Sto tridsiata ôsma kapitola


Na druhý deň všetci poctivo pracovali, aby už okolo obeda privítali
prvých hostí. Boli to Weasleyovci s Ronom a Hermionou. Len čo ich Harry
zazrel, popadol ho strach. Nervózne ich pozdravil a zmizol. Keď sa ho
Ginny pokúsila nájsť, neuspela.
Po niekoľkých minútach stretla Snapa.
„Tak čo, ako to vyzerá s vašimi?“ spýtal sa potichu.
„Nijak! Harry zmizol hneď ako prišli a odvtedy ho nemôžem nájsť!“
povedala nahnevane.
„Prečo?!“
„Asi sa zľakol, ja neviem, ale nemôžem ho nikde nájsť!“ povedala zúfalo.
„Tak ja ho nájdem,“ pousmial sa Snape a odišiel. Zamieril priamo do
spálne, kde spala Maggie.
Otvoril dvere a očami si premeral miestnosť. Zastavil sa na postieľke,
pretože spoza nej trčal kúsok habitu. Zavrel za sebou dvere a obišiel
postieľku. Zastal priamo pred Harrym a vyčítavo sa na neho pozrel.
„Čo tu robíš?“
„Dávam pozor na Maggie,“ zaševelil tichučko.
„Spí, netreba na ňu dávať pozor. Stretol som Ginny…“
„Aha. Ja sa nepokúšam ukrývať, len…“
„Len sa pokúšaš ukrývať. Teda, poviem ti, si pekný otec. Necháš matku
svojho dieťaťa samú čeliť jej rodičom?“
„Nie, ja len…“
„No tak, Harry, čoho sa bojíš? Veď sa správaš ako malé dieťa!“ dohováral
mu.
„Ale oni ma zabijú!“ zaúpel Harry.
„Prosím ťa! Neblázni! Myslíš, že by ťa teraz zabili? Príliš si zakladajú
na rodine, na to, aby zabili svojmu vnúčaťu otca!“
„A čo keď ten fakt opomenú?!“
„Harry! Dokázal si sa postaviť Voldemortovi, Malfoyovi, Moodymu i mne a
nedokážeš zvládnuť jedno stretnutie s Weasleyovcami! Veď ťa berú ako
vlastného syna!!!!“ zavrčal Severus, na čo sa Maggie pomrvila zo spánku.
„Veď práve, berú ma ako vlastného syna! Čo asi povedia na to, že som ich
dcére spravil dieťa!!“ šepol zúfalo.
„Nechcem byť hnusný, ale na to si mal myslieť, keď si s ňou liezol do
postele!“ Harry na neho vrhol pohľad týraného mačiatka.
Severus si povzdychol a sadol si na zem oproti nemu.
„Už som ti predsa raz povedal, že pokiaľ ju miluješ, nemusí ťa trápiť, čo
si myslia ostatní. Ty to s ňou myslíš vážne a chceš si ju vziať, nie?“
Harry prikývol.
„Tak o čo ti ide?! Aj Ginny je už dospelá. Je to vaša vec! Nemôžu vám do
toho hovoriť!“
„Fajn, ale takto budú vedieť, že som s ňou spal!“
„Ja to viem tiež a to ti nevadí! Vieš o tom, že sa správaš hlúpo!“
„Viem, ale ty si …si…proste niečo iné!“
„Čo sa ti stalo? Nikdy by som si nepomyslel, že budeš reagovať takto
skratovo,“ povedal a vážne si ho premeral.
„Vieš, …ja sa bojím aj Ronovej reakcie. Je to môj priateľ a nechcem prísť
o jeho priateľstvo.“
„Tak čoho sa bojíš, Rona alebo rodičov.“
„Rona. Veď si pamätáš, ako vtedy reagoval!“
„Mám taký pocit, že ten aurorský výcvik ti škodí,“ vážne poznamenal Snape.
„Som unavený!“ zašomral Harry a trel si oči.
Na chodbe zazneli kroky, Harry sa strhol, ale Severus vstal a nakukol von.
„Ach, Hermiona, práve teba hľadám.“
„Čo odo mňa chcete, pane?“ ozval sa spoza dverí Hermionin hlas.
