Sto šiesta kapitola


Ráno bolo v klubovni dosť rušno. Väčšina žiakov odchádzala na prázdniny
domov, a preto bola chrabromilská klubovňa plná kufrov a klietok.
Po raňajkách žiakov koče zaviezli na rokvillské nástupište. Tam na nich
už čakala purpurovo-čierna lokomotíva s množstvom vozňov.
Harry do nej váhavo nastúpil.
„Je ti niečo, Harry?“ spýtala sa Ginny.
„Ešte nikdy som nešiel rokfortským expresom cez prázdniny. Je to taký
nezvyk.“
„Všetko je raz prvýkrát, zvykaj si, kamoško!“ potľapkal ho po pleci Ron.
Sothis už bol vo vlaku a hľadal miesta. Všetci piati ho nasledovali.

Cesta bola najpokojnejšia za posledné roky. Harry si ju užil ako ešte
nikdy. Hrali pľuvadlíky a rachotiacu sedmu a výborne sa bavili.
Len čo vlak zastal na nástupišti 9 a¾, zniesli si svoju batožinu a
vykročili aj so svojimi spolužiakmi v ústrety muklovskému nástupišťu.

Arthur a Molly Weasleyovci postávali na londýnskej stanici King’s Cross a
vyčkávali svoje deti, keď ich pozdravil neznámy, vysoký muž s krátkymi
čiernymi vlasmi a slnečnými okuliarami.
Nevenovali mu veľkú pozornosť, len odzdravili.
„Vlak ešte neprišiel?“ spýtal sa.
„Nie,…teda…aký vlak?“ rýchlo sa otočila Molly.
„Rokfortský expres,“ odvetil.
„Och, aj vy čakáte na expres? Ešte som vás tu nevidela!“ Molly hneď ožila
a obaja sa k nemu otočili.
„Čakáte syna či dcéru!“ zvesela sa spýtal Arthur.
„Syna a synovca,“ odvetil neznámy pobavene.
„Skutočne! My tam máme už len syna a dcéru !“ povedala Molly, „och, ani
sme sa nepredstavili! Ja som Molly a toto je môj manžel Arthur!“
„Weasley,“ doplnil Arthur a podával mu ruku.
Neznámy prijal podávanú ruku: „Severus Snape, teší ma.“
Teraz, keď videl ich šokované tváre, nedokázal viac udržať smiech.
„Se…Severus, ste to vy?!!!“ vyhabkala Molly.
„Myslím, že hej!“
„Vy ste sa ostrihali,“ povedal Arthur.
„A obliekli,“ dodala Molly a obaja si ho obzerali. Jeho biela, elegantne
rozopnutá košeľa skvele ladila k tmavomodrým až čiernym rifliam.
„No, oblečený chodím vždy!“ poznamenal Snape.
„Ako, myslím, v muklovskom!“ rýchlo sa opravila Molly.
„Alison sa pre nich nechcelo ísť, tak som musel ja a aby ma niekto
nespoznal, trochu som poupravil svoj vzhľad,“ objasnil.
„Nevyzerá to zle a takto vás nepozná asi nikto!“ uistila ho Molly.
„To teda určite nie!“ pridal sa Arthur.
„Veď to bol môj úmysel!“ pousmial sa Snape.
Obaja si ho zvedavo prezerali a spoločne čakali na vlak.

Onedlho už spoza čarovného vchodu na nástupište 9a¾ začali vychádzať
prví študenti. Očami prelietali dospelých, hľadajúc rodičov, no ani jeden
sa očami nepristavil na Snapovi. Nikto si ho nevšimol, nikto ho nespoznal.
Harry, Mark, Ron, Ginny, Sothis a Hermiona sa objavili medzi poslednými.
Ron, ako najvyšší, sa pomedzi hlavy spolužiakov obzeral po rodičoch.
„Aha, tamto sú naši a asi aj váš odvoz. Pozri, Harry! Kto to je?“ spýtal
sa zvedavo.
Harry sa mierne zdvihol a pozrel smerom, ktorým ukazoval Ron. Prekvapene
zostal stáť. Sothis zavetril a pomedzi ľudí sa rozbehol k Weasleyovcom.
Keď Hermiona zbadala Harryho výraz, tiež očami zablúdila k Weasleyovcom.
„Snáď to len nie je…“ od prekvapenia zabudla zatvoriť ústa.
„Wow!“ vydýchla Ginny, ktorá si medzitým tiež obzrela „neznámeho“.
„Kto tam je?!!! Nevidím!!!“ spýtal sa Harryho Mark.
