~AMANTES AMANTES – MILENCI ŠIALENCI~ Harry vošiel do výťahu a pretlačil sa pomedzi ľudí na jeho koniec. Unavene privrel oči. Bol nevyspaný a ešte k tomu mal opicu. Bola to smrteľná kombinácia. Mal dať na Remusovu radu a poriadne sa vyspať, ale nemal čas. Musel predbehnúť Ritu Skeeterovú. Keby napísala, že sú nezvestný... nedožili by sa nasledujúceho rána. Dvere na výťahu sa otvorili a vystriedalo sa niekoľko ľudí. Harry sa oprel o stenu. Aj cez čarodejnícke klobúky zbadal ženskú postavu, ktorá sa prebojovávala k nemu. Ginny Weasleyová. „Ahoj.“ Prehodila si prameň vlasov za chrbát. „Ehm, ahoj... Ginny,“ Harry sa rozpačito usmial. Nemal chuť na rozhovor. „Idem za Hermionou. A ty?“ skúmavo pozrela na neho. Vedela, že Harry má síce kanceláriu na najvyššom poschodí, ale spolu s ním tam je aj celé oddelenie pre čarodejnícke právo. Vedela, že v kancelárií v ktorej sedela Hermiona sedel aj on. Ginnyn sok, ktorý ukradol Vyvoleného len pre seba. „Dnes nemáš predsa prácu. Vždy mávaš piatky voľné.“ „Nejdem do práce...“ „Och, jasné,“ zašepkala a odvrátila sa od neho. „Ginny, ale Hermiona tu nie je. Ona odišla na pár dní. Neviem, ale kedy príde.“ „Odišla? A deti?“ „Ron sa o ne postará. Myslel som, že ti to spomínala, že ide pracovne preč.“ Harry hral prekvapeného a pozrel na Ginny. „Nie. Pracovne... teda aj s Malfoyom?“ „Ehm, áno. Aj Draco je preč.“ „Naozaj? No, ale keď práca volá. A to len na víkend?“ To už sa veselšie usmiala. Výťah sa zastavil a Harry s Ginny vyšli von na chodbu. „No hej, ale oni potom sem skočia len na pár hodín, a potom asi opäť pôjdu preč. Vieš, akú majú prácu.“ „No a nebude ti smutno? Si stále sám,“ Ginny pohladila Harryho po líci. „Nie. Ja som absolútne v poriadku. Nerob si starosť,“ povedal to s viac nahnevaným tónom, ako plánoval. „Och, tak prepáč. Zabudla som, že Malfoy ti zakázal, stretávať sa so mnou. A keď mladý pán niečo povie, tak sa to musí splniť.“ Ginny sa otočila a chcela odísť. „Nie, Ginny. Ja veľmi rád by som sa s tebou stretol...“ Pristúpila bližšie až sa skoro dotýkala nosom Harryho tváre. „Tak sa stretnime. Dnes u teba?“ Nevinne pozrela spod viečok na Harryho. Ten preglgol a neveriacky pozrel na Ginny, ktorá sa mu ponúkala priamo na chodbe. Prešli okolo nich dvaja čarodejníci, ktorí si po videní nalepenej dvojice na seba, začali šepkať. Harry sa rýchlo odtiahol. „Nemám dračie kiahne,“ Ginny nahnevane pozrela. „Môžu si začať o nás rozprávať. Nestojím o to.“ „Prosím? O to? Čo si o sebe vôbec myslíš. A... a čo si o mne myslíš?“ „Nekrič. Psst, Ginny, prosím.“ Porozhliadol sa po chodbe. „Tak prídem?“ s nádejou pozrela. „Povedal som, že nie!“ „Tak fajn.“ Otočila sa smerom, kde mala mať kanceláriu Hermiona s Dracom. „Hovoril som, že tu nie sú,“ Harry zakričal za ňou. „Nepotrebujem od teba rady.