Sto jedenásta kapitola


Harry vybehol z Dumbledorovej pracovne a zamieril k nemocničnému krídlu.
Už dobehol k dverám a vtom sa v nich zjavil minister, Pride a dvaja
aurori držiaci Malfoya.
„Pán Scrimgeour! Úplne som zabudol vám poďakovať!“ vykríkol Harry naivne.
„Prosím??“ nechápal minister.
Harry podišiel až celkom k nemu a podal mu ruku.
„Chcel som sa s vami aj rozlúčiť!“ nahodil Harry čo najnevinnejší pohľad.
Scrimgeour na neho neveriacky pozrel, no ruku mu podal. Len čo ju Harry
držal, z celej sily mu ju stisol. Scrimgeour zreval od bolesti a snažil
sa ruku zo zovretia vytiahnuť. Neúspešne. Na celej ruke mu už naskakovali
hrozivé popáleniny. Od bolesti ho až skrúcalo.
Vtom sa jeden auror spamätal.
„Pusti ho! Nevidíš, čo mu to robí!?“
„Harry!“ pred nemocničné krídlo dobehla skupinka na čele s Dumbledorom.
„Je to smrťožrút!“ oznámil Harry aurorom.
„Je šialený! Robte niečo!“ zjačal Scrimgeour.
Obaja aurori sa pohli k Harrymu. Harry sa načiahol a strhol Scrimgeourovi
rukáv na ľavej ruke. Všetci zostali stáť ako obarení. Na jeho ruke žeravo
svietilo znamenie zla.
Vtedy mu pustil ruku.
„Ešte stále chcete zapierať?!“ chladne sa spýtal Harry.
Minister ležal na dlážke a fňukajúc si zvieral popálenú ruku.
„Smrťožrút! A na ministerstve! TO je nehorázne! Myslel som, že sú už
všetci pod zámkou!!“ zvolal Fortis.
„Teraz už budú,“ povedal Dumbledore.
„To sa teda mýlite!“ zasyčal Scrimgeour.
„Prosím??“ zavrčal Harry.
„Aj ON je smrťožrút!“ zasyčal nenávistne a ukázal na Snapa. Všetci
zostali napäto stáť.
„To vy sa mýlite. On nie je smrťožrút,“ vážne povedal Harry.
„A prečo?! Pretože sa za neho Dumbledore zaručil?!!! Aký si len naivný!
Samozrejme, že je!“
„Hádam sa tu nebudeme hádať,“ poznamenal Harry, „presvedčíme sa… Pán
profesor, boli by ste taký láskavý a podal mi vašu ľavú ruku?“
Snape na neho ľadovo pozrel, no Harry sa len slabučko usmieval. Zhlboka
sa nadýchol a natiahol k nemu ruku.
„Mohli by ste si vyhrnúť rukáv?“ spýtal sa zdvorilo a v jeho očiach sa
zračila podivná istota. Snape si veľmi pomaly vyhrnul rukáv na habite a
Harry mu stisol ruku. Nie silno, len povzbudivo a stále mu hľadel priamo
do očí.
Scrimgeour šokovane hľadel na Snapovu bielu ruku. Nielen on však bol
prekvapený. A najviac Severus. Malfoy si ho neveriacky premeriaval.
„Čo som vám hovoril,“ pokojne povedal Harry a nespúšťal pohľad za svojho
strýka.
„Okamžite ich odveďte!“ nahnevane rozkázal Fortis.
„To nie je možné!“ hystericky vrieskal Scrimgeour, keď ho ťahali preč.
„Budem musieť ísť, Albus. Dúfam, že sa neskôr porozprávame!“
„Určite Aequus, určite,“ povedal Dumbledore, no tiež hľadel na Severusa.
Len na pár týždňov preberiem funkciu ministra a už sa toho nemôžem
zbaviť!“ povzdychol si a ponáhľal sa za aurormi.
„Ako si to spravil,“ tichúčko, priam detsky sa díval na svoju ruku a
nepúšťal tú Harryho.
