Sto devätnásta kapitola Keď prišli na ústredie, obaja si vydýchli. Dom bol ešte stále prázdny. Vyšli k Remusovi a Sothisovi na druhé poschodie. „Čo sa stalo?!!!“ zdesene sa spýtal Lupin, keď vstúpili do izby. „Prečo?“ nechápal Severus. „Tvárite sa, akoby niekto zomrel. Ste bledší ako steny.“ „Dumbledore to nejak zistil,“ zašomral Harry do zeme. „No a? Hneval sa?“ nechápal Lupin. „Počul si už Dumbledora kričať?“ významne na neho pozrel Snape. Lupin na nich šokovane pozrel. „Poviem ti, že je to pekne desivé,“ zahundral Harry. „To si teda neviem predstaviť,“ priznal Remus. „Dialo sa niečo, kým sme boli preč?“ zmenil tému Severus. „Nie, stále spia.“ „Fajn, musíme tu zostať, kým bude porada. Nikto nás nesmie vidieť. Dumbledore ich potom odtiaľto vyhodí, takže nás nikto nebude rušiť,“ povedal Severus. „Dobre. Máš nejaký špeciálny plán na tú dobu?“ vyzvedal Remus. „Ak chceš, môžeš ísť k Tonksovej. Povedz potom Alison, že neprídem.“ „Nepotrebujete pomôcť?“ prekvapene sa spýtal vlkolak. „Zatiaľ nie, až keď sa preberú.“ „Teda až niekedy večer,“ poznamenal Harry. „Ak by si mohol, príď tak okolo ôsmej až deviatej. To by už aj dom mal byť prázdny,“ požiadal ho Severus. „Jasne, budem tu.“ súhlasil Remus a odišiel. „Ja sa idem učiť,“ oznámil mu Harry potichu. „Počkaj, treba to tu trošku upraviť…“ zastavil ho a párkrát mávol prútikom. Vzduch medzi posteľami pacientov a ostatnou miestnosťou sa mierne zavlnil a zostal jemne matný. „Je to taká bariéra. Aby sme ich nezobudili,“ vysvetlil. Harry prikývol a odišiel si zobrať veci. Keď sa vrátil, za bariérou bol už aj veľký stôl a pár stoličiek. Pred krbom, ktorý tam bol, už ležal Sothis a nechal sa zohrievať plápolajúcimi plameňmi. „Hneď je tu lepšie, keď si zakúril,“ poznamenal Harry a zložil si veci na stôl. „Čo sa ideš učiť?“ „Najprv si spravím úlohy a potom…všetko. MLOKy sa blížia,“ pripomenul mu. Severus prehrabol knihy ležiace pred ním a vytiahol Metlobal v priebehu vekov. „Zaujímavá učebnica, aj z toho robíš MLOKy?“ spýtal sa s úškrnom. „Nie, tú som si vzal, ako doplnkové čítanie!“ Snape si vzal knihu, usadil sa na stoličku a vyložil nohy na stôl. Harry si pripravil pergamen a začal písať prácu z elixírov „Severus,…“ „Hmmm…“ „Akú funkciu v krvočistiacom elixíry má ten extrakt z arónie?“ „Vieš čo je arónia?“ „Nie.“ „Arónia je krík, jej plodmi sú čierne bobuľky obsahujúce veľa železa a iných látok, ktoré pomáhajú z krvi odplavovať škodlivé látky.“ „Aha, takže asi má veľmi významnú funkciu…“ „Asi hej!“ „A v čom všetkom ešte pomáha?“ spýtal sa nevinne. Severus si povzdychol a začal vysvetľovať. Po pätnástich minútach mal Harry zaznačené všetko podstatné. „Ostatné veci som povedal pri hodine,“ pozrel na neho prísne. „Ostatné veci mám. Ďakujem,“ uistil ho Harry a vďačne sa usmial. „Teraz viem, že knižnicu po ruke nemáš, ale nabudúce ti úlohu diktovať nebudem!