„Chcel by som ťa o niečo požiadať. Poď, prosím ťa, dnu,“ povedal a keď
vošla, zavrel za ňou dvere.
„O čo ide, pane?“
Postrčil ju smerom k Harrymu.
„Och, ahoj Harry,“ pozdravila ho prekvapene.
„Mám na teba jednu trochu indiskrétnu otázku…ako sa vyvíja tvoj vzťah s
Ronaldom?“
Hermiona na neho vypleštila oči a zalapala po vzduchu.
„To bola veľmi indiskrétna otázka!“
„Viem, preto som ťa na ňu vopred upozornil.“
„A prečo sa pýtate?“
„Kvôli Harrymu. Povedzme, že by chcel Weasleyovcov oboznámiť s jednou
informáciou, ale obáva sa reakcie tvojho priateľa. Preto som chcel poznať
úroveň vášho vzťahu.“
„Čo má tá informácia spoločné s úrovňou nášho vzťahu?“
„Povedzme, že by mohla tvojho priateľ rozrušiť, ale reagoval by
ústretovejšie, pokiaľ by bol v dobrom psychickom stave.“
„Hladina jeho psychického stavu je uspokojivá, ale prečo sa nepýta Harry,
keďže on chce podať danú informáciu?“ pozrela na nich podozrievavo.
„Harry je vo veľkom strese a koná maximálne iracionálne.“
„Čo je to za informáciu?“ spýtala sa a so svojou otázkou sa otočila na
Harryho.
„Dostalo sa ti do uší, že som sa s Ginny zasnúbil?“ spýtal sa jej Harry.
„Nie, vy ste sa zasnúbili? Ale veď to je skvelé, chcete sa cez prázdniny
brať? Na to Ron nebude reagovať zle,“ uistila Harryho s úsmevom.
„Na to možno nie, ale na to, že je Ginny tehotná už možno hej,“ schladil
ju Harry.
„Je tehotná?! Ako dlho, ani sa nepochválila! Aha…už viem, ako ste to
mysleli. Čo odo mňa chcete?“
„Mohla by si ho zabaviť natoľko, aby túto informáciu prepočul alebo
ignoroval?“ ozval sa opäť Snape.
„Jasne, to nebude problém,“ uistila ich.
„Vďaka Hermiona,“ zamumlal Harry.
„Nie je zač. Vyzeráš zle, mal by si si odpočinúť a …gratulujem,“ povedala
a veselo sa na neho usmiala. Harry jej úsmev opätoval a trochu sa
uvoľnil. Hermiona sa na nich ešte raz usmiala a odišla.
„Asi som sa správal trošku hlúpo,“ ozval sa po chvíli Harry.
„Len trošku? Podľa mňa si bol úplne hysterický!“ zavrčal Snape, čím
dokonale zobudil svoju dcéru a tá začala plakať. Severus si ju zobral na
ruky a jemne ju začal húpať.
„Pôjdem za Ginny,“ povedal Harry a nechal ich samých.

Ginny našiel v kuchyni s Alison, Tonksovou a Weasleyovcami. Hermiona
práve odvádzala Rona preč a Remus sa hral so Sebastiánom a Sothisom v
salóne.
Harry pristúpil k Ginny a šepol jej do ucha: „Ahoj, zlatko.“
„Ale, ty si si všimol, že existujem?“ zavrčala sarkasticky.
„Prepáč mi to, zachoval som sa hlúpo. Pôjdeme im to povedať?“
„Zišlo by sa, kým mi opäť nezdrhneš. Zaujímalo by ma, kde ťa našiel.“
„Sedel som pri Maggie.“
„Milé, že sa zaujímaš o svoje krstňa, ale mohol by si sa zaujímať aj o
vlastné dieťa a jeho matku,“ šepla mu do ucha s výčitkou.
„Už budem, neboj sa,“ uistil ju a pristúpil k Alison.
„Potrebovali by sme sa porozprávať s Weasleyovcami, mohol by som ťa
požiadať, aby si odviedla Tonksovú a nikoho sem chvíľu neposielala?“
spýtal sa nenápadne.
