Sto tridsiata druhá kapitola O pol hodinu za nimi prišli Ron s Hermionou. „Čaute, čo tu robíte?“ veselo sa spýtala Hermiona. „Vyšli sme si trošku von so Sebastiánom. Chceli sme vziať aj Maggie, ale Snape nám ju zobral,“ povedala Ginny. „Hej, videli sme ho,“ uškrnul sa Ron. „Čo myslíte, hneval by sa profesor, keby ste nám trošku ukázali dom?“ zvedavo sa spýtala Hermiona. „Určite nie a môžeme po ceste zobrať aj Maggie,“ navrhol Harry a chcel zdvihnúť Sebastiána od Sothisa, ale malý hneď začal mrnčať a ťahal rúčky k Sothisovi. „No tak dobre,“ povzdychol si, mávol prútikom a na Sothisovi sa objavilo niečo, čo sa pri veľkej dávke predstavivosti dalo považovať za sedlo. Posadil do neho Sebastiána a ten sa nadšene zasmial. Nemyslíš, že odtiaľ spadne?“ s obavou v hlase sa spýtala Hermiona. „Nie, je to očarované,“ odvetil Harry. Čo to vlastne má byť?“ zvedavo si „sedlo“ obzeral Ron. „To som pre neho vyrobil, aby sme ho nemuseli držať,“ vysvetlil Harry. Vošli do domu. Harry im naznačil, aby zostali v hale a sám šiel po Maggie. Keď vošiel do salóna všimol si, že ju ešte stále drží Severus. Sedel s ňou na pohovke pri okne a rozprávala sa s Dumbledorom a Arthurom Weasleym. „Prepáčte, že vás ruším, ale prišiel som zobrať Maggie. Ideme si obzrieť dom,“ povedal Harry. „Daj na ňu pozor,“ upozornil ho Severus a malú mu podal. Harry sa na neho unavene pozrel a odišiel. Najskôr ich zaviedli do jedálne a kuchyne, potom vyšli na poschodie. Ginny im vysvetlila kde sú koho izby a potom ich viedla do miestnosti na druhej strane chodby. „A teraz pozor!“ povedala vážne a mrkla na Hermionu. Harry otvoril dvere a pred nimi sa objavila obrovská miestnosť plná kníh. Hermione skoro vypadli oči z jamiek. Police siahali až po strop a boli zoradené do tesného zástupu. „Wow! Toľko kníh!“ vydýchla prekvapene. „Naproti je rovnaká miestnosť,“ pousmial sa Harry. „Veď tu musí byť viac kníh ako v Rokforte,“ vykríkol Ron. „Tak to určite nie, ale je ich tu dosť, „ zasmiala sa Ginny. „To kto má toľko kníh?“ celkom nelogicky sa spýtala Hermiona. „Väčšina, hlavne tie o čiernej mágii a elixíroch, sú profesorove a ostatné, tie o obrane proti čiernej mágii, priniesli Remus s Tonksovou,“ vysvetlila Ginny. „Krásna knižnica, môžem?“ spýtala sa Hermiona a keď jej Harry kývol na súhlas, začala sa prechádzať pomedzi regáli. „Stavím sa s vami, že Snape ich má určite všetky prečítané,“ poznamenal Ron. „Nemám. Prečítal som asi len tri štvrtiny,“ ozvalo sa spoza nich. Ron až nadskočil. „Čo ty tu?“ spýtal sa Harry. „Dolu je priveľa ľudí a prišiel som skontrolovať Maggie,“ odvetil. „Neboj sa, je v poriadku. Veď čo by sa jej už pri nás mohlo stať?“ Snape neodpovedal, len natiahol ruky a Harry mu malú podal. Sebastián na Sothisovi zatlieskal a venoval Severusovi úsmev. „Dúfam, že je to poriadne zabezpečené! Nieže ti odtiaľ vypadne!“ zavrčal. „Samozrejme, že je to očarované! Určite by som ho do toho neposadil, keby to nebolo spravené poriadne! A mimo to, stále je niekto pri ňom,“ odvrkol Harry a zobral ho na ruky. Malý sa ľútostivo díval na Sothisa. „Úžasná zbierka kníh, pane,“ zamrmlala Hermiona. „AK sa vám niečo páči, môžete si to požičať,“ odvetil. „Och… ďa…ďakujem, pane!