“ upozornil ho. „Viem a ďakujem, že si teraz spravil výnimku,“ vážne odvetil Harry a odložil elixíry. Bol už večer, keď sa z domu prestali ozývať zvuky. Severus sa vtedy odvážil zísť dole. Dom bol prázdny. Zamieril teda do kuchyne a pustil sa do prípravy večere. Harry zostal v izbe a učil sa. Pár minút po tom, ako odišiel, Harry odložil učebnicu a pretrel si unavené oči. Sothis sa na neho súcitne pozrel a podišiel k nemu. Položil mu hlavu do lona a nechal sa škrabkať za ušami. Odrazu zastrihal ušami a zodvihol hlavu. Harry sa obzrel na Longbottomovcov. „Pohol rukou, však?“ prihovoril sa Harry Sothisovi. Ten štekol na súhlas. Harry rýchlo vstal, prešiel cez bariéru a podišiel k jeho posteli, so Sothisom v pätách. Z jeho úst sa vydral tichý vzdych a vtedy otvoril oči. Prelietol nimi časť miestnosti a zastal na Harrym. Ten ho zatiaľ napäto sledoval. „Kde…kde to som?“ spýtal sa malátne. Harry sa šťastne usmial a povedal: „Ste na ústredí Fénixovho Rádu. Ako sa cítite?“ „Bolí ma hlava. Ako som sa sem dostal?“ nechápal a pootočil hlavu. „Alice! Čo je mojej manželke?!“ spýtal sa naliehavo. „Nebojte sa, bude v poriadku. Len spí,“ uistil ho Harry. „Ako sme sa sem dostali? Pamätám si len…“ z jeho úst sa predral zmučený vzdych. „Upokojte sa a ležte. Zavolám Severusa. Hneď som späť,“ povedal mu Harry a vybehol z miestnosti. Prebehol cez chodbu a už na schodoch na neho kričal. „Čo sa deje?“ vykukol z kuchyne. „Prebral sa! Rýchlo, ponáhľaj sa!“ súril ho Harry. Severus nechal všetko tak a bežal za Harrym. Keď obaja udýchane vlietli do miestnosti, Frank sa strhol a prekvapene sa na nich díval. Odrazu spoznal Snapa. „Severus?!“ „Ahoj, Frank.“ Severus posunul bariéru tak, aby zasahovala iba Alicu a pristúpil k jeho posteli. „Ako sa cítiš?“ „Ja fajn, len ma trochu bolí hlava,“ odvetil. „A nič viac?“ „To je všetko.“ „Výborne, dám ti posilňovací elixír,“ oznámil mu a už mu aj podával fľaštičku. Frank ju poslušne vypil. „Ako sme sa sem dostali?“ pýtal sa. „To je nadlho. Čo posledné si pamätáš?“ „Smrťožrútov. Zaútočili na nás a chceli vedieť, kde sa ON nachádza…potom už nič. Čo sa vlastne stalo? A kde sú všetci? A kde to sme? Toto nie je ústredie!“ dožadoval sa. „Dom je prázdny, sme tu len my a Sothis,“ ukázal sa psa, „a toto je nové ústredie.“ „Nové? A čo sa stalo s tým predošlým?“ „Myslím, že by si si mal odpočinúť. Na otázky bude dosť času potom,“ zastavil ho Severus. „Kedy potom?!“ „Keď sa zobudí tvoja manželka!“ odsekol Severus a postrčil ho, aby si ľahol. „Aby som ťa prezrel, potrebujem použiť legilimenciu. Môžem?“ spýtal sa. Frank na neho podozrievavo pozrel, ale privolil. „Nebojte sa, len sa presvedčí, že je všetko tak, ako má byť,“ uistil ho Harry. „A prečo ba nemalo byť?!!“ „Neskôr,“ odbil ho Severus a „ponoril“ sa mu do myšlienok. Do miestnosti vošiel Remus. „V poriadku,“ Severus zložil ruky z Frankovej hlavy. „Ahoj Frank!“ Lupin pristúpil k posteli. „Remus???“ prekvapene na neho pozrel pacient. „Hej, som to ja. Ako dlho si hore?“ „Len pár minút,“ odvetil miesto neho Severus a zobral z nočného stolíka ešte nejakú fľaštičku. Odrazu Sothis vstal a prebehol k Alicinej posteli. Prednými labami skočil na jej posteľ a radostne štekol. „Sothis! Zlez odtiaľ!