“ Otočila sa späť a odišla za roh. Harry sa snažil upokojiť. Pozrel na dlhú chodbu pred ním. Po oboch stranách sa nachádzali dvere s rôznymi menami. Úplne vzadu sa nachádzala Harryho kancelária. Pár dverí ďalej boli sústredený aurori. Boli tu aj oddelenia pre medzinárodné čarodejnícke vzťahy, pre čarodejnícke právo, oddelenie čarodejníckeho športu a hier a redakcia Denného Proroka. Tej sa oblúkom vyhýbal. S Ritou Skeeterovou sa často nestýkal, lebo bola častejšie v teréne ako v kancelárií. Za tých pár rokov, čo sa ubytoval na tejto chodbe spoznal dôležitých ľudí. Samozrejme okrem Draca tu našiel aj Stevena Skeetera, ktorý mu neraz pomohol. Harry prechádzal vedľa dverí s menovkami a hľadal tie pravé. Až skoro na konci to našiel. Steven Skeeter bol síce mladším bratom Rity, ale spoločné s ňou nemal vôbec nič. Harry v ňom našiel pomoc. Bez neho by bol roznesený v novinách každý deň. Steven pár krát na Harryho želanie ukradol sestre fotografie alebo články, ktoré sa týkali života Vyvoleného. Vždy si našiel cestičku k informáciám, ktoré Harry potreboval. Zaklopal a čakal... Obzrel sa za seba na dlhú chodbu, ale nikto tam nebol. Všetci zamestnanci, ktorí chodili v piatok do roboty, boli pravdepodobne na obede. Menovky v šere svietili. Harry sa započúval do ticha. Tu na tejto chodbe sa to pre neho všetko začalo. Nebyť nej... Teraz by nechodil ako bez duše. Neopil by sa. To táto chodby za to mohla. To ona je vinná za to, že ho tu musel stretávať každý, každučký deň. Jej to jej vina, nie jeho!!! Pred piatimi rokmi... * * * * „Harry, takže tu budeš sedávať,“ Kingsley ukázal ne dvere s ceduľkou: Aurori. „Máš asi dvadsať kolegov. Nerátaj s tým, že tam budeš mať pokojnú a tichú atmosféru.“ Harry otvoril dvere a vyvalil sa na neho hluk a smiech. Rýchlo zavrel a pozrel na Kingsleya. „Neboj sa. Zvykneš si rýchlo. Síce sú to starší ako ty, ale ty sa prispôsobíš. Nakoniec privedieš trochu mladej dvadsať ročnej krvi.“ Harry nervózne prikývol. Kingsley ho potľapkal po pleci. „To bude dobré. Na začiatku ti budem pomáhať. Vieš, kde mám kanceláriu,“ ukázal na najzadnejšie dvere, „tamtá. Dobre? Tak fajn.“ Potľapkal Harryho ešte raz a odišiel do kancelárie, kde sídlil vedúci aurorov. Harry už chcel stlačiť kľučku na dverách, keď bol vyrušený vtieravým hlasom. „No to ma podrž. Potter, ja som myslel, že sa ti páči pozornosť. Bojíme ša vlaštných aulolkou?“ Harry sa otočil a pozrel za seba. „Draco Malfoy.“ „Predstav si. No som to ja. Hm, tak auror? Teraz sa tam dostane fakt každý.“ Draco si položil škatuľu s vecami na zem. Harry preskočil prvotné prekvapenie z toho, že vidí Malfoya. Rátal s tým, že celá jeho rodina utečie do zahraničia. Voldemort si dal opäť menšiu pauzu v bojoch. Teraz mali jedinečnú príležitosť. „Čo tu chceš? Došli prachy? Hm, alebo idete zase niekoho uplácať? No, ale ako tak na teba pozerám... skôr došli tie peniaze.“ Harry ukázal na škatuľu na zemi, ktorú predtým Draco zvieral v rukách. „Keď chceš aj ja sa pozriem, čo by som ti mohol dať. Potom tie ukradnuté predmety predávaš?