Ten mu neodpovedal, len vykročil k skupinke.
„Otec???“ spýtal sa Mark neveriacky, keď boli na dohľad.
Sothis sa už medzitým predral až k Snapovi a veselo ho obskakoval.
„Čo si spravil s vlasmi?!“ pobavene sa spýtal Mark.
„Nahodili ste nový imidž?“ pridal sa Harry.
„Len som nechcel, aby ma tu niekto spoznal. Je to len dočasné,“ uškrnul
sa Snape.
„Náhodou, mohli by ste si to aj nechať. Vyzeráte rozhodne lepšie,“
skonštatovala Ginny. Jej matka zalapala po dychu. Zľakla sa, že Snape
Ginny za tú drzosť minimálne vlepí facku.
„Vari som vyzeral zle?!“ spýtal sa Snape so zdvihnutým obočím (ale to
nebolo vidieť, lebo mal slnečné okuliare, však? )
„No,…to nie, ale teraz je to lepšie!“ odvetila bez strachu. Snape sa len
pousmial.
„Nehovorili ste, len tak mimochodom, že sa nebudete premávať po
nástupišti plnom rokfortských študentov?“ poznamenal Harry.
„Nemal som na výber!!“ zavrčal Snape.
„Ako si prišiel?“ vyzvedal Mark.
„Autom. Stojí na parkovisku.“
„Vy viete šoférovať??!“ zvedavo sa spýtala Ginny.
„Samozrejme!!“
„Ginny, aj ja viem šoférovať!“ upozornil ju jej otec.
„Ja viem, veď som sa len spýtala,“ povedala ospravedlňujúco.
„Tak my už pôjdeme,“ rozhodol Snape.
„Och, samozrejme!“ spamätala sa Molly, „aj my už pôjdeme.“
„Uvidíme sa po prázdninách!“ usmiali sa chlapci.
„Dovidenia pani Weasleyová, pán Weasley…“pozdravil ich Harry úctivo
(prečo asi). Snape sa rýchlo otočil, aby nebolo vidieť, že sa
uškŕňa.
„Pekné prázdniny!“ popriali Weasleyovci.
Ešte ani nezmizli z dohľadu, keď:
Ginny, to bolo veľmi drzé a nevhodné!“ začala ju kárať matka, „takto sa
správať nemôžeš, je to tvoj profesor!!!“
„Ale veď som nepovedala nič zlé!“ bránila sa, „ani mu to nevadilo.“
„To je pravda, tiež ma prekvapilo, že jej na to nič nepovedal,“ pridal sa
Arthur.
„Už pred tým som si všimol, že Ginny si nejak veľa dovoľuje a on jej to
toleruje!“ zapojil sa Ron.
„Prosím ťa, Ron! Nevymýšľa si! Vôbec to nie je pravda!“
„Ale je! Toleruje ti viac ako nám!“
„A čo tým chceš povedať!“ naježila sa Ginny.
„Vôbec nič!“ odvrkol Ron.
„Ginevra!“ ozvala sa Molly, „mala by si si uvedomiť, že je to tvoj
profesor!!“
„Veď ja si to uvedomujem!“ hnevala sa.
„Len aby!!!“ prísne na ňu pozrela matka a otočila sa na odchod. Všetci ju
mlčky nasledovali. Ginny hádzala na Rona vraždiace pohľady.

Snape zobral Markov kufor, Harry ten svoj a odniesli ich k autu. Po
chvíli námahy sa im podarilo zdvihnúť ich až do kufra.
„Ešteže je to auto také veľké!“ povzdychol si Snape.
„No, veď by sa tu zmestil ešte jeden!“ uškrnul sa Harry.
„Veď vravím, že je veľké! Fajn, mládež dozadu, dospelý dopredu!“ zavelil
Snape a zavrel kufor auta. Harry otvoril predné dvere a Sothis rýchlo
skočil na predné sedadlo.
„Povedal som mládež dozadu!“ zavrčal Snape.
„Vŕŕŕ!“ s nevôľou zavrčal Sothis a preliezol dozadu vedľa Marka, ktorý sa
náramne zabával. Keď sa všetci usadili, Snape naštartoval a elegantne
vycúval z parkoviska.
„Prečo si nikdy nešoféroval?“ spýtal sa Mark.
„Nikdy to nebolo potrebné.“
„Aha, Neville!“ ukázal Harry na postavu pred stanicou, „myslel som, že
ide domov. Mohol sa premiestniť.“
Snape spomalil a zastavil pred Nevillom.
„Spýtaj sa ho kam ide!“ prikázal Harrymu. Harry otvoril okienko a usmial
sa na prekvapeného Nevilla.