“ zahabkala ohromene. „Neboli ste na povale, že nie?“ prísne sa otočil späť na Harryho. „Nie, prečo?“ „Zatiaľ som tam poodkladal niektoré veci. Nechcem, aby sa vám niečo stalo, takže tam radšej nechoďte,“ vysvetlil. „Dobre, ako chceš. Pôjdeme sa prejsť,“ súhlasil Harry. Snape už chcel odísť, keď sa ozvala Ginny: „Ale Maggie nám tu môžete nechať!“ Zaváhal. „Severus, o chvíľu tam bude pekný hluk. Vážne ju chceš vystaviť toľkému stresu?“ manipuloval ním Harry. „A kto povedal, že s ňou budem práve dole?“ „Nebuď taký sebec!“ zavrčal Harry. Aký sebec, veď je to moja dcéra,“ povedal a v očiach mu zaiskrilo. „No veď práve! Si s ňou stále! A čo my, úbohí krstní rodičia,“ hodil na neho psí pohľad. „Tak dobre, ale do pol hodiny nech ste späť! Musí veľa spať!“ povzdychol si nakoniec a malú mu podal. „Ach, tu ste! Hľadala som vás!“ ozvala sa za nimi Tonksová. „Čo si chcela?“ vyzvedala Ginny. „Hľadala som svojho syna,“ odvetila. „A už si ho našla!“ usmial sa Harry. „Nerob si nádeje, nedajú ti ho,“ zašomral Severus. Tonksová sa na nich prekvapene pozrela. „Najskôr tak o pol hodinu. Ideme sa prejsť,“ vysvetlila Ginny a Hermiona jej prikývla. „No tak dobre, ale nechoďte ďaleko!“ upozornila ich. „Akí ste len úzkostliví! Čo by sa im už mohlo stať?!“ pokrútil hlavou Harry a odišli. Vrátili sa asi o hodinu, čo si však nikto, ani Severus, nevšimol. Zábava sa rozprúdila okolo polnoci a nakoniec utíchla až ráno. Hostia sa postupne rozišli domov. Posledná odchádzala Ginny. Dlho sa s Harrym lúčili a keď nakoniec odišla, pristúpil k nemu Severus: „Vidíš, keby ste im to povedali, mohla tu už zostať!“ „Hav!“ zaštekal Sothis na súhlas. „Pochybujem, že by jej to dovolili!“ namietol Harry. „Tak jej sprav dieťa, potom už nebudú namietať,“ nadhodil Severus a usadil sa na pohovke. A že profesor!“ odfrkol si Harry a posadil sa naproti nemu. „Už predsa nie som tvoj profesor.“ „Ale jej hej!!“ „Taký detail.“ „Myslím, že si priveľa pil,“ poznamenal Harry. „Chceš tým vari naznačiť, že som opitý!?!?“ zavrčal. „Áno.“ „A mohol by si mi vysvetliť, ako si na to prišiel!?!“ „Rozprávaš nezmysly.“ „Dobre vieš, ako som to myslel a pre tvoju informáciu…málokedy vypijem viac ako 2-3 poháriky!“ odsekol chladne. „Veď dobre, čo sa hneď rozčuľuješ,“ zamrmlal Harry. „Vy ešte nespíte?!“ pri dverách sa objavila Tonksová. „Už ideme,“ odvetil Harry. „Severus, hlavne ty by si si mal ísť ľahnúť, Maggie o chvíľu vstane,“ povedala a odišla. „Vážne sa čudujem, ako tu tie decká mohli spať v tom hluku, ktorý tu bol,“ pokrútil hlavou Harry. „Očarovali sme im dvere,“ povedal a mierne sa uškrnul, „no, neviem, kto z nás to viac prehnal s alkoholom!“ „Veď som sa len spýtal zašomral Harry a mierne očervenel. „Uhm…bola to veľmi „inteligentná“ otázka!“ pripustil posmešne. „Hlavne, že ty si dokonalý!“ odsekol a pobral sa do izby. Za ním sa ozýval Severusov tichý smiech. Harry sa zobudil až poobede. Zišiel do kuchyne a tam našiel Severusa a Remusa. Obaja boli bledí a unavení. Vedľa nich na zemi ležal Sothis, dohliadal na Sebastiána a zadnou labou kolísal Maggie spiacu v kolíske. „Dobré ráno!