“ Draco pozrel do krabice a späť na Pottera. „Ty si vážne imbecil. A toto,“ nohou kopol do krabice, „to sú moje súkromné veci do mojej kancelárie.“ „No jasné. Ty a robiť? Pche, si predsa živený rodinným bohatstvom. Krvavé sikle a galeóny vás držia na nohách.“ Harry sa chcel vytratiť do kancelárie, ale Draco ho odsotil od kľučky. „Myslíš si, že keď si auror, že si niečo viac, Potter. Neviem, ako také nemehlo sa tam mohlo dostať, ale čo už. Je dosť smutné, že osud všetkých čarodejníkov je v rukách niekoho tak stupídneho a maximálne neschopného.“ „Čo si to dovoľuješ?! Ty odporný, krpatý, namyslený...“ „Bla, bla, bla, Potter. Vymysli si niečo iné,“ Draco si začal dvíhať škatuľu s vecami. „Nemusím si vymýšľať vôbec nič. Len sa pozriem na ten tvoj arogantný, bledý ksicht a už mi idú nadávky sami na jazyk.“ „Prehovoril pán Dokonalý, Vyvolený, Obľúbený...“ „Žiarliš, že to nie si ty?“ „Myslíš, že žiarlim na rozflákanú hlavu? Si fakt imbecil. Už sa mi zdá, že si predbehol Weasleyho. A to som si myslel, že to nikomu nepoviem.“ „Zavri si hubu, lebo...“ „Lebo čo?“ Draco sa priblížil k Harrymu. „Inak ti vrátim všetky tie odporné slová ručne.“ Harry zvrchu pozrel na Draca, ktorý bol od neho iba o pár centimetrov menší. „Ha, že ručne. Chceš sa biť, Potter. To by tak odpovedalo tvojmu vývojovému stupni. Hmm, a kde máš to červené ometlo?“ Draco sa rozhliadol po chodbe. „Čo?“ „No tvoje, hm, ako to pomenovať... dievča?“ „Ginny? Čo ťa do toho! Staraj sa o svoju Pansy. Ach, prepáč opustila ťa kvôli Zabinimu. Hm, no to je smola. To, aby si si hľadal novú psychopatickú priateľku.“ „Potter, nepreháňaj to s tými cudzími slovami. Nevieš ani, čo znamenajú.“ Draco sa ležérne oprel o dvere. „Fajn. A vieš, čo je toto?“ Harry ukázal známe gesto pomocou svojho stredného prsta. „Vypadni!“ „Jaj, Potter. Primitív by ťa dosť dobre vystihlo, čo povieš? Radšej idem a teším sa na nové duchaplné stretnutia s tebou.“ Draco ešte ironicky zakývala a odišiel. Harry cítil, ako v ňom vzkypela zlosť. Stisol kľučku a vošiel do kancelárie. * * * * Harry sa pretlačil do výťahu a akonáhle zbadal vysokú blondínku, ktorú stretával na chodbe smeroval k nej. Tá so usmiala hneď, ako uvidela Harryho. Už dlhšie si ju všímal, ale nikdy sa neodvážil osloviť ju. Bola príliš krásna. Nervózne sa zavrtel, keď stál vedľa nej a cítil jej vôňu. Výťah nadskočil a Harry sa pritisol na dievča. „Ehm, prepáč.“ Ospravedlňujúco sa usmial. „To nič.“ Žena úsmev opätovala. Harry chcel využiť príležitosť, lebo vedel, že inokedy by sa už neodvážil. „Ja som Harry.“ Vystrel ruku smerom k žene. Tá mu ju slabo stisla a opäť sa usmiala. „Ja viem. Ja som Izabel. Stretávame sa na chodbe.“ „Ozaj? Ani som si nevšimol.“ Zaklamal. „Ehm, dnes robí Kingsley na našom poschodí ten večierok?“ Harry sa snažil, aby rozhovor pokračoval. „Áno, dnes o desiatej,“ žena nadšene prikyvovala. „Pôjdeš tam?