedal. Všetci traja sa ho potom
pokúšali rozptýliť