“ zavrčal Severus, zrušil bariéru a odohnal Sothisa. Ona už mala otvorené oči a prekvapene sa na nich dívala. „Severus? Remus? Kde to som?“ spýtala sa potichu. „Alice!“ radostne sa usmial Lupin. Frank vstal z postele a vrávoravo prešiel k svojej manželke. „Zlatko, ako sa cítiš?“ spýtal sa starostlivo. „Bolí ma hlava,“ odvetila. „A čo ešte?“ spýtal sa Severus. „Len hlava.“ Severus sa otočil k Harrymu a ten mu okamžite podal posilňujúci elixír. „Vypi to!“ prikázal jej. Poslúchla ho. To už všetci , až na Harryho, sedeli na jej posteli. Harry stál pri jej nohách a potichu všetko sledoval. „Kde sme?“ spýtala sa. „Na ústredí fénixovho Rádu,“ odvetil jej Remus. „Ale toto nevyzerá ako ústredie!“ namietla. „Toto je nové ústredie.“ „Kde je Neville?! Kde je náš syn?!!“ spýtala sa odrazu. „Neboj sa, je v Rokforte,“ upokojil ju Remus. „Je v poriadku?“ rýchlo sa spýtal Frank. „Nič mu nie je, nemusíte sa báť,“ uistil ho Harry. „Aspoň po fyzickej stránke,“ ticho zašomral Lupin. „Čo tým myslíš?!!!“ vypálila Alice. „Vysvetlíme neskôr. Alice, potrebujem ťa prezrieť, ale na to musím použiť legilimenciu. Môžem?“ spýtal sa jej Severus. Váhavo prikývla. Severus jej priložil ruky na spánky a o chvíľu ich zase odtiahol. „V poriadku. Všetko je tak, ako má byť,“ usmial sa spokojne. Obaja si ho prekvapene premerali. Ešte ho nevideli usmiať sa. „Teraz mi už odpoviete?“ naliehavo sa spýtal Frank, keď sa spamätal. „Najskôr sa najedzte,“ povedal Lupin. „Prinesiem niečo?“ spýtal sa Harry. Alice si ho zvedavo obzrela. „Pôjdem s tebou,“ ponúkol sa Severus a obaja odišli. „To bol Severus Snape? Ten ktorý sa vždy tvári ako ľadová socha?“ prekvapene sa spýtal Frank Lupina, len čo sa zavreli dvere. „No, je pravda, že sa trošku zmenil,“ uznal Remus pobavene. Sothis štekol na súhlas a nechal sa od Alici pohladkať po hlave. „Kto bol ten mladík? Keby som nevedela, že Severus nemá súrodencov, tak by som povedala, že je to jeho brat. Dosť sa podobajú. Ale naopak, trošku sa mi podobá na Jamesa,“ zamyslela sa Alice. „Harry sa za ten rok zmenil, to je pravda, ale nie je Severusov brat, aj keď sa na neho podobá…“ pousmial sa Remus. „Nie, on sa na neho nepodobá, oni sa podobajú navzájom! Podobá sa na Jamesa,“ upozornila ho. „Harry je Jamesov a Lilin syn,“ povedal im s povzdychom. „Prosím?! Ale veď Jamesov a Lilin Harry je o pár dní mladší, ako náš Neville!!! A Neville má rok a pol!!!“ upozornil ho Frank. „To bola pravda pred šestnástimi rokmi,“ povedal vážne. „Akože pred šestnástimi rokmi?! Tomu nerozumiem?!“ zvýšil hlas Frank. „Upokoj sa, vysvetlíme vám to. Je to však veľmi zložité,“ povzdychol si. Vošli Harry a Severus s táckami s jedlom. Pohľad oboch ich pacientov im prezradil, že Lupin už začal. Severus obom podal tácky a posunul si stoličku. Harry s Lupinom ho nasledovali. Keď sa Frank vrátil do svojej postele a obaja začali jesť, Lupin začal rozprávať… „Keď vás napadli smrťožrúti, mučili vás, čo určite viete,“ začal nerozmyslene. „To mi nemusíš pripomínať! Chcem vedieť, ako ste nás odtiaľ dostali!