„Jasne, ako chceš,“ odvetila a naklonila sa k Tonksovej. Keď sa na ňu tá
prekvapene pozrela, kývla smerom von a obe odišli.
„Kam išli?“ prekvapene sa spýtal Arthur.
„Mami, oci, my by sme vám chceli niečo povedať…“ začala Ginny.
„Mám Ginny rád a chceli by sme sa vziať, preto som vás chcel požiadať o
jej ruku,“ povedal Harry a postavil sa k Ginny.
„Och, ale to je úžasná správa! Ja nemám námietky!“ radostne vykríkol
Arthur a s očakávaním pozrel na svoju manželku.
„No, to je vážne rozhodnutie,“ povedala pani Weasleyová, ale jej manžel
ju prerušil: „Molly, neblázni, keď sa majú radi… Hádam by si im nechcela
brániť!“
„Nie, to nie, len sú ešte takí mladí…“
„Mami! Som dospelá!“ zaúpela Ginny.
„Veď ja viem, zlatíčko, a som rada, že ste sa s Harrym zblížili, ale
možno by ste mohli ešte chvíľu počkať. Kým Harry dokončí výcvik…“
Ginny s Harry sa na seba rýchlo pozreli a Ginny zamumlala: „No, veď to je
predsa jedno.“
„Nemyslite si, že s tým nesúhlasím! Práve naopak! Som veľmi rada!“
povedala, keď videla ako sa obaja tvária.
„Uhm…dobre…“ zamrmlal Harry.
„Ale, Molly! Veď ich nechaj! Už nie sú malí!“
„Ach,“ vyhŕkla Molly a oboch ich objala, „moji zlatí, nemyslím to zle,
len viem, že kým bude Harry na výcviku, nebudete spolu tak často!“
Harry sa na Ginny zúfalo pozrel a ona záporne pokrútila hlavou. Keď ich
konečne pustila, obaja sa kŕčovite usmiali a všetci štyria vyšli von.
Len čo otvorili dvere, otočilo sa na nich niekoľko párov očí.
„Zasnúbili sa!“ šťastne vyhŕkla Molly.
„Niekedy sa správa zvláštne, neboj sa, o mesiac vám už bude chystať
svadbu,“ šepol Harrymu do ucha Arthur.
„Tým som si istý,“ zašomral si Harry popod nos a Ginny vedľa neho
prikývla. Nestačila mu ani odpovedať, už ju jej matka ťahala k ostatným.
„Gratulujem, to je skvelá správa!“ potešila sa Alison.
„Pridávam sa, výborná správa,“ usmial sa Remus a postavil sa k Tonksovej.
Mark sa na Harryho veselo usmial.
Vtedy padol Harrymu pohľad na Snapa. Ten sa na neho díval s pozdvihnutým
obočím. Harry záporne pokrútil hlavou a naznačil mu, že to nevyšlo.
„Harry!“ zavrčal Snape na celú miestnosť.
„Nerieš to,“ odvetil Harry potichu, „nešlo to.“
Snape na neho škaredo pozrel.
„Vážne!“ obranne zaúpel Harry.
„Ginny!“ nahnevane sa obrátil na dievča obklopené skupinkou gratulantov,
ktorí teraz stíchli.
„Má pravdu!“ bránila sa.
„TO počuť nechcem!!!“ v jeho očiach sa blýskala rozhodnosť.
„Nepočul si to!“
„Okamžite choďte dnu, obaja!“ zavelil rozhodne a vtlačil späť aj oboch
prekvapených Weasleyovcov.
Ostatní sa na seba prekvapene pozreli.
„To malo znamenať čo?“ prvý sa ozval Mark.
„To by zaujímalo aj mňa!“ pridal sa Ron.
„Vyzerá to tak, že im mali niečo povedať, ale nepovedali,“ nadhodila
Alison.
„A čo také, veď im konečne povedali, že sú zasnúbení,“ poznamenal Remus.
„A ako dlho sú už zasnúbení?!“ šokovane sa spýtal Ron.
„Asi rok a pol?“ odhadol Mark.
„Aj ty si to vedel?!!!“ neveriacky sa spýtal Ron.
„Náhodou som sa dopočul,“ pokrčil plecami Mark a radšej sa venoval deťom.