„To som ja nebol. Neviem ako...len mi to zrazu pripadalo ako celkom dobrý
nápad,“ pridal sa Harry.
„Myslím, že za to môžeš ty, Harry,“ ticho povedal Dumbledore.
Harry na neho nechápavo pozrel.
„Vráťme sa do mojej pracovne,“ navrhol a vyrazil prvý.
„Ehm…dobre…tak ja sa vrátim do klubovne,“ zaševelil Neville a chcel sa
otočiť preč, no Snape ho chytil za ruku, otočil smerom k Dumbledorovi a
postrčil.
Onedlho už všetci deviati sedeli u Dumbledora v pracovni. Vtom sa ozvalo
škrabkanie na dvere. Neville, ktorý bol najbližšie, išiel otvoriť.
„Ahoj, Sothis,“ pozdravil ho Neville.
„No jasne, ideme sa o niečom baviť, tak hneď musí dofrčať!“ pobavene
zavrčal Snape.
„Čudujem sa, že neprišiel skôr,“ podozrievavo na neho pozrel Harry.
„Hav? (Preklad autora: „Načo?“)“
„Že sa ani nečudujem!“ zavrčal Harry.
„Mňa by zaujímalo, odkiaľ o tom všetkom vieš!“ spýtal sa ho Remus.
Sothis na neho hodil unavený pohľad a ľahol si k Harrymu.
„Navrhujem, aby sme začali od začiatku, lebo už je tu toho na jeden deň
veľa,“ navrhol Dumbledore.
„Tak čo už vieme…“ začal Ron.
„…na ministerstve zase nikto nevie, čo robí niekto iný, a preto Pride
nevedel o ničom…“ skritizovala Hermiona.
„…preto dal Malfoyovi prútik a nechal ho ísť samého…“ pokračovala Ginny.
„Hlavne že NIKOMU NIČ NESPRAVIL!!!“ ironicky zavrčal Mark a nahnevane
pozrel na otca.
„Deti sú radi, že tu môžu byť, preto ticho sedia a nezapájajú sa!“ vrátil
mu to Severus.
„Pán Longbottom, mohli by ste nám povedať, čo ste videli, ale aj s tým,
čo ste pred tým vynechali!“ požiadal ho Dumbledore a na Marka i Severusa
hodil káravý pohľad.
„Ale…ja som nič nevynechal,“ zahováral.
„Vynechal,“ povedal Snape, a tak Neville začal:
„Ako som už povedal, videl som Malfoya samého, tak som šiel za ním.
Zamieril do lesa, sledoval som ho pomedzi stromy až som videl, že prišiel
na tú čistinku. Videl som, ako si privolal prútik profesora Snapa, potom
sa s ním rozprával…“ tu ho Dumbledore prerušil a dal slovo Severusovi.
„Zbieral som nejaké bylinky a prísady do elixírov. Hrabal som sa v snehu,
keď prišiel, vôbec som ho nepočul. Zrazu mi len uletel prútik a keď som
sa obzrel, stál tam on (a možno chcel byť mojím snom. ...To mi len trošku
šibe... Nevšímajte si to). Pýtal som sa ho, čo tam chce a on mi
povedal, že Pride mu dovolil odísť a že…“ naschvál odvrátil pohľad od
svojho syna, „…ma prišiel zabiť.“
„A ďalej,“ súril ho Remus.
„No…zabil ma…“ povedal pokojne a pokynul Nevillovi, aby pokračoval.
„Zazrel som, ako na profesora Snapa vyslal smrtiacu kliatbu. Keď sa ho
kliatba dotkla, modrasto zasvietil a spadol dozadu…“
„Čo???“ ozvali sa naraz Remus a Harry.
„Vytvoril sa okolo neho akýsi modrastý štít. Ešte keď som k nemu
pribehol, zazrel som pár takých belasých iskričiek,“ vysvetľoval Neville.
„To z čoho? Mohli spôsobiť, že to prežil?“ spýtal sa Remus Dumbledora.
