Sto tridsiata siedma kapitola Snape si sadol za svoj stôl a pustil sa do opravovania nejakých prác. Keď skončil, bolo niečo pred polnocou. Vyčaroval si kreslo a sadol si pred krb. Pohodlne sa usadil a zobral si do ruky knihu. Zobudil sa chvíľu po svitaní. V kozube už len tleli uhlíky a celú miestnosť ožarovalo len veľmi slabé svetlo. Vstal, poriadne sa ponaťahoval a vošiel do vedľajšej miestnosti. Ginny ležala schúlená a pokojne spala. Sadol si na okraj postele a jemne ňou zatriasol. Rozospato otvorila jedno oko a keď ho zbadala, strhla sa. „Neboj sa. Vstávaj, musíš sa vrátiť späť do svojej spálne,“ povedal ticho a vstal. „Uhmm…“ zamrmlala a opäť sa zvalila na posteľ. „Nieže ťa budem musieť budiť dvakrát!“ upozornil ju mierne a zavrel za sebou dvere. Ginny sa pomaly vyhrabala spod periny a po niekoľkých minútach sa prezlieka. Až potom vyšla z izby. „Dobré ráno,“ zahundrala a zívla. „Aj tebe. Ako sa ti spalo?“ „Úžasne! Máte dokonalú posteľ!“ „Ako sa cítiš?“ spýtal sa a poznámku o posteli odignoroval. „Som trošku ospalá, ale inak mi je dobre, zatiaľ.“ „Fajn, takže toto vypiješ a rýchlo sa vrátiš do svojej klubovne, nech si nikto nevšimne, že si nespala vo svojej posteli,“ povedal a pritom jej podával malú fľaštičku s temne červenou tekutinou. „Vyzerá to ako krv,“ povedala a striaslo ju. „Uisťujem ťa, že krv to nie je,“ odvetil pobavene a ona si flakónik zobrala. „Chutí to dobre,“ poznamenala, keď mu podávala prázdnu fľaštičku. „Skutočne?“ „Uhm, ako jahody alebo čerešne. Nikdy ste to nechutnali?“ „Myslíš, že som niekedy bol tehotný?“ spýtal sa pobavene. „No, to nemôžem posúdiť, tak dlho vás nepoznám,“ odvetila a nevinne sa usmiala. „V tom prípade ťa uisťujem, že som tehotný nikdy nebol,“ povedal a dodal, „večer som ti niečo povedal a bol by som rád, keby si to zobrala vážne.“ „Ehm… asi by som mala ísť už do klubovne,“ zamrmlala nervózne a rýchlo odišla. Prešiel ďalší týždeň a o Harrym nebolo ani chýru ani slychu. Ginny pravidelne spávala v podzemí a keď tam nebola, bol Snape doma. Do oslavy Maggiených prvých narodenín zostávalo len pár dní a Ginny už začínala byť zúfalá. „Čo keď sa mu niečo stalo a nepríde…“ nariekala Snapovi v kabinete. „Určite sa mu nič nestalo, len má isté povinnosti. Tonksová mi spomínala, že na akciách nesmú s nikým komunikovať, teda žiadne správy im neprídu a ani ich nesmú odoslať,“ upokojoval ju. „Ale…“ „Žiadne ale! Radšej si choď ľahnúť!“ okríkol ju a zatlačil ju do svojej izby. Len čo za ňou zavrel dvere, plamene v krbe zozeleneli a do miestnosti vošiel Dumbledore. „Severus, prajem ti príjemný večer, neruším?“ pozdravil profesor a tváril sa ustarane. „Nie, pane, sadnite si,“ odvetil Severus a ponúkol mu kreslo, v ktorom posledných pár týždňov spával. „Mrzí ma toto náhle vpadnutie, ale chcel som vedieť, či už sa vrátil Harry.“ „Pokiaľ viem, tak nie. Stále o ňom nepočuť,“ odvetil. „Skutočne? Ale to potom mení situáciu… vieš, Minerva sa mi bola sťažovať, že Ginny Weasleyová opäť trávi noci mimo svojej postele, preto som si myslel, že už sa vrátil Harry, ale takto… nevieš náhodou kde by som ju našiel?“ „Nie, pane, ja som ju nevidel,“ odvetil Severus akoby nič. „Budem sa s ňou musieť porozprávať,“ povzdychol si unavene. „Tu asi nebude iná možnosť,“ prikývol učiteľ elixírov. „Vyzerá, že nie, ale dosť bolo o výletoch slečny Weasleyovej… tá oslava bude v sobotu, však?“ „Áno, v sobotu,“ súhlasil Snape. „Ako ten čas letí, nebol by som povedal, že je to len rok odvtedy, čo sa tá malá narodila.