„Ginny je tehotná!“ povedala zrazu Tonksová.
„Myslíš?“
„A čo iné by im asi tak chceli povedať?!“
„No jasne, tak to TO ma už asi mesiac tak strašne na hrade dráždi!“
uvedomil si Remus.
„TO snáď nie!!!“ vykríkol Ron rozčúlene.
„A prečo nie? Veď to je super!“ oponovala mu Alison.
„Ale…ale…to…“
„O čo ti ide, Ron! Aspoň niekto tu pozná sex a vie ho praktizovať!
Niekedy tvojej sestre závidím!“ zavrčala na neho Hermiona a on očervenel
až po končeky uší. Alison s Tonksovou a Remusom sa na seba pozreli so zle
skrývaným úškrnom.
„To bolo kruté,“ poznamenal Mark.
„Pravda je niekedy krutá. Uč sa a v budúcnosti sa vyvaruj takých chýb!“
povedala ešte chladne a odišla von.
Ron zarazene stál uprostred haly so sklonenou hlavou a snažil sa urobiť
neviditeľným.
„No čo tu len tak stojíš! Veď choď za ňou!“ pohnala ho Alison.
„Ale…“
„Žiadne ale, Ron, bež za ňou!“ rázne sa na neho oborila Tonksová.
„Ženy majú niekedy veľmi divné nálady, ale naozaj si myslím, že bude
najlepšie, keď za ňou pôjdeš a porozprávaš sa s ňou,“ súcitne sa na neho
usmial Remus.
Ron len niečo zamumlal a veľmi, veľmi rýchlo zmizol. Len čo bol vonku,
Sothis unavene zavrčal.
„Máš pravdu,“ súhlasila Alison a pobavene pokrútila hlavou.

„Čo sa deje, Severus?“ nechápavo sa spýtal Arthur, keď za nimi zavrel
dvere.
„To nebolo všetko, čo s vami chceli, že?!“ povedal rázne a nahnevane si
oboch mladých obzrel.
„Vôbec neviete, čo sa tu stalo!“ oponovala mu Ginny.
„Ginny!“
„Môže to chvíľu počkať!“
„A dokedy?!!“
„To sa nedá!“
„V tom prípade končím!!“ povedal ľadovo.
„Ale…“
„Rozhodni sa!!“
„O čo tu ide?“ spýtal sa Harryho pán Weasley, ktorý aj s Molly a Harrym
stál trochu bokom.
Harry sa zhlboka nadýchol a odhodlane povedal: „Ginny je tehotná, budeme
mať dieťa.“
Obaja Weasleyovci sa na neho priam šokovane pozreli a v tichu, ktoré
nastalo zmĺkli aj Ginny so Snapom.
„Aspoň niekto tu má rozum!“ povedal Snape nahnevane smerom k Ginny.
„Prosím?!“ neveriacky sa spýtala pani Weasleyová.
„Budeme mať vnúča!“ nadšene si uvedomil pán Weasley a žiarivo sa na nich
usmial.
„Vnúča?!“ zamyslela sa pani Weasleyová.
„Ginny s tým prišla za Severusom a požiadala ho, aby sa o ňu staral. Ja
som sa to dozvedel len včera,“ váhavo vysvetlil Harry.
„Veď to je úplne úžasné! Vnúča!!“ radoval sa Arthur a hneď Harryho objal.
Len čo ho pustil, rozbehol sa k Ginny a tiež ju objal.
„Ale čo škola…“ zarazila sa pani Weasleyová.
„To vybavím. Nebude to problém,“ vmiešal sa do toho Severus.
„Tak, potom je to v poriadku,“ povedala a vrhla sa k Harry a potom k
Ginny. Keď ho pustila, Harry zostal omráčene stáť, nikdy by nepovedal,
koľko sily má tá drobná žena.

Keď vyšli z kuchyne, otočili sa na nich štyri pár zvedavých očí.
„Si tehotná?“ rýchlo sa spýtala Tonksová.
„Odkiaľ to vieš?“ nechápavo sa spýtala Ginny.
„Domysleli sme si, gratulujem!“ usmial sa Remus.