„Nemyslím, mohli spôsobiť, že účinky kúzla na okolie boli minimálne, ale
určite by ho to neudržalo nažive.“
„Účinky kúzla na okolie? Aké?“ nechápal Ron.
„Severus je chránený veľmi silným kúzlom. Tak ako Harry. Keď sa Harryho
Voldemort pokúšal zabiť, jednak že mu zanechal na čele jazvu, ktorú,
predpokladám, Severus nemá a za druhé, z domu Potterovcom zostali len
trosky, pretože kúzlo sa otočilo proti Voldemortovi a zničilo jeho moc,
ktorá bola dosť silná(ničivá). Pán Malfoy žije, preto si myslím, že tie
iskričky vstrebali všetky vedľajšie prejavy,“ vysvetľoval Dumbledore.
„A čo bolo zdrojom tých iskier?“ spýtala sa Ginny.
„No, čomu vďačíme za to, že Malfoy ešte žije?“ pridal sa Harry.
„predpokladám, že to nosíte na krku,“ pousmial sa Dumbledore. Severus aj
Harry si prekvapene siahli na krk a obaja si všimli, že Pyramída je
nezvyčajne teplá.
„A čo sa stalo potom?“ pozrel Dumbledore na Nevilla.
„Pokúsil som sa profesora prebrať.“
„Potom si všimol, že mám rozbitú hlavu,“ pokračoval Severus.
„Mám zavolať Poppy?“ starostlivo sa spýtal Dumbledore.
„Netreba, Longbottom, to zvládol výborne.“ Neville celý očervenel.
„A potom prišli Remus s Markom. A čo sa dialo tu?“
Tentoraz začal rozprávať Dumbledore. Povedal, čo sa stalo v jeho
pracovni(Remusovi odľahlo, keď počul, že Tonksová hneď odišla) a
rozprával aj o obchôdzkach po škole s ministrom a Fortisom. Potom opísal
Harryho „výstup“ a …
„Harry, keď už sme pri tom…ty si sa niekde učil neverbálne kúzla bez
prútika?“
„Nie. Vlastne ani neviem ako som to spravil. Asi som bol dosť rozčúlený,“
povedal ticho.
„Tak to si teda bol! Chrbát ma ešte teraz bolí od toho, ako si ma
odhodil!“ zašomral Ron.
„Ehm…prepáč, Ron. Nechcel som,“ kajúcne sa ospravedlnil Harry.
„V pohode, len to nerob často!“
„Neverbálne kúzla bez prútika sú dosť zložité,“ vážne na Harryho pozrel
Remus.
„No a?“
„Aj mne robia problémy,“ povedal Dumbledore.
„Aha…“
„Harry, to znamená, že máš v sebe obrovský magický potenciál, len sa ho
musíš naučiť ovládať,“ objasnil mu Severus.
„Aha…“ Harryho znervózňovali všetky tie vážne pohľady, preto sa otočil na
Hermionu.
„Hermiona, čo si to hovorila o tom proroctve?“
„No, ozaj! Na čo si to prišla?“ pridal sa Ron.
„Najskôr som si to len myslela, ale teraz som si už úplne istá. To
proroctvo je o vás dvoch,“ ukázala na Snapa a Harryho.
„Ako to myslíš, Hermiona?“ nechápal Harry.
„Myslím, že ty, Harry, si Leto a vy, profesor, ste Zima.“
Všetci zmĺkli, ponorení do vlastných myšlienok.
„Má tu niekto prepis toho proroctva?“ spýtal sa Ron.
Dumbledore ho vytiahol spod papierov na svojom stole a Hermiona si ho
vytiahla z tašky a podala Ronovi. Dumbledorov prepis si zobrali Severus a
Harry. K Ronovi sa „nenápadne“ pridal aj Neville.
Po pár minútach ticha:
„No, pri takomto vysvetlení…dajme tomu, že tá prvá časť je správna…“
začal Severus.