„Ahoj Neville, kam ideš?“
„Ja? Idem domov, len som sa pred tým chcel zastaviť u Munga,“ odvetil.
Snape sa naklonil k Harrymu tak, aby ho videl aj Neville a povedal:
„Tak nasadnite, Longbottom, zveziem vás.“
„Profesor Snape!!!!!“ spýtal sa šokovane.
„Povedzte to ešte hlasnejšie, na druhej strane Londýna vás ešte
nepočuli!!!“
„Prepáčte!“ ospravedlnil sa Neville a mierne očervenel, „ďakujem, ale
nechcem vás otravovať.“
„Harry, nalož mu kufor!“ prikázal Snape.
Harry hneď vyskočil, vzal Nevillovi jeho kufor a strčil ho na jediné
voľné miesto v kufri auta.
„Sadni si k Markovi a Sothisovi,“ usmial sa Harry a otvoril mu dvere.
„Ja…no…ďakujem!“ vydýchol Neville, keď si sadol a auto sa dalo do pohybu.
„Máme to po ceste,“ sucho odvetil Snape.
„A prečo ideš k Mungovi? Aj cez prázdniny tam ideš brigádovať?“ zvedavo
sa spýtal Mark.
„Ehm, nie…ja…idem tam len tak,“ odvetil Neville a uhol pohľadom.
Mark si spomenul na to, čo mu o jeho rodičoch hovorili cez prázdniny a
zmĺkol. Harry so Snapom sa na seba zachmúrene pozreli (a hlavne
nenápadne!).
„Ozaj, Neville, čo je s Gertrúdou? Dávno som ju nevidel!“ snažil sa o
veselý tón Harry.
„V lete niekam ušla a viac som ju nevidel,“ odvetil Neville.
„Och, to som nevedel. Prepáč,“ zamrmlal Harry. Snape na neho pozrel
pohľadom, ktorý jasne naznačoval, že to nebola dobrá otázka.
„To nič. Uvažoval som, že si kúpim mačku, ale neviem, či to bude rozumné.
Vzhľadom na Sothisa.“
„Sothis by jej neublížil, však, Sothis!“ uistil ho Harry.
„Hav!“
„Ani Kire nič nespraví,“ ozval sa Mark.
„To je tá mačka, ktorú Harry kupoval pred rokom?“ zvedavo sa spýtal
Neville.
„Hej, presne tá!“ pritakal Mark.
„Myslím, že bude mať mačence,“ povedal odrazu Snape.
„To vážne?!“ nadšene sa spýtal Mark.
„Vyzerá to tak.“
„To je perfektné! A kedy sa narodia?“ vyzvedal.
„Asi o dva–tri týždne. Ak sa vám chce čakať, Longbottom, jedno je vaše.“
„Vážne by ste mi jedno predali?“ prekvapene sa spýtal Neville.
„Nie…nie predal. Daroval. Aj tak, čo s nimi? Na elixíry sa použiť
nedajú…“ povedal provokačne a trochu sa pousmial.
„To by som ti ani nedovolil!“ zavrčal Mark a Sothis sa k nemu pridal.
Harry s Nevillom sa rozosmiali.
V priebehu niekoľkých minút už Snape zastavil pred ošarpanou budovou
uzatvoreného obchodu, tajného vchodu do čarodejníckej nemocnice.
„Longbottom, nezdá sa vám, že s tým kufrom budete nápadný?“ spýtal sa ho
Snape.
„Neviem, ako ho začarovať, aby bol menší a ľahší,“ odvetil Neville.
Snape vypol motor a vystúpil. Harry a Neville ho nasledovali. Otvoril
kufor auta a poobzeral sa okolo. Na ulici nebolo ani nohy.
„Deminutio!“ zašomral Snape a poklepkal po Nevillovom kufri. Ten sa
okamžite zmenšil na veľkosť malej darčekovej škatuľky.
„Wow!!“ unisimo vyhŕkli Marka a Neville.
„Keď ho budete chcieť vrátiť do normálnej veľkosti, formulka je
Amplificatio,“ povedal Snape a podal mu jeho kufor.
„Ďakujem, pane!“
Len tú formulku nezabudnite!!“ prízvukoval mu Snape.
„Pokúsim sa a ďakujem…ja za odvoz, aj za kufor.“
„To je v poriadku,“ mávol rukou Snape a zabuchol kufor auta.
„Ehm…pane…ten váš prívesok…on, akoby svietil,“ všimol si Neville.
„To sú len lúče slnka,“ zašomral Snape.