“ zašomral Frank. „My sme vás odtiaľ nedostali,“ zaúpel zúfalo, „mučili vás, až kým vám poškodili myšlienky. Dosť poškodili. My sme vás len našli a odviezli k Mungovi. Nevedeli sme, že na vás zaútočili a Dumbledore si to doteraz vyčíta… U Munga sa vám pokúšali pomôcť, ale neuspeli. Zavreli vás na oddelenie s trvalým poškodením kúzlami,“ vysvetľoval ťažko. Šokovane ho počúvali. „Tam ste ležali celých tých šestnásť rokov. Pokúšali sa vám pomôcť, ale nakoniec to vzdali… Severus a Harry prišli pred pár mesiacmi na spôsob, ako by vás mohli vyliečiť a tak hľadali spôsob, ako to vyskúšať. K Mungovi s tým prísť nemohli, to by im liečitelia nedovolili a nedovolila by to hlavne tvoja matka, Frank.“ „Nakoniec sme došli k záveru, že iná možnosť, ako uniesť vás z nemocnice, neexistuje,“ pridal sa Severus, „včera večer sme vás sem priniesli a našťastie sa nám podarilo vyliečiť vás.“ „Preto som povedal, že po fyzickej stránke je Neville v poriadku. Dosť ho to zobralo, ten únos. Nikto o ňom totiž nemal vedieť,“ vysvetlil Remus. Obaja na nich neveriacky hľadeli. Obom v hlavách prúdilo nekonečné množstvo otázok, ale prvý sa spamätal Frank: „Prečo by to moja matka nedovolila?“ spýtal sa tlmene. „Pretože si myslí, že som smrťožrút a odvtedy, čo vás napadli ma priam nenávidí. Najradšej by ma videla visieť,“ odvetil Severus trpko. „Ale… veď som jej už vysvetľoval, že si na našej strane,“ zmätene namietol Frank. „Ona si však myslí, že som mal prsty v tom útoku na vás.“ „To predsa nie je pravda?!“ pridala sa Alice. „Vysvetlenia rozhodne počúvať nechcela. Je tvrdohlavá vo svojej pravde a inú nepripúšťa,“ zavrčal Harry. „A kde bol za tie roky môj syn? Kde bol Neville?“ spýtala sa napäto. „Pokiaľ viem tak ho vychovávala Frankova matka. Aj teraz sa o neho stará,“ odvetil Remus. „A…aký je? Ako vyzerá? Ako sa učí?…“ „Veľmi sa na vás podobá… aj výzorom, aj správaním…“ pousmial sa Lupin. „Je dosť nemotorný,“ zašomral Severus. „Už z toho vyrástol!“ okríkol ho Harry a Severus sa uškrnul a dodal: „Je šikovný a odvážny. Ide mu hlavne herbológia, ale i elixíry. Chce byť liečiteľom.“ „Dobre mu ide aj obrana proti čiernej mágii. Má skvelú prax,“ pridal sa Remus. „Je skvelý priateľ. Čestný a úprimný,“ zapojil sa aj Harry. „Kedy ho uvidíme?“ netrpezlivo sa spýtal Frank. „Zajtra alebo pozajtra určite,“ uistil ich Severus. „To až?!!“ sklamane si povzdychla Alice. „To už?“ prekvapene sa spýtal Remus. „Máme podmienku od Dumbledora,“ zašomral Harry. „Akú podmienku? Načo?“ nechápal Frank. „Keďže o tom, že sme vás uniesli my, vieme len my tu, a teraz už aj Dumbledore, pátra po vás celý Rád a celé ministerstvo. Nikto to nemal vedieť, ale keď sme boli dnes poobede u Dumbledora, nejak to zistil a nebol zrovna nadšený. Povedať Nevillovi pravdu bola jeho podmienka na to, aby nás nechal tak,“ vysvetlil Severus. „Uhm… skôr aby sme to posedenie u neho prežili,“ dodal Harry. „Dumbledore by predsa nikomu neublížil!“ namietol Frank. „Už si ho počul kričať?