„Veru, je to skvelá správa!“ pridala sa Alison a i Tonksová sa veselo
usmievala.
„Rád by som videl McGonagallovej výraz, keď sa to dozvie,“ uškrnul sa
Mark.
„Profesorky McGonagallovej!“ ozvali sa Severus, Remus a obaja Weasleyovci.
„Ako ju poznám, páčiť sa jej to nebude,“ poznamenala Tonksová.
„Ja sa o to postarám,“ ozval sa Severus.
„Stále nechápem, ako ste na to prišli!“ zamračila sa Ginny.
„No, rozoberali sme rôzne možnosti a Remus nám nakoniec schválil túto,“
usmiala sa Alison.
„Odkiaľ si to vedel?“ nechápal Harry.
„Cítim to a dráždi ma to, len som si až doteraz neuvedomil, čo to
znamená,“ vysvetlil Remus.
„Ako ťa to dráždi?“ zvedavo sa spýtala Alison.
„Ehm…vieš, tehotná žena má taký zvláštny pach…“ ošíval sa Remus.
„Aký zvláštny pach?“ vyzvedal Harry.
„Taký charakteristický… mal som si to uvedomiť už skôr,“ hneval sa.
„Čo je na ňom také charakteristické?“ chytila sa témy i Tonksová.
„Musíme to rozoberať?“
„Ale no tak, Remus, veď sme dospelí!“ upozornil ho Severus.
„Môžem urobiť niečo, aby ti to nevadilo?“ spýtala sa Ginny.
„Ale mne to nevadí…“
„Veď si hovoril, že ťa to dráždi?“ nechápala Ginny.
„Teba by nedráždila vôňa výborného jedla?!“ spýtal sa frustrovane.
Ginny sa na neho vydesene pozrela a trošku ustúpila.
„Pre…prepáč, že som sa pýtala,“ šepla nesmelo.
„To aj ja som ti voňala ako večera?“ obozretne sa spýtala Tonksová.
„Nie, z teba bol cítiť Sebastián,“ odvetil unavene.
„A ja?“ spýtala sa Alison.
„Ty si napáchla od nej. Boli ste predsa dosť často spolu a ja som s tebou
nebol zas tak často,“ vysvetlil.
„A ako veľmi ťa to provokuje?“ spýtal sa Severus a Remus na neho hodil
priam zúfalý pohľad.
„No, mám držať Ginny počas splnu tu u nás, alebo to zvládaš.“
„Aha, tak to nebude potrebné. Natoľko sa ovládať dokážem,“ zašomral.
„Remus, veď ty za to nemôžeš a my to chápeme,“ uistil ho Harry.
„To je pravda, som si istá, že vedome by si ma nezjedol,“ pridala sa
Ginny.
„Vďaka…“ zamumlal ticho.
Vtom zazvonil zvonček pri dverách. Sothis vyskočil a bežal otvoriť a
decká sa opatrne postavili na nohy a cupkali za ním. Vo dverách stáli
Longbottomovci.
„To je ale milé privítanie!“ usmiala sa Alice a zachytila Sebastiána,
ktorý skoro pristál pred jej nohami. Maggie schytil Sothis a postavil ju.
Vtedy k nim prišli aj ostatní a zvítali sa.

Dumbledore s profesorkou dorazili asi o pol hodinu neskôr. Hneď, ako si
zložili veci, požiadal ich Snape, o rozhovor. V prázdnej kuchyni sa k nim
pridali aj Ginny s Harrym.
„Stalo sa snáď niečo, Severus?“
„Myslím, pane, že som k vám bol včera dosť neúprimný,“ začal opatrne.
„Skutočne? A v akej veci?“
„Viem, kde trávila Ginny čas, keď nebola v klubovni,“ povedal a Harry s
Ginny sa nervózne pomrvili na stoličke. Pod Dumbledorovým röntgenovým a
profesorkiným podozrievavým pohľadom sa necítili práve najlepšie.
„Och, tak to znie zaujímavo. A mohol by si mi povedať, kde trávila slečna
Weasleyová svoj čas?“ spýtal sa a iskričky v jeho očiach sa zvedavo
rozhoreli.