„Zdalo sami, že sa tam blysla iskrička,“ trval na svojom Neville.
„Zdanie občas klame!“
„Uhm… tak ešte raz ďakujem a dovidenia,“ rozlúčil sa Neville a zmizol v
zatvorenom výklade obchodu.
„Aj mne sa zdalo, že som zazrel belasú iskričku,“ poznamenal Harry.
„Je to možné, keď sú kamene blízko seba, žiaria. Veď máš pri sebe oba,
nie?“
„Hej, mám,“ priznal Harry a obaja nastúpili.
„Profesor?“
„Uhm…“
„V tej knihe, ktorú ste mi požičali, boli zaujímavé veci o Pyramíde
stvorenia,“ začal Harry.
„No a?“
Sothis súhlasne štekol a drcol ňufákom do Marka.
„Čo je, Sothis?“
Opäť do neho drgol, potom to isté spravil Snapovi a ukázal ňufákom na
výklad, v ktorom zmizol Neville.
„Čo tým chceš naznačiť?“ nechápal Snape.
Sothis ukázal za Nevillom.
„Skutočne neviem, o čo ti ide!“ povedal Snape.
„Ale ja asi viem,“ povedal zrazu Harry.
„Hav! Hav!“
„V tej knihe bolo napísané, že Pyramída sa používa ako významná magická
zložka vo výrobe silných protijedov, ako je protijed proti nagom a
baziliskom. Silná je však aj používaná osobitne, alebo ako zložka
používaná pri naprávaní škôd spôsobeným kúzlom Obliviate.“
„A čo tým chceš povedať??“
„Že Crucio a Obliviate sú vo väčšej miere vo svojich následkoch rovnaké,
nie?“
„Snažíš sa porovnávať následky Crucia a Obliviate?????!!!!!“ zvýšeným
hlasom sa spýtal Snape.
„Nie tak celkom… Obliviate spôsobí stratu pamäte a vo veľkom množstve jej
poškodenie. Crucio blíži telu, ale vo veľkom množstve ničí myseľ.“
„Ty myslíš, že…“ uvedomil si Snape.
„Presne tak! Čo by sa stalo, keby sme to vyskúšali? Veď ublížiť im to
nemôže!“
„Zle použité by to mohlo ublížiť, ale ak by sme nad tým porozmýšľali,
nemusel by to byť problém,“ zamyslel sa Snape.
„Mohli by ste mi povedať o čom sa rozprávate?“ nechápal Mark.
„Snažíme sa nájsť spôsob, ako pomôcť Nevillovým rodičom,“ osvetlil Harry.
„Hav! Hav! Hav!“
„To je super nápad! Rátajte so mnou!“
„Mark, to nie je pre deti! Je to vážna vec!“ upozornil ho otec.
„Ja nie som dieťa!“ rozčúlil sa Mark.
„Si príliš mladý, aby si sa plietol do tak vážnych vecí!“
„Prečo? Mohol by som vám pomôcť s hľadaním materiálov!!!“
„Tam nejde o hľadanie materiálov. Aj teraz ti môžem povedať čo tam
použijeme a ako to pripravím, ale problém je v tom, že u Munga nám
nedovolia, aby sme niečo také skúšali a prezradili by sme tým, že máme
Pyramídu!“ vysvetľoval Snape a naštartoval.
„A keby nám to aj u Munga schválili, Nevillova stará mam to nedovolí,
pokiaľ sa dozvie, že to chceme pripraviť my,“ pridal sa Harry.
„Tak ich vezmeme k nám, tak aby to nikto nevedel!“
„Unesieme ich?!?“ so zdvihnutým obočím sa spýtal Snape a vyrazil domov.
„Áno!“ súhlasil Mark, no vtom si uvedomil, čo povedal, „aha, už rozumiem,
čo ste tým mysleli.“
„No vidíš! Je síce pravda, že nič iné nám nezostane, ale budeme to musieť
spraviť opatrne, v tichosti a odniesť ich niekde, kde ich nikto nenájde!
Bude to veľmi nebezpečné, lebo pokiaľ nás ona nájde alebo na to príde,
budeme mŕtvi! Práve preto nechcem, aby si sa do toho plietol!“ vysvetlil
mu otec.
„Je trochu divná, ale pochybujem, že by vám ublížila,“ namietol Mark.
„Mark, Nevillov otec je jej syn. Matky spravia čokoľvek, aby ochránili
svoje deti. Som si viac ako istý, že stret s ňou by nedopadol dobre!“
temne dodal Snape. Harry sa mierne strhol.
Onedlho už opustili centrum Londýna a zamierili na juh, do Surrey.