“ Harry sa snažil dostať k otázke: pôjdeš so mnou? Sám nechcel ísť a Ginny hneď vylúčil. Už aj ako priatelia si prestávali rozumieť. A sama Hermiona mu kázala nadviazať už nové vzťahy. Sám mal s tým dosť veľký problém. Nevedel nikoho osloviť a požiadať o schôdzku. Bál sa odmietnutia a následnú hanbu, ktorá by mohla vzniknúť. „A ty tam ideš? Vieš, vždy sa tam tak nudím.“ Harry nepochopil náznak, čo blondína naznačuje. Snažila sa vysvetliť, že chce zažiť zmenu na podobných večierkoch. Napríklad počas tanca sa nenápadne vytratiť do opustenej kancelárie. A napríklad s niekým ako Harry Potter. Síce nepožiadal ešte žiadne dievča o schôdzku, Izabel dúfala, že predsa len nie je taký vyberavý a skočí na jej dokonalý vzhľad. „Ehm, no je to tam... nudné.“ Harry zvesil hlavu a predstavil si svoj dnešný večer s Remusom alebo Hagridom. Blondína čakala, ale videla, že Harry pravdepodobne už skončil rozhovor. Harry pozrel na dievča, ktorého pohľad smeroval nad hlavy čarodejníkov a uvidel bledú tvár. Draco sa pretlačil do vnútra. Keď si všimol Harryho, podišiel k nemu a k dievčaťu. „Izabel,“ Draco pozdravil dievčinu. „Ahoj, ako sa máš,“ dievča vytasilo biele zúbky, „máš nový účes?“ „Ach, ujde to. Hm, áno mám trochu skrátenú ofinu.“ Harry sa začal dusiť od smiechu. „Ideš na ten večierok?“ Prehrabol dievčaťu vlasy. Harry vyvalil oči na Izabel. V duchu si pripravoval vhodnú smrť pre Malfoya. „Ja neviem.“ Izabel pozrela na Harryho a späť na Draca. „No tak. Bude zábava.“ Draco sa postavil pred Pottera. „Tak dobre. Vieš, strašne som tam chcela ísť.“ „Tak ťa vyzdvihnem o pol.“ Draco sa otočil na bok, aby mal na neho Harry lepší výhľad a aby ho lepšie počul. „No a cez večierok môžeme sa poprechádzať okolo kancelárie pre kontrolu bezpečnosti fazuliek každej chuti,“ zašepkal Draco. Harry otvoril ústa. Vedel, čo táto veta znamená. Miestnosť, ktorú Draco spomenul, slúžila ako hniezdočko pre páry na celom poschodí. Bola neustále zamknutá a sama Hermiona povedala, že slušné dievča okolo ani nepôjde. „Vážne...?“ Izabel pleskla Draca po ramene a obidvaja sa rozosmiali. Harry vybehol akonáhle sa otvorili dvere na výťahu a ani nepozrel na poschodie, kde sa ocitol. Týmto si to blondína pokašľala u Harryho na celej čiare... * * * * Tak Vianoce sa blížia míľovými krokmi a ja som vymyslel, ako si ich tento rok spríjemníme,“ Kingsley sa usmial na všetkých v hale, „urobíme si nezvyčajnú vianočnú oslavu. Takže si darčeky nebudeme dávať, ako mi chceme alebo komu chceme, ale každý si vyberie toho... ehm, komu dá darček. No nie je to super?“ „Jeden by si myslel, že na ministerstve mágie sa len oslavuje.“ Harry sa otočil na Hermionu. „To je asi nová taktika. Oslavy, večierky, prémie. Chcú nám zalepiť oči.“ „Dnes prepustili dvoch aurorov,“ zašepkal a pozrel do zeme. „To naozaj? Fuh, dosť hlúpa doba. A nemajú na to ani dôvod. Veď teraz, keď musíme bojovať s Voldemortom.“ „Asi aj ja pôjdem...“ Odvrátil sa od Hermiony. „Ty? Blázniš?“ „Kingsley za rok odchádza. Ešte desať mesiacov a poletím.