„Priam by som povedal, že dokonalá,“ dodal Harry. Snape na neho škaredo
pozrel a pokračoval: „Ale ako by si vysvetlila tú druhú časť,“ spýtal sa
jej.
„To by zaujímalo aj mňa,“ pridal sa Harry.
„Harry, čo myslíš, kedy je mesiac tvojho zrodu?“ pozrela na neho so
zdvihnutým obočím.
„Ehm…žeby v júli?“ nadškrtol.
„No a čo sa vtedy stalo…!!!“
„Jáj…“
„Profesor Snape, kedy ste sa narodili?“ spýtala sa Ginny odrazu.
„Prosím??!!!!!“
„Nooo… kedy máte narodeniny?“ zopakovala už tichšie.
„V utorok. Prečo ťa to zaujíma?!!“ spýtal sa podozrievavo, no v priebehu
niekoľkých sekúnd si zahryzol do jazyka a veľmi rýchlo oľutoval, že si
nedával pozor na jazyk...
„Fakt!!!“ naraz sa ozvali Mark, Remus, Harry a Dumbledore.
„Nikdy si sa nepochválil. Netušil som, že si sa narodil v januári!“
prekvapene povedal Remus.
„To ani ja,“ poznamenal Mark.
„Načo by som sa s tým chválil. Nie je to nič výnimočné,“ chladne povedal
Severus.
„Jasne, že je!“ namietol Harry.
„Načo si to chcela vedieť!“ zavrčal na Ginny Snape a ignoroval Harryho a
ostatných.
„Či to sedí s tým proroctvom,“ šepla tichúčko. Hodil na ňu vražedný
pohľad, ale nič viac nepovedal.
Hermiona sa k nej jemne naklonila a šepla: „Ďakujem, mňa by zabil!“
„A teraz vieme, že to sedí,“ povedala Hermiona už nahlas a snažila sa
tváriť čo najnevinnejšie, no Snape si ju aj tak podozrievavo premeral.
„Takže proroctvo máme vyriešené. Teraz je rad na Scrimgeourovi. Čo o ňom
vieme?“ spýtal sa Dumbledore.
„Skutočne neviem o tom, že by bol smrťožrút. Nikdy som o ňom nepočul,“
uistil ho Snape, ešte stále v zlej nálade.
„Ja viem, že už dlho pracuje na ministerstve. Asi donášal odtiaľ,“
povedal Remus.
„Informácie z ministerstva nosil len Malfoy od Fudga, pokiaľ viem,“ ozval
sa Snape.
„Vyzerá to tak, že nebol jediný,“ zhodnotil Dumbledore.
„Je pravda, že raz som začul, ako sa Avery a Macnairom bavia o nejakej
spojke. Myslel som, že je to Magush. Ten tiež občas doniesol niečo z
ministerstva,“ priznal Severus.
„Tak tá spojka asi nebol Magush, ale Scrimgeour,“ povedal Harry.
„Ale aj tak sa tam udržal dlho. A ešte ako vysoko,“ poznamenal Severus.
„Spravil si pekné bezpečné hniezdočko,“ zavrčal Remus.
„Keby nie Malfoya, tak by sme ho možno ani neodhalili,“ nadškrtla
Hermiona.
„Hádam tým nechceš povedať, že mu máme byť vďační!“ nahnevane na ňu
pozrel Ron.
„Nie, len poukazujem na to, ako to všetko do seba pekne zapadá!“
„Keď to tak pekne zapadá, ako to, že mám čistú ruku,“ spýtal sa Snape.
„Osobne si myslím, že za to môže Harry,“ povedal Dumbledore.
„Áno, to ste už spomínali!“ upozornil ho Harry.
„Dumbledore pokračoval, akoby ho prepočul: „Tým, že ti Harry zachránil
život, ti…ako by som to…takpovediac „vyčistil dušu“. Zbavil ťa tvojich
prehreškov a „zahladil“ po nich všetky stopy. Teraz máš dušu čistejšiu
ako štvorročné dieťa,“ vážne povedal Dumbledore.