“ významne sa ho spýtal Severus. Vtedy zmĺkli. „Mali by ste sa najesť,“ upozornil ich Remus, keď už hodnú chvíľu ich večera stála ľadom. Obaja sa váhavo pustili do jedenia. „Necháme vás tu, najedzte sa a odpočiňte si,“ povedal Severus. „A... nemohli by ste tu radšej zostať a ... uhm... povedať nám niečo o tom, čo sa za tie roky stalo?“ nesmelo sa spýtala Alice. „Budete jesť?!“ podozrievavo sa spýtal Remus. Obaja prikývli. Remus sa pozrel na Severusa a Harryho a tí prikývli. „Tak dobre,“ povzdychol si a začal... Rozprával o rokoch zdanlivého pokoja, o tom, ako si ľudia zvykali na mier a opäť sa naučili radovať sa. O tom, ako sa Rád akoby rozpadol, lebo už nebol potrebný. Hovoril o novom ministrovi, Fudgeovi, o veciach, ktoré spravil, o tých dobrých aj zlých... A potom prišlo obdobie, keď Harry nastúpil do prvého ročníka. Vtedy sa rozprávania chopil Severus a Harry ho dopĺňal. Zamerali sa hlavne na to, ako Voldemort začal silnieť... „… no a pred tromi rokmi opäť povstal,“ tu Severus zmĺkol. „Povstal?!“ vystrašene vydýchla Alice. „Hej, ministerstvo to dlho nechcelo pripustiť, takže sme proti nemu boli sami,“ povzdychol si Remus. „A...“ napäto sa spýtal Frank. „Začalo to opäť... zabíjal, útočil, ale všetko tajne, lebo ministerstvo stále akože o ničom nevedelo. Fudge si to nechcel pripustiť!“ zavrčal Severus. „Rád bol opäť aktívny a pokúšali sme sa pomôcť aspoň tam, kde sa dalo, ale nie vždy nám to vyšlo...“ pridal sa Remus. „Keby nebol Fudge taký idiot, nemuselo zomrieť toľko ľudí!“ zavrčal Harry. Remus sa na neho upokojujúco pozrel. Presne vedel, ne koho konkrétne Harry myslel. Sothis mu položil hlavu na kolená a Harry sa upokojil. „Nie, nemuselo, to je pravda, ale stalo sa to, čo sa stalo!“ „A teraz...“ nevydržal to už Frank. „Nie je,“ jednoducho povedal Severus. „Prosím? Ako to, že nie je?“ nechápala Alice. „Harry ho pred dvomi rokmi zničil. Voldemort ho uniesol a pokúsil sa ho zabiť, ale našťastie sa mu to nepodarilo...“ vysvetlil Remus a Harry radšej hľadel do zeme. Preto nevidel dva prekvapené pohľady, ktoré zlietli z neho na Remusa a Severusa. Severus len prikývol. „Fudge len s veľkou nevôľou priznal svoju chybu,“ opäť začal Remus. „Akože priznal svoju chybu? To ani vtedy nechcel priznať, že ON povstal?!!!“ nechápala Alice. „Nie, tvrdil, že Dumbledore si vymýšľa, len aby ho zosadil z ministerského kresla,“ ozval sa Harry. „Dumbledore predsa nikdy nechcel byť ministrom!“ namietol Frank. „No veď práve,“ významne sa nich pozrel Remus. „Bol to proste idiot. Až som rád, že tam už nie je!“ zavrčal Severus. „A prečo tam už nie je?“ „Pamätáte si Fortisa? Dumbledorovho starého priateľa... Zosadil ho, keď zaryto tvrdil, že Malfoyov syn, ktorý na nás zaútočil, je nevinný,“ povedal Remus. „Malfoyov syn na vás zaútočil?!“ „Presnejšie na Ginny a Hermionu,“ dodal Remus. „Ginny je Mollyina a Arthurova dcéra a Hermiona je spolužiačka Harryho a Nevilla,“ vysvetlil Severus, keď sa zatvárili nechápavo. „Ale jeho prvá obeť mala byť Alison!“ pripomenul im Harry. Severus s Remusom váhavo súhlasili. „Kto je Alison?“ vyzvedala Alice. „Moja manželka,“ odvetil Severus. Harry mal čo robiť, aby sa nerozosmial, keď videl ich tváre. Najskôr na neho niekoľko sekúnd (skoro minút) hľadeli ako na zjavenie, a potom sa ozval Frank: „Ty máš manželku?!!!!!!!