“ „Hlúposť. Si ten najlepší auror akého poznám. Chytil si už piatich smrťožrútov.“ „Hej, ale iba takých bezvýznamných. A rozhodne, Herm, nie som najlepší. Nie som ani priemerný.“ Hermiona sa otočila k Harrymu. „A vieš, čo si? Čarodejník bez štipky sebavedomia.“ „Prestaň. Viem, že som nemožný. Včera mi aj Kingsley vynadal.“ „Hej, a vieš prečo? Kvôli tej hádke, ktorú si mal s Malfoyom na chodbe.“ „Vytočil ma. Vieš, čo povedal?“ „Vieš, že ma to nezaujíma. Stále ho máš v ústach. Keby si sa sústredil na prácu ako na Draca, tak už si mohol mať Merlinov rád.“ „Nemám ho stále v ústach. Čo si to povedala? Draco?“ Harry otvoril prekvapením ústa. Vlastne aj zabudol, aké má Malfoy krstné meno. „Hej, Draco. My si začíname tykať. Robíme spolu, tak zo slušnosti.“ Kingsley nožíkom zacengal o sklenený pohár, a tak si vyžiadal pozornosť. „Ako som povedal, každý si vylosuje meno čarodejníka ktorému dá darček.“ „Ach, to je strata času.“ Hermiona si prešla po zväčšenom brušku. Ako prvá vykročila ku Kingsleymu so žetónmi. Vytiahla meno a prečítala ho. Harry pozrel po ostatných a rozhodol sa nasledovať Hermionu. Kingsley mu ponúkol s úsmevom vrecúško v ktorom sa prehrabal a vytiahol žetón s menom: Draco Malfoy. Harry pozrel na písmená a chcel žetón vrátiť do vrecúška. Kingsley sa so smiechom vzdialil. Harry prešiel rozčúlene za Hermionou. „Koho máš?“ hľadala po vačkoch žetón. „Ani sa nepýtaj. Draco Malfoy. To už naozaj som si nemohol vybrať horšie!“ „Psst, nekrič.“ Draco prižmúril oči na Harryho. „Veď ani neviem, čo mu mám kúpiť. Buď to má alebo to nebude potrebovať.“ Hermiona iba kývla rukou nad sťažnosťami, ktoré dobre poznala. * * * * Vôňa živice a sladkostí sa vznášala po miestnosti. Imelo rozvešané na každom roku. Vianočný stromček nádherne ozdobený a pod ním hŕba darčekov. „Čo si mu kúpil?“ Ron nervózne podupkával. „Uvidíš,“ Harry sa škodoradostne usmial a upravil si kravatu. „Ron, nepýtaj sa stále. Už mi tým lezieš na nervy. A nenapchávaj sa toľko, aby si mi nespravil hanbu.“ „Čo ti robím? Som maximálne slušný.“ Jeden zo škriatkov niesol na hlave tanier s koláčikmi, ktorý si Ron hneď privlastnil. „Fakt som mala zobrať radšej Ginny.“ Hermiona sledovala, ako sa jej manžel napcháva. „Zober si aj ty. Tak papkaj, papkaj. Pozri, ako mi rastie,“ Ron ukázal na Hermionine veľké bruško. „Som tučná?“ „Oh, nie. Už zase Herm? Harry, povedz, že nie je tučná. Harry, Harry!“ „Nie si tučná...“ Harry sledoval svetlé vlasy pohybujúce sa medzi ženským osadenstvom. „Pozrite na toho Malfoya. Ministerstvo pomaly nemá ani sikel, ale hlavne, že Malfoyovci majú hromadu peňazí. Zase má nový oblek.“ „Nemá. Čiernych má hromadu,“ Hermiona pozrela na Draca. „Má nový. Pozri. Pozri teraz je dobre vidieť. Má tri čierne, ale ani jeden so striebornými prúžkami okolo manžiet.“ Hermiona a Ron vyvalili oči. „Kamoš, nájdi si už konečne babu. Počúvaš sa? Poznáš, čo Malfoy nosí oblečené. Včera si mi povedal, aký typ vône používa.