“ s úsmevom pozdravil Harry. „Severus, prosím ťa, hoď po ňom niečo, nech tak nevrieska!“ zavrčal Remus schoval si tvár do dlaní. „Ale, ale, žeby tu niekto vypil priveľa alkoholu?!“ posmieval sa im. „Ak tu chceš sedieť, tak nemaj blbé poznámky!“ ozval sa Snape. „Dobre, veď sa hneď nerozčuľujte… a kde máte manželky?“ spýtal sa nevinne. „Spia!“ zašomral Lupin. „Veru, správne, aj otcovia sa majú starať o deti,“ zamudroval a hneď sa aj uhol poháru, ktorý po ňom hodil nevyspaný vlkolak. „Severus, to si nespravil žiadny elixír, keď si vedel, že sa bude oslavovať?“ teraz už vážne sa spýtal Harry. „Spravil, ale všetky vypil Sothis, kým sme vstali!“ povedal a nahnevane fľochol pohľadom na čierneho psa spokojne rozvaleného na dlážke. Harry sa srdečne zasmial. Len čo sa začal smiať, Sebastián na neho otočil vysmiatu tváričku a začal nadšene tlieskať. „Nie! Sebastián! Prosím ťa, neťapkaj!“ zaúpel Lupin zúfalo a držal si hlavu. No malý veselo ťapkal ďalej, až kým do neho Sothis nestrčil ňufákom. „Mne to až tak nevadí, našťastie,“ poznamenal Severus. „Na vás sa nedá pozerať, niečo vám pripravím,“ pokrútil hlavou Harry a šiel zháňať recept a prísady. Keď sa o pol hodinu vrátil, tí dvaja stále sedeli za stolom a pokúšali sa driemať. Keď im Harry podával dva plné poháre, pomyslel si, že už dávno ho tak nadšene nevítali. neskôr, keď sa zobudili aj Tonksová s Alison, obaja už boli v poriadku. Obe ženy vďačne ocenili výhody, ktoré prinášal veľký dom plný ľudí. Vždy sa mohli poriadne vyspať a pritom sa nemuseli báť o deti. Stále pri nich niekto bol. Sothis sa od nich takmer nepohol a Mark s Harrym, a občas aj Ginny, boli s ním. Buď sa s nimi prechádzali v záhrade alebo chodili do dediny. Koncom augusta sa bola Tonksová pozrieť na ministerstvo a zobrala aj Sebastiána. Vrátila sa odtiaľ zamĺknutá. „Deje sa niečo? Nejaké problémy v práci?“ spýtal sa jej Severus, keď vošla do salónu, kde sedeli všetci okrem Remusa. „Ale nie, kolegovia z neho boli nadšení, len…“ „Á, víla, už si tu! Stalo sa niečo?“ zatváril sa obozretne, keď vošiel a videl jej zamyslený výraz. „Všetko je v poriadku, len… povedzte mi, keď ste tu takto všetci pokope, akej farby sú Sebastiánove oči?“ spýtala sa. „No hnedé,“ nechápavo odvetil Remus a Alison prikývla. „Hnedé? Mne sa zdalo, že sú zelené,“ váhavo poznamenal Harry. „Ehm…ja by som povedal, že čierne,“ ozval sa Mark. „Tiež sa mi zdá,“ pridal sa Severus. Všetci sa najskôr prekvapene pozreli jeden na druhého, až potom sa naraz otočili k Tonksovej. „Myslím, že máte pravdu všetci,“ odvetila a posadila Sebastiána na pohovku vedľa Harryho. Ten sa k nemu naklonil Sebastián sa na neho díval veľkými zelenými očami. „Zelené!“ vykríkol Mark. Vtedy si pred syna čupol Remus, malý žmurkol a jeho oči boli hnedé. „Prečo mám pocit, že ten malý je metamorfmág?“ spýtal sa Severus. „Asi preto, že, pravdepodobne, je metamorfmág,“ odvetila Tonksová. „Netvrdila si mi, že to nie je dedičné?“ prekvapene sa spýtal Harry. „Veď to nie je dedičné!