“ „Hej,“ pokojne odvetil Severus. „Tehotnú manželku!“ uškrnul sa Harry. Severus na neho hodil kvázi nahnevaný pohľad. „Budete mať dieťa??!! Veď to je skvelé! A čo to bude, chlapec alebo dievčatko!“ nadšene sa usmiala Alice. „Neviem...“ odvetil Severus, ale Remus mu skočil do reči: „Druhé dieťa! Mark je už druhák na Rokforte!“ Severus na neho hodil zúrivý pohľad. „Teda, tých 16 rokov je poriadne dlhá doba…“ prekvapene povedal Frank. „No, aby to nebolo nespravodlivé…Remus má tiež syna,“ poznamenal Harry. „Vážne?!“ Remus zažiaril šťastím a povedal: „Má mesiac a volá sa Sebastián!“ „Tak to si čerstvý otec!“ uškrnul sa Frank. „To mu teda trvalo!“ podpichol ho Severus. „A tvoja manželka?“ vyzvedala Alice. Severus sa začal škodoradostne chechtať. „Nó, my ešte akosi nie sme zobratí…“ tíško povedal Remus. „Nie? A kedy sa budete brať?“ spýtal sa Frank. „To nevie nikto, on ju totiž ešte asi ani nepožiadal o ruku!“ uškrnul sa Severus. „Nebuď na neho hnusný, tebe to tiež dlho trvalo!“ okríkol ho Harry. Frank a Alice čakali, že ho minimálne prekľaje, aké však bolo ich prekvapenie, keď na neho len škaredo pozrel. „Požiadal!“ bránil sa Remus. „Ó, to je teda zázrak!“ „Poznáme ju?“ vyzvedala zatiaľ Alice. „No, asi skôr nie, ako áno,“ priznal Remus. „Čarodejnica?“ „Hej, Andromedina dcéra, Nymphadora,“ „Počkaj, na Andromedu si spomínam, ale jej dcéra… spomínam si na to malé dievčatko, Sirius ju občas nosil so sebou... mala ešte nejakú dcéru?“ spýtal sa Frank, lebo „malé dievčatko“ okamžite vylúčil. „Nie,“ odvetil Remus zjavne zachmúrene. „Och... ehm... tak som to nemyslel...“ snažil sa to nejak zahovoriť. „V poriadku, ja sám viem, že som pre ňu dosť starý,“ povzdychol si Remus. „Nie, Nie!!!“ „Ale Remus, sám by si mohol vedieť, že na veku nezáleží,“ dohovárala mu Alice. „Správne, hádam sa nechceš opäť začať zožierať ľútosťou! Lebo ak áno, rýchlo si to vyhoď z hlavy!“ zavrčal Severus. Sothis na neho varovne zavrčal. „Dobre, dobre, pochopil som!“ zamračil sa Remus. „A čo smrťožrúti? Čo je s nimi, keď On už nie je?“ zmenil tému Frank. „Všetci sú v Azkabane. Po tom, ako sa zvolil nový minister sme si mysleli, že bude pokoj, ale nový minister bol smrťožrút, asi posledný, ktorý tu zostal,“ dal sa do rozprávania Severus. „Minister a smrťožrút?!“ „Hej, odhalili sme ho pred pár mesiacmi a doteraz nie je nový minister. Zdá sa, že to miesto nikto nechce,“ pridal sa Harry. „Ako ste ho odhalili?“ „Najskôr by sme hádam mohli spomenúť, že po tom, ako mladý Malfoy zaútočil, dostal podmienečný trest, teda mohol chodiť do školy, ale mal stráž. V januári sa menili stráže a jemu sa podarilo ujsť a pokúsil sa ma zabiť,“ vysvetlil Severus. „Nepodarilo sa mu to, odviedli ho aurori a vtedy sme ministra odhalili,“ dokončil Harry. „A ako ste ho odhalili?“ nechápal Frank. „To je veľmi zložité. Na to, aby ste to pochopili, by sme tu museli sedieť do rána,“ zarazil ho Severus. „Dobre. A ako sa vedie vám?