“ „Pche, pozri. Teraz určite hovorí dajaký úžasný vtip a aha teraz sa zasmejú,“ skupinka dievčat sústredených okolo Draca sa zasmiala, „ako keby som ich počul. Ach, Draco, ty si tak krásny. Vôbec nám nevadí, že si z takej smrťožrútskej rodiny. Hlavne, že nás vodíš do hniezdočka.“ Kamaráti prebehovali očami z Malfoya na Harryho. „Dievča, dievča, dievča,“ Ron poklepal Harryho po chrbte, „Ginny napríklad.“ Harry prevrátil očami. „Neviem, čo na tých babách stále vidíš.“ „Čo asi. Jednu som si zobral. Aj ty uvidíš, keď spoznáš budúcu pani Potterovú.“ „A ten Draco. Máš zlé informácie. Pýtala som sa to priamo neho, čo sa o ňom hovorí. Povedal, že to je hlúposť a že ešte ani... ehm, proste, že tu s nikým nič nemal.“ „Hej?“ Harry sledoval zamestnankyne, ktoré si odchytávali Draca pod imelom. „Tak začneme.“ Kingsley vykročil ako prvý k stromčeku a vytiahol si darček s menovkou. Hlavou kývol na darcu prekvapenia a zamával mu. „Že by boli prémie, Jacobs?“ Auror sa začervenal a prikyvoval hlavou na súhlas. „No choďte ďalší.“ Zástupy pristúpili k stromčeku. Harry si tiež vytiahol malú červenú škatuľku s jeho menom. Pozrel na Malfoya, ktorý si bral svoj o niečo väčší darček. Harry prešiel k Hermione a Ronovi. „Tak ho otvor, ale my ideme ďalej.“ „Prestaň, Ron. Náhodou Draco si dlho lámal hlavu, čo ti dať Harry. Preto už na neho nebuď taký zlý. Vo výbere sa snažil.“ Harry rozbalil vianočný obal a v rukách mu ostala červená škatuľka s ornamentami metiel a ohnivých striel. „To ti určite dal svoj starý suspenzor.“ „RON!“ Harry otvoril krabičku a osvietila ho žiara zo zlatej strely. „No to sa riadne pleskol po vačku. Taká zlatá strela stojí AŽ jeden galeón. V prepočte na ich milióny, to musela byť veľká investícia.“ „Ron!“ „To je strela Romanovského.“ Harry zbožne pozrel na strelu. „Čo?“ Ron vytrhol krabičku Harrymu z rúk a slintal nad ňou. „Harry, nie som v obraze.“ „Milá moja tehotná ženuška. Romanovský bol vyhlásený za najlepšieho hráča metlobalu za posledných desať rokov. Je to ten najúžasnejší človek na svete.“ „Vďaka, Ron,“ Hermiona sa urazene otočila. „Oh, druhý najlepší. Vieš, akú to má zberateľskú hodnotu?“ „A čo si mu dal ty, Harry?“ Harry už riadnu chvíľu sledoval Draca, ktorý rozväzoval jeho darček a nevedel sa k nemu prebojovať. „Ani sa nepýtaj.“ „Tak čo?“ „Ron, vieš, čo sme mu chceli kúpiť ešte v škole?“ „Hej, ten peroxid. Snáď si?“ Draco rozbalil darček a pred tým ešte nedočkavo pozrel na Harryho. Hermiona mu sľubovala pekný a cenný dar. No to na čo sa pozeral neplnilo jeho očakávania. Pozrel na trojicu, ktorá ho napäto pozorovala a darček hodil do koša. „Vrátiš mu to. To ti je dúfam jasné.“ Hermiona sledovala vzďaľujúci sa chrbát kolegu. „Hmm...“ Harry si všimol dievčat, ktoré vybehli za Dracom. * * * * „Mal... Malfoy, počkaj!“ „Čo chceš?“ „No ospravedlniť sa za ten darček. Myslel som si, že mi dáš niečo horšie.“ „Takže...?“ „Takže prepáč.