„Bola u mňa v kabinete.“
„A kvôli čomu tam bola?!“ zostra sa spýtala profesorka. Nemala toľko
trpezlivosti ako Dumbledore.
„Potrebovala som sa vyspať, lebo som bola unavená,“ rýchlo odvetila Ginny.
„Slečna Weasleyová, pokiaľ ste boli unavená a mysleli ste si, že v
klubovni nemáte na zdravý spánok dosť vhodné prostredie, mali ste mi to
povedať a mohli ste spať na ošetrovni!“ dotknuto povedala riaditeľka
Chrabromilu.
„Minerva,“ tíšil ju riaditeľ, „mám pocit, že v tom nie je len ten spánok.“
„Správne. Potreboval som ju mať na očiach, aby som vedel, ako zareaguje
na masť, ktorú som jej dal.“
„A aká masť to bola?“ spýtal sa Dumbledore už zjavne pobavený touto
slovnou hrou.
„Diagnostická,“ odvetil a profesorka už chcela niečo povedať, no
Dumbledore ju zastavil.
„A čo diagnostikovala?“
„Tehotenstvo.“
Profesorke zamrzli slová na jazyku.
„A aký bol výsledok tvojho vyšetrenia?“
„Pozitívny,“ ozval sa Harry.
„Och, tak potom by som vám mal poblahoželať!“ milo sa usmial Dumbledore a
vrelo podal ruku Ginny i Harrymu. Na to sa spamätala aj profesorka a
pobúrene sa oborila na Dumbledora. Ten jej rozhorčené námietky zastavil
jediným mávnutím ruky.
„Minerva, Ginny už predsa onedlho končí školu, jej tehotenstvo dovtedy
nebude natoľko nápadné, aby tým ohrozila dobré meno našej školy a pokiaľ
sa o ňu bude Severus starať, nevidí dôvod, prečo by si sa mala
rozčuľovať. Mimo to, nikde vo vnútornom poriadku našej školy sa nepíše,
že by u nás nesmeli študovať tehotné študentky,“ racionálne jej dohováral
riaditeľ.
„Ale, Albus…!“
„Keby to dieťa čakala so Severusom, tak by som chápal tvoje rozhorčenie,
ale takto…“ usmial sa na ňu Dumbledore a jemne ju zdvihol, keď vychádzali
von.
Odviedol ju do salónu a potichu krotil jej rozhorčenie.
„Zobrali to celkom dobre,“ poznamenala Ginny.
„Myslel som si, že Dumbledore ti skôr zablahoželá, ako by ti niečo
vyčítal,“ skonštatoval Snape.
„To je pravda, počuj, čo si to hovoril o tej masti,“ pozrel na neho Harry
podozrievavo, „ty si na nej niečo skúšal?!!!“
Ginny sa veselo rozchichotala.
„Ešte povedz, že som sa ju pokúšal znásilniť…“ zavrčal Snape.
„A pokúsil…?!“
„Na tomto vidieť, ako veľmi sa k sebe hodíte!“ odsekol s prižmúrenými
očami a rázne vykročil do salónu.
„To isté som sa ho spýtala aj ja,“ vysvetlila mu Ginny.
„A určite to na tebe neskúšal?“
„Harry!!!“
„Veď sa len pýtam,“ odvetil ticho a jemne ju pobozkal.

Ron s Hermionou sa ukázali až podvečer. Hermiona im obom vrelo
poblahoželala a potom odtiahla Ginny preč. Ron k Harrymu pristúpil najprv
váhavo, no potom, keď začal hovoriť, jeho hlas bol pevný.
„Ešte som ti nepoblahoželal, kamarát. Dovoľ, aby som to napravil,“
povedal a podal mu ruku.
„Ďakujem, od teba si to cením najväčšmi,“ odvetil Harry.
„Tak, a teraz už budeme skutočná rodina! Som rád, že si vybrala teba,“
povedal a usmial sa.
Vtedy si Harry vydýchol a Rona objal.
„Ste vy ale niekedy poriadne hlúpy!“ ozval sa za nimi rázny Hermionin
hlas.
Harry s Ronom sa najprv pozreli na dievčatá, potom na seba a obaja sa
rozosmiali.