“ „Až zajtra to bude rok,“ opravil ho Severus. „No, ty to vieš lepšie, ty si otec,“ usmial sa Dumbledore a chystal sa odísť. Vtom sa však ozvalo tiché PUK a do stredu miestnosti sa premiestnil Harry so Sothisom. Obaja boli špinaví, zablatení a hlavne unavení. „Dobrý večer, pane,“ zamrmlal Harry a ledva sa držal na nohách. Oči sa mu zatvárali hneď tam, ako stál a pohľad mal kalný. „Harry! Rád ťa vidím, ale si nejaký zničený,“ povedal Dumbledore a pozorne si ho obzrel. „Už je to pár dní, čo som spal naposledy, ale teraz máme voľno,“ povedal a z jeho hlasu bolo cítiť úľavu. „Mal by si si ísť ľahnúť,“ povedal ešte Dumbledore. „Idem, len Alison ma sem vyhnala, že mi Severus potrebuje niečo súrne povedať,“ vysvetlil a uprel svoje zahmlené oči na svojho strýka. „Aha, tak v tom prípade vás nebudem rušiť,“ povedal ešte Dumbledore a odišiel. „Rád ťa konečne vidím,“ usmial sa na neho Severus. „Povedal by som to isté, keby som nebol taký unavený. Čo je natoľko súrne, že mi nedovolíš ani trošku sa vyspať?“ spýtal sa Harry priam zúfalo. Odpoveďou mu bola Ginny, ktorá vybehla zo spálne a vrhla sa mu okolo krku. „Konečne si tu! Tak som sa o teba bála,“ šepkala mu do ucha a odmietala ho pustiť. Na to sa trochu prebral. „Ginny? Ty tu čo robíš?!“ spýtal sa nechápavo. „Ja tu len občas spávam,“ odvetila bez rozmyslu a to Harryho prebralo úplne. „Čo tu robíš?!“ „Spávam tu, pretože u nás v klubovni sa nedá poriadne spať,“ vysvetlila a konečne ho pustila. On len nechápavo hľadel raz na ňu, raz naňho. „Ráno ťa prídem zobudiť,“ povedal Severus a s tajomným úsmevom odišiel domov. „Príde ťa zobudiť? Čo to malo znamenať? Prečo spávaš tu?“ nechápal Harry. „Zobrala som si k srdcu tvoju radu, že keby som niečo potrebovala, mám sa na neho obrátiť, preto som ho požiadala, aby bol mojim liečiteľom a keďže som bola nevyspatá, povedal, že párkrát do týždňa budem spávať tu, aby som si oddýchla,“ povedala. „Tvojim liečiteľom? Prečo? Si chorá? Čo sa ti stalo?“ vypytoval sa ustarane a na spánok už ani nepomyslel. Sothis sa zatiaľ spokojne usadil pred ohňom a zaspal. „Nie som chorá, som v poriadku, len…“ „Čo len. Povedz mi, čo ti je,“ naliehal. „Som tehotná,“ šepla ticho a pozorne sledovala jeho výraz. „A si v poriadku? Nič viac ti nie je?“ spýtal sa a reagoval, akoby ani nepočul, čo mu povedala. Odrazu sa však zarazil a prekvapene sa na ňu pozrel. „Povedala si tehotná? To ako budeme mať dieťa?“ spýtal sa váhavo a ona prikývla. Hneď nato zvýskla, pretože Harry sa k nej vrhol, zodvihol ju do náručia a začal sa s ňou točiť po miestnosti. Keď sa trošku upokojil, položil ju na zem a vášnivo pobozkal. Nepustil ju, práve naopak, zovrel ju ešte pevnejšie. „Ach, ty blázon, pusti ma, veď ma rozpučíš!“ vydýchla, len čo sa nadýchol. Hneď ju pustil a začal sa ospravedlňovať. „Prepáč, ublížil som ti? Radšej zavolám Severusa,“ mrmlal a už sa chcel premiestniť, ale zadržala ho. „Vôbec si mi neublížil, nechaj ho tak,“ povedala a celá tvár jej žiarila šťastím. Chvíľu na seba len tak hľadeli, no potom na ňu vychrlil množstvo otázok. Bozkom ho umlčala a šepla: „To môže počkať, si unavený. Poď sa radšej vyspať.“ Chytila ho za ruku a odviedla vedľa. Vyzliekol si špinavý habit a sadol si na posteľ len v nohaviciach a košeli. V priebehu niekoľkých sekúnd zaspal. Ginny si len povzdychla a ľahla si vedľa neho. V spánku si ju privinul bližšie a onedlho zaspala i ona. Svitalo, keď sa Ginny zobudila na to, ako jej niekto niečo ticho hovorí. Otvorila oči a pred ňou na zemi kľačal Snape. „Vstávaj, musíš ísť na vyučovanie,“ mrmlal potichu. „A čo Harry?