“ spýtala sa Alice. Severus sa na ňu prekvapene pozrel. „Dobre, prečo sa pýtaš?“ „No, zatiaľ ste o sebe nič nepovedali, tak mi len tak napadlo... Špióna už asi nerobíš...“ „Učím na Rokforte,“ „TY učíš??!!!!!!“ šokovane na neho pozrel Frank. „Niečo sa ti snáď nepáči?!!!!“ výhražne zavrčal Severus. „Nič v zlom, ale byť ja na mieste tých detí, tak ujdem. Niekedy ozaj naháňaš strach.“ „Asi vieš, o čom hovoríš, veď učím aj Nevilla, však?“ uškrnul sa Severus zákerne. „Čo robíš môjmu synovi?!!!“ výhražne sa spýtala Alice. „Nič,“ odvetil pokojne. „Nebojte sa, o nič nejde. Neville sa ho len bál, ale aj to ho už prešlo,“ zapojil sa Harry. „Čo si ty môj hovorca!“ vyletel na neho Severus akože nahnevane. „Ty by si ich len provokoval,“ odvetil Harry akoby sa nechumelilo. „Veď počkaj!“ zavrčal. „A prečo sa ťa bál,“ nedala sa Alice. „Na to sme prišli až teraz v lete,“ začal Remus, no Frank mu skočil do reči: „A teraz je aký mesiac?“ „Marec. Sú Veľkonočné prázdniny (Velikonoce, pozn. autora).“ „Aha, tak pokračuj.“ „Vedeli sme, že sa Severusa bojí, ale nevedeli sme prečo. Ono mu ten strach dosť komplikoval učenie elixírov a keďže chcel byť liečiteľ a elixíry by potreboval, Severus ho na konci minulého roku poslal za mnou, aby som mu pomohol, zbaviť sa toho strachu. Na konci prázdnin som zistil, že sa Severusa bojí, lebo mu pripomína smrťožrútov.“ „No a…?“ „Neville k nim má dosť… zvláštny postoj, odvtedy čo vie, čo vám urobili…“ „Zvláštny postoj! Bojí sa ich, nenávidí ich, to beriem, ale zvláštny postoj?!!!“ zalomil rukami Harry. „Aha… a kvôli tomu sa bál Severusa?“ chcel sa uistiť Frank. „Hej,“ prikývol Remus. „Je pravda, že Severus mu to nejak neuľahčoval... na všetkých vždy tak vrčí…“ akoby len tak povedal Harry. „Severus tu sedí, a ak neprestaneš vyrývať, tak ťa prekľaje!“ zavrčal Severus. „Pes čo šteká, nehryzie,“ odvetil Harry. Severus nečakal a vyrazil, zhodil stoličku a vrhol sa na Harryho. Cestu mu však zatarasil Sothis, takže Harry získal pár sekúnd na útek. „Jak malé deti...tak, kde som to skončil?“ povzdychol si Remus, keď vybehli z miestnosti. „Veď mu ublíži!“ zľakla sa Alice. „Neboj sa, on jemu určite neublíži, to oni sa tak len bavia,“ uistil ju Remus s úsmevom. „Nikdy som si nevedel predstaviť Severusa ako sa baví s niekým ako teraz a už vôbec nie, ako otca a ešte k tomu ženatého!“ zašomral Frank. „Dosť sa zmenil, aj vďaka Harrymu, aj vďaka Markovi a Alison.“ „A čo je medzi nimi? Prečo sa tak podobajú? To si nepovedal,“ pripomenula mu Alison. „No…vieš…“ Remus si povzdychol a pokračoval, „Severus je Harryho strýko.“ „Čože je?!!!“ „Harryho strýko. Ani my sme to nevedeli. Harry sa to dozvedel náhodou, na začiatku šiesteho ročníka a nám to prezradili tak pred rokom.“ „A ako je to možné?“ „Severus je Lilly brat,“ vysvetlil Remus. „Lilly mala len sestru, Petúniu. Nebola čarodejnica a pokiaľ viem, tak k nej dal Dumbledore Harryho potom...“ Alice sa zasekla, nechcela spomenúť to, čo už začala. Pre ňu bola smrť Lilly a Jamesa ešte stále čerstvá... „Nemala len sestru. Neviem, ako, … ale je to tak,“ zhrnul Remus.