“ Harry nervózne prestúpil. Uhol pred Dracovým pohľadom. Priveľmi dlho ho už Dracove oči dáko znervózňujú. „To je všetko?“ „No, áno.“ „Chcem to naspäť.“ „Dr... ehm, Malfoy. Nie.“ „Áno.“ „Nie.“ „Malfoy, nechaj mi ju.“ „Páči sa ti?“ „Áno.“ „Tak mi ju zajtra donesieš.“ „Ty si, ale hnusný bastard.“ „Tiež ťa mám rád.“ Harrymu sa zatriasli nohy, keď povedal poslednú vetu. Vedel, že to nemyslel vážne, ale aj tak. Pozoroval vzďaľujúce sa Dracove pozadie. Uvedomil si, že pozerá kam nemá a zamrkal. Tlkot srdca nevedel upokojiť. * * * * „Opäť som sa rozhodol, že si niečo zorganizujeme.“ Kingsley roztiahol doširoka ruky. „Len nech nevymyslí ďalšie nezmyselné darčeky. Vždy, keď idem s Malfoyom vo výťahu, musí spomenúť, ako som mu ešte nevrátil strelu.“ „Prečo si mu ju ešte nedal?“ „Dám.“ Harry chcel povedať, keď dohladká strelu a keď sa mu už zunuje. Čo nevyzeralo tak skoro. „Už dlhšie som nad tým premýšľal. Urobíme si takú malú súťaž. Vyberieme piatich zamestnancov, ktorí budú ocenení za svoju prácu, ktorú vykonali za posledný rok.“ „Prestaň, kto o to stojí byť zamestnancom roka.“ „A títo piati dostanú prémie vo výške troch mesačných platov a ako prekvapenie ich čaká spoločná dovolenka vo Washingtone.“ Dav ľudí súhlasne zamrmlal a aj Harry sa pretlačil k Hermione. „Tak, tak. Spoločný víkend. Čaká vás večera v päť hviezdičkovej reštaurácií a hotel priamo v hlavnom meste USA.“ Čarodejníci začali tlieskať a pískať. „Zaujímalo by ma, že odkiaľ na to stále berú prachy.“ Harry prešiel pohľadom po preplnených švédskych stoloch. „Hmm, ale takéto podujatia mám rada,“ Hermiona si zobrala koláčiky do dlane. „Myslíš, že máme šancu?“ Harry pozrel po ostatných, ktorí sa rovnako rozprávali o súťaži. „Prečo nie? Pozri, Harry. Ty si za rok urobil viac ako ktorýkoľvek iný auror. No a ja? Nebyť teraz toho tehotenstva. Dúfam, že keby som to dostala, že tam pôjdeme až po termíne pôrodu.“ „Herm, čakáš Weasleyho. Ten sa ťa na nič pýtať nebude.“ Harry sa odvrátil od napchávajúcej kamarátky. Sledoval prítomných a zastavil sa na Dracovej tvári. Ten vycítil pohľad a pozrel priamo na Harryho. Neodvrátil sa. „Harry, tam sú tie slané praclíky.“ Hermiona ho potiahla za rukáv a musel sa otočiť a ísť za kamarátkou. * * * * „Kto tam je?“ „Weasleyovci, netlačte sa na mňa.“ Harry sa oddialil od Hermiony. Budúca mamička sa dotknuto stihla a objala si bruško. „No?“ nedočkavo sa spýtala. Harry sa prebojoval k papieru, kde boli napísané mená zamestnancov roka. O chvíľu vybehol z hlúčika. „Sme tam. Obidvaja.“ Harry nadšene objal Hermionu od radosti za prvé väčšie uznanie jeho ročnej práce. „Hm, tak dovolenka s Grangerovou a Potterom. To som dopadol.“ Harry sa strhol po započutí hlasu. Poznal každý odtieň jeho hlasu a občas sa mu už o ňom snívalo. Nevedel, čo to dobre znamená, ale v každom prípade sa mu to nepáčilo. Nevedel sa sústrediť v práci, keď ten hlas započul na chodbe. Cítil sa nervózne, keď sa hlas ozval vo výťahu. „O čom to zase hovoríš?