“ naraz sa ozvali Remus, Tonksová i Severus. „Nechcem vám kaziť radosť, ale myslím si, že sa mýlite,“ poznamenal Mark. „Metamorfmágovia sú veľká vzácnosť, aj teraz je ich na svete len pár,“ vysvetlil mu otec. „Tak v tom musí byť niečo iné. Bola by priveľká náhoda, keby to s Tonksovou nejako súviselo!“ zamračil sa Harry. „Síce sa v tom nevyznám, ale nemohlo by to byť tým, že Remus je vlkolak?“ váhavo sa spýtala Alison. „Nemyslím si, že by to s tým súviselo,“ odvetila skepticky Tonksová. „A ja si práve myslím, že má Alison pravdu. Nikto ani len netuší, čo metamorfmágiu spôsobuje, ani čo ju ovplyvňuje. A keďže v konečnom dôsledku ide o transfiguráciu, tak ako v prípade vlkodlakov, je celkom možné, že sa navzájom ovplyvňujú,“ zamiešal sa do toho Severus. „To, že je Remus vlkolak spôsobilo, že Sebastián zdedil po Tonksovej metamorfmágiu? Zase si pil?“ sarkasticky sa spýtal Harry. Severus sa v zlomku sekundy otočil a tresol ho knihou, ktorú dovtedy čítal, po hlave. „Metamorfmágiu pravdepodobne spôsobuje istá kombinácia génov. Je možné, že Remus, ako vlkolak, mu tú chýbajúcu časť poskytol,“ dopovedal Severus, akoby sa nič nedialo a potom sa s nahnevaným pohľadom otočil k Harrymu, „nabudúce, keď budeš mať nejakú „inteligentnú“ poznámku, nechaj ma aspoň dohovoriť!“ „Prepáč,“ zamrmlal Harry zahanbene. „Takže si myslíš, že za to môžem ja?“ váhavo sa spýtal Remus. „Nie ty, ale vy obaja!“ povedal „agresívnejšie“ ako pôvodne chcel. Obe deti sa kvôli jeho tónu rozplakali. „Mohol by si sa vyjadrovať vľúdnejšie!“ upozornila ho Alison a zobrala si Maggie na ruky. O Sebastiána sa postaral Remus. „No, ale…ehm… je na tom niečo zlé? To, že je Sebastián metamorfmág?“ spýtal sa Mark. „A čo by na tom bolo zlé?“ nechápala Alison. „Tak… nemôžeš vedieť, čo všetko to spôsobí,“ vysvetlila jej Tonksová. „Asi by bolo dobré, keby to nikto okrem nás nevedel,“ poznamenal Remus. „Súhlasím, keby sa to dozvedel nejaký „expert“ z ministerstva, ešte by s ním chcel experimentovať,“ povedal Snape a z jeho hlasu bolo stále cítiť isté rozčarovanie. Týmto sa ich rozhovory na túto tému na dlhý čas skončili. V deň odchodu do školy sa k nim premiestnila Ginny aj so svojimi vecami. Dohodli sa, že na vlak pôjdu spolu s Markom odtiaľ. Prišla hneď zrána, no tu už boli prípravy v plnom prúde. Hneď si všimla, že Harry sa Snapovi vyhýba, ale keď sa ho na to spýtala, len sa na ňu kŕčovito usmial a rýchlo zmenil tému. Ginny to však nedalo a pri najbližšej príležitosti sa s tým obrátila na Alison. „Severus mal už pár dní zlú náladu, lebo končili prázdniny, no a Harry do neho trochu zabŕdal,“ vysvetlila jej. „Pohádali sa?“ „Dalo by sa to tak nazvať, aj keď to celkom nevysvetľuje celú situáciu,“ pripustila. O tri štvrte na jedenásť boli obaja prichystaní na odchod. Harry, ktorý sa ponúkol, že Marka premiestni, už zmenšil jeho i Ginnine kufre a strčil si ich do vrecka. Obaja sa so všetkými rozlúčili a onedlho už boli, aj s Harrym, na nástupišti 9a¾. „Tak sa majte dobre,“ usmial sa na nich Harry, keď im uložil kufre do kupé a lúčili sa. „Aj ty a veľa šťastia pri výcviku,“ odvetil Mark a usadil sa. „Hneď som späť,“ povedala Ginny a ešte vyprevadila Harryho z vlaku. „Dávaj na seba pozor,“ zamrmlal Harry a jemne ju pobozkal. „Aj ty na seba a ešte mi niečo sľúb,“ povedala a hľadela mu z priama do očí. „Splním ti čo len chceš,“ usmial sa. „Ospravedlň sa Snapovi.“ Harryho výraz sa okamžite zmenil. Akoby sa mu z tváre vytratila farba. „Hnevá sa…“ namietol ticho. „Viem, pýtala som sa Alison, a práve preto si myslím, že by si sa mu mal ospravedlniť.“ „Dobre,“ podvolil sa nakoniec. Vtom vlak zapískal a Ginny rýchlo naskočila. „Veľa šťastia,“ popriala mu. „Ty ho budeš potrebovať viac! Prídem ťa pozrieť!“ zakričal ešte a vlak sa dal do pohybu. Ešte mu zamávala a vlak zmizol v zákrute. Premiestnil sa. Aký je ten dom nezvykle tichý, keď Mark odišiel,“ poznamenala Tonksová. „Uhm…a aký bude, keď odídu aj Severus s Remusom,“ povzdychla si Alison. „Ale no tak, veď ste pesimistickejšie než Severus!“ okríkol ich Remus. „Začína síce školský rok, ale to neznamená, že sem nebudeme chodiť pri každej možnej príležitosti. A Harry tu bude skoro stále!“ „To si len myslíš, Harry bude rád, ak sa tu vôbec ukáže. Prvé mesiace výcviku dávajú zabrať,“ vyviedla ho z omylu jeho manželka. „To je to až také zlé?“ spýtala sa Alison. „Nie je to zlé, len počas prvých mesiacov sa robia takzvané „výpady“. To znamená, že im nasimulujú nejakú akciu a budú musieť ísť priamo do terénu a robiť na vlastnú päsť.“ „To budú sami?“ „Nie, bude s nimi nejaký auror, ale ten bude len dohliadať na to, aby nespravili niečo zlé. Inak budú sami.“ „Hav!“ ozval sa Sothis. „Myslíš, že dovolia Sothisovi, aby sa toho zúčastnil?“ spýtal sa Remus. „Neviem, ale nemuseli by mať námietky.“ Odrazu sa do miestnosti premiestnil Harry. „Tak čo, ako? Už odišli?“ „Hej, už vyrazili.“ „Mali ste nejaké problémy?“ spýtala sa Tonksová. „Aké by mali byť problémy? Veď to bola len cesta na stanicu, aj to sa len premiestnili,“ poznamenal Harry. „Veď ja len tak.“ Vtom sa otvorili dvere a do miestnosti nakukol Severus. Len čo zbadal Harryho, okamžite zavrčal: „Chcem s tebou hovoriť!“ „Áno, pane,“ okamžite zamrmlal Harry a so sklonenou hlavou sa ponáhľal za ním. „To ho tak dožrala tá jeho poznámka?“ nechápavo sa spýtal Remus, keď sa za nimi zavreli dvere. „Neviem, ale ak s tým okamžite neprestane, niečo mu už poviem! Harry sa mu už začal vyhýbať!!“ nahnevane povedala Alison a v očiach sa jej blýskalo. „Ani som si nevšimla, kedy mu začal opäť vykať,“ poznamenala Tonksová. „Budem sa s ním musieť poriadne porozprávať!“ hnevala sa Alison. „S Harry či so Severusom?“ so zdvihnutým obočím sa spýtal Remus. „Najlepšie s oboma, ale hlavne so Severusom! Má tak zlú náladu, že len čo sa priblíži k Maggie, okamžite mrnčí!!!!“ „Veď je celý deň zahrabaný v pracovni,“ namietla Tonksová. „Cez deň! Ale v noci bohužiaľ nie! Stále s ňou musím pochodovať po izbe, lebo nemôže spať!!!“ šomrala. „Tak preto si celý deň taká unavená,“ uvedomila si Tonksová. „Prvýkrát som rada, že odchádza!“ povedala zúfalo. „Neboj sa, veď ho to prejde,“ pokúšal sa ju utešiť Remus. „Kvôli tomu sa s ním chcem porozprávať!“