Všetci zamyslene stíchli. Po niekoľkých sekundách sa ozvalo rázne
zaklopanie na dvere.
„Ďalej!“ povedal Dumbledore. Do vnútra vošla profesora McGonagallová.
„Prepáčte, že vás ruším, ale medzi žiakmi i profesormi vládne zmätok a
bolo by dobré, keby ste sa aspoň ukázali, Albus!“ povedala nahnevane.
„Och, ďakujem, že ste mi to pripomenuli, Minevra. Zhromaždite, prosím,
učiteľov v zborovni a žiakov o chvíľu vo Veľkej sieni. Hneď prídem,“
požiadal ju. Výrazne na neho pozrela, otočila sa a odišla.
„Myslím, že by bolo rozumné, keby ste dnes večer, aspoň kým sa
neprihovorím žiakom, nešli do klubovne. Najlepšie by bolo, keby ste
prespali niekde úplne mimo,“ povedal Dumbledore Ronovi, Markovi,
Hermione, Ginny a Nevillovi.
„Harry, ty sa neukazuj aspoň do pondelka, Severus, to isté platí aj pre
teba.“
Všetci prikývli.
„Ja mám neobmedzený pohyb?“ spýtal sa Remus.
„Áno.“
„Máme spať na ošetrovni?“ spýtal sa Ron. Dumbledore prikývol.
„To by som neodporúčal. Ak by sa rozchýrilo, že sú na ošetrovni, vyvolá
to vlnu zvedavých otázok a rôznych teórii, ktoré sa už určite šíria,“
namietol Severus.
„Tak kde. Na ústredie?“ spýtal sa Harry.
„Chceš všetko, dopodrobna, rozoberať s Moodym?“ pozrel na neho Lupin.
„Máš iný nápad?“ spýtal sa Harry.
„Hej,“ ozval sa Snape,“ čo tak u nás. Miesta je dosť, prespať majú kde...“
„Hav!“ Sothis nadšene súhlasil, no všetci ostatní sa na neho prekvapene
pozreli.
„Ak ti to nebude vadiť, nemám námietky,“ povedal Dumbledore.
„Informujem Alison, hneď som späť,“ povedal a už ho nebolo.
„Wow! Vážne to navrhol sám?“ spýtal sa Remus.
„Vyzerá to tak,“ povedal Dumbledore.
„Super, ide sa domov!“ tešil sa Mark.
Vtom sa z krbu vynoril Severus.
„N poďme,“ ukázal na krb. Mark šiel prvý, Harry za ním, ostatní však
váhavo postávali.
„Ehm…a adresa?“ nadškrtla Hermiona. Snape im ju povedal a Hermiona vošla
do zelených plameňov nasledovaná Ronom a Ginny. Neville tíško sedel na
stoličke.
Snape na neho výrazne pozrel.
„Aj ja???“
„Jasne, myslíš, že ťa po vypočutí takých tajných informácií nechám voľne
pobehovať po svete? Najskôr ti musím vymazať spomienky, nie?!“ povedal
sarkasticky. Neville sa na neho zarazene pozrel.
„Nemyslí to vážne, len pokojne choď!“ zasmial sa Remus. Neville váhavo
vstal a zmizol v plameňoch.
„Dúfam, že budeš toho chudáka celý čas strašiť, aby si zmaril všetku moju
snahu!“ s úsmevom na neho zavrčal Lupin.
„Samozrejme, nič mi nebude spôsobovať väčšiu radosť. Ani víkend legálne
strávený s manželkou,“ uškrnul sa Snape. Sothis zastal pred krbom.
„Myslel som si, že by si to nenavrhol len tak,“ pousmial sa Dumbledore.
„Prepáčte, profesor, ale robím ja niečo bez vážneho dôvodu?“
„Tak sa príjemne zabav,“ poprial mu Dumbledore. Snape len kývol a spolu
so Sothisom zmizli v plameňoch.