“ „Vieš asi čítať, keď si tým zamestnancom roka a zároveň rátam s tým, že poznáš moje meno.“ „Neviem, kam tým mieriš.“ „Jaj, H... Potter. Idem s vami. Tešíš sa?“ Draco pozrel Harrymu do očí. Ten sa odvrátil na Hermionu pre istotu, keby Malfoy vedel čítať myšlienky lepšie ako on. „Hm, ale asi nie. Chceli ste si urobiť romantický víkend?“ „Čo?“ „No tak, Grangerová. Už dlho sa o vás hovorí, že vy spolu...“ „Čo?!“ „Ale, no tak. Ešte na škole kolovali chýry, že Weasley tvoril len piate koleso u voza a že vám robil zásterku. To fakt ste spolu nič nemali?“ „Zbláznil si sa?“ Hermiona predstúpila pred Harryho. „Fakt je to decko Weasleyho?“ „Čo si to dovoľuješ?!“ vyprskla. Harry musel Hermionu chytiť za ruku. „No tak pardon.“ Draco sa odtiahol od dvojice. „Vôbec nič?“ pochybovačne zdvihol obočie, „takže sa nekonalo navštívenie miestnosti pre kontrolu fazuliek každej chuti?“ „Draco! To by už stačilo. Harry, povedz niečo!“ „Čo?“ Harry sa neprítomne otočil na Hermionu a späť na Draca, ktorý z neho nespustil oči. „Dobre. Len sa nerozčuľuj škodí to tomu malému.“ Draco ešte raz pozrel na Harryho a otočil sa späť. Harry naštvane vyprskol na priateľku. „Nemusela si mu hovoriť, že si so mnou nič nemala takým tónom, ako keby som bol dajaký odpad, ktorý nikto nechcel.“ „To nie, Harry, ale on naznačil, že som Rona podviedla. To bola strašná urážka.“ „Teraz si bude myslieť, že sa nepáčim ani tebe.“ „To je hlúposť.“ „On to tak bude brať. Tak vážne vďaka.“ „Ty máš len sebavedomie na bode nula. Preto s nikým nechodíš, lebo sa neodvážiš nikoho osloviť.“ „Nikto by ma nechcel. A kto by ma chcel, bolo by to len kvôli sláve.“ „Keď sa budeš trochu snažiť a hľadať... určite niekoho nájdeš. Ona ti nepadne z neba.“ „Kto?“ Harry sa započúval do Dracových krokov, ktoré sa ozývali na chodbe. „No tvoja vysnívaná. Zajtra pozveš na rande tú brunetku z druhého poschodia, čo sa stále okolo teba motá. Hm, alebo tá, čo si s ňou tancoval cez Vianoce. Tá vyzerala fajn.“ „Obidve sa mi nepáčia. Jedna sa strašne smeje a tá druhá nemá rada metlobal.“ „Hm, páčiš sa aj Simon z prízemia. Stále sa ma na teba pýta.“ „Nepáči sa mi...“ Harry sa odišiel pozrieť na nástenku. Správa ho predsa len rozrušila. „Prečo?“ „Ja ani neviem. Proste sa mi nepáči. Žiadna z nich nemá čaro. Proste ma nezaujali. Sú iba... pekné. Nič viac.“ „A čo chceš od nich?“ „Ja ani neviem, čo chcem.“ Harry si prezeral zoznam zamestnancov roka. Prizrel sa na Dracove meno napísané na kuse papiera. „No, ale hlavne, že ťa zaujíma, čo si myslí Malfoy.“ Pristúpila k priateľovi. „Ehm, radšej by som to ani nechcel vedieť. Určite si myslí, že som neinteligentný, namyslený, neschopný, odporný a škaredý. Vlastne si myslí to isté, čo si myslel na škole.“ Hermiona sa zasmiala nad Harryho nenápadnými otázkami. „Minule sa ho pýtali, prečo sa hádajú najkrajší chlapi z poschodia. Draco povedal, že hádanie s tebou už je súčasťou jeho života. A vieš, čo povedal?“ Hermiona sa nahla k