“ „Nechaj ho spať, aj tak sa skôr ako na obed nezobudí.“ „Nebude vám to vadiť?“ „Keby mi to vadilo, tak vás tu večer nenechám, nie? No tak, poď vedľa, aby sme ho nezobudili…“ Ginny sa opatrne vysúkala spod Harryho ruky, zobrala si veci a prešla do vedľajšej miestnosti. „Mám odísť, kým sa prezlečieš?“ spýtal sa, keď za sebou zavrela dvere. „A budete sa dívať?“ spýtala sa a začala sa prezliekať, nečakajúc na odpoveď. „Predpokladám, že si mu to už povedala,“ povedal. „Hej, už to vie. Nebude vám tu vadiť?“ „Nie, nech sa poriadne vyspí. Po škole sem príď, pôjdeme hneď domov.“ „Dobre, ale… čo na to povie profesor Dumbledore?“ „Ja mu poviem, že pôjdeš s nami a ty sa mu vyhýbaj a tiež McGonagallovej. Veď si ho večer počula.“ „Pokúsim sa ho nestretnúť,“ odvetila a sklonila sa k Sothisovi, ktorý si už nejakú tú chvíľu vynucoval jej pozornosť. Len čo sa k nemu sklonila, otrel si hlavu o jej brucho a slabo zaskučal. „Ty si to už vedel, však?“ spýtala sa ho pošepky a škrabkala ho za ušami. „Mala by si už ísť,“ upozornil ju Snape. Prikývla a odišla. Chvíľu nato, ako sa za ňou zavreli dvere Snape nakukol do izby. Harry ležal na posteli a tvrdo spal. „Si hladný?“ spýtal sa potichu Sothisa a ten zavrtel chvostom na súhlas. „Čo by si chcel? Nejaké mäso?“ Sothis nadšene zavrtel chvostom. „Surové, varené, pečené…“ „Hav! Hav!“ „Slepačie, hovädzie, bravčové…“ „Hav!“ Snape sa len usmial a cez krb mu objednal varenú kuracinu. O necelú minútu už škriatok doniesol kopcovito naložený tanier. Sothis do Severusa vďačne drgol a s chuťou sa pustil do jedenia. Keď sa Snape po šiestej hodine vrátil do svojho kabinetu, Sothis sa vyvaľoval pred krbom a všade bolo ticho. Opatrne nakukol do izby. Harry sa práve pomrvil a otvoril oči. „Ako dlho si hore?“ „Teraz som sa zobudil,“ zamrmlal Harry a poriadne zívol. „Tak to ti prajem dobré ráno,“ pousmial sa a vstúpil dnu. „Ráno už asi nebude. Povedz, však sa mi to všetko len nesnívalo…“ pozrel sa na neho Harry s malou dušičkou a trošku sa posunul, aby si k nemu mohol ľahnúť. „A čo také?“ provokoval ho Snape a ľahol si na kraj postele s rukami založenými za hlavou. Harry sa vedľa neho pretočil na brucho a napäto povedal: „To, že je Ginny tehotná.“ „Tak to sa ti nesnívalo.“ Harrymu sa úplne rozžiarila tvár. „Budem otcom!“ povedal nadšene. „Gratulujem,“ odvetil Severus a na perách mu pohrával takmer nežný úsmev. „Odkedy to vieš a prečo ste mi to nepovedali už dávno?!“ spýtal sa s malou výčitkou. „Nemohli sme sa s tebou spojiť, to, že si stále na akcii sme sa dozvedeli až po mesiaci, keď to čakanie už Tonksovú prestalo baviť,“ odvetil, prevalil sa na bok a hlavu si podoprel rukou. „Ako si to zistil? A Ginny? Veď už rozprávaj, nenechávaj ma čakať!“ vyhŕkol Harry po niekoľkých sekundách ticha. „Si nejaký netrpezlivý,“ zasmial sa a začal rozprávať. Povedal mu o nehode na elixíroch, i o tom, ako za ním Ginny potom prišla a spomenul aj jej obavy. Keď skončil, Harry sa hneď začal vypytovať na dieťa. „Zatiaľ som si nevšimol žiadne anomálie, vyzerá to tak, že sú obaja v poriadku. Elixír na nevoľnosti jej zaberá a konečne nevyzerá až tak unavene,“ dokončil. „Vďaka. Ďakujem, že sa mi o nich staráš,“ povedal Harry potichu. „Za to mi nemusíš ďakovať.“ „Kto to ešte vie?“ „Len ty, ja a Ginny. Mal by si si rozmyslieť, ako to poviete Molly a Arthurovi a tiež Dumbledorovi a McGonagallovej. Jej sa to asi páčiť nebude,“ poznamenal Severus. „A musí to vedieť aj ona?“ „Je vedúcou chrabromilu, takže by to bolo vhodné,“ pousmial sa. „Myslím, že Dumbledore nebudem mať nejaké extrémne námietky.“ „Povedal by som, že z tých štyroch vám ako prvý poblahoželá!“ „Tiež si myslím. A ešte zostávajú Weasleyovci,“ povzdychol si. „Ak ti môžem poriadiť, povedzte im to zajtra, keď už budú trošku uvoľnení. Skôr to príjmu.“ „Tak si teraz nacvičíme, čo im asi tak poviem,“ povedal Harry a mierne sa k nemu naklonil. „A koho by som mal hrať?“ spýtal sa a tiež sa k nemu trošku priblížil. „Neviem, či to zvládneš, je to dosť ťažká úloha…“ „Ťažké úlohy sú pre mňa výzvou!“ „Ako myslíš, tak budeš hrať môjho úžasného strýka.“ „A čo všetko obsahuje moja rola?“ „Nič, budeš sa len tváriť, že nič nevieš a budeš počúvať,“ odvetil Harry s priam detským úsmevom. „Tak fajn, počúvam…“ „Severus, musím ti niečo povedať,“ začal Harry a v očiach mu hrali veselé ohníčky. „A čo také?“ „Poznáš Ginny? Moju snúbenicu?“ „Myslíš také sympatické ryšavé dievča, ktoré sa okolo teba pohybuje už tak dva roky?“ „Áno, presne tú.“ „A čo je s ňou?“ „Je tehotná.“ „Skutočne?! To je mi ale novinka! V ktorom je mesiaci?“ „Asi v druhom.“ „Tak to ti gratulujem, asi sa už tešíš…“ „Veľmi!“ odvetil Harry. „Čo myslíš, môžem to takto povedať Ginniným rodičom?“ „Presne takto?“ „S menšími obmenami…“ „Na tvojom mieste by som ich najskôr oboznámil s tým, že si ich dcéru požiadal o ruku, až potom by som im povedal, že je tehotná,“ povedal s úsmevom. „To je detail… ale, teraz mi napadlo, ako to asi zoberie Ron…“ „Povedal by som, že to bude niesť veľmi ťažko. Nielen že si sa s ňou už dávno zasnúbil, ale aj dieťa… ozaj, ako im to ide?“ „Netuším, nepýtal som sa ho, ale viem, že Hermiona šla študovať transfiguráciu a čarovanie, takže asi na seba nemajú veľa času,“ zhodnotil Harry a ich tváre boli teraz len niekoľko centimetrov od seba. „Možno ho to trošku motivuje,“ poznamenal Severus. „Bodaj by, Hermione by sa to páčilo,“ povedal Harry a obaja sa rozosmiali. „Počuj a čo ten tvoj úžasný strýko?“ spýtal sa Snape potom. Harry mu prstom naznačil, aby šiel bližšie. Ich tváre prekonali tých niekoľko centimetrov a oni sa o seba opreli čelami. „Poviem ti tajomstvo,“ začal Harry podivne stíšeným hlasom, „ešte to nikto nevie!“ „Tak to som zvedavý,“ povedal Severus rovnako ticho. „Porozprávam sa s Ginny, a keď bude súhlasiť, požiadam svojho úžasného strýka, či by šiel nášmu dieťaťu za krstného otca.“ Kým stačil Snape akokoľvek zareagovať, vo dverách sa zjavila Ginny. „Čo vy tu robíte??“ spýtala sa pobavene. „Ginny!“ Harry vyskočil z postele a pribehol k nej. „Len sme sa rozprávali,“ povedal s úsmevom a pobozkal ju. „Pôjdeme?“ spýtala sa Snapa. „Ešte počkáme na Marka. Hodina už mu mala skončiť,“ odvetil. Len čo to dopovedal, niekto zaklopal na dvere. Sothis veselo zaštekal a otvoril ich. „Harry! Sothis! Vy už ste tu?! Konečne vás zase vidím!“ nadšene vykríkol Mark. Kým sa zvítali, Severus vybral zo svojej skrinky pár fľaštičiek a vložil si ich do vrecka. Potom podal Markovi Hop- Šup prášok a on zmizol v krbe. „A čo Ginny?“ spýtal sa Harry s obavou v hlase. „Premiestni sa s ňou, to bude asi najbezpečnejšie,“ odvetil Snape a zmizol v ohni. Hneď nato si Harry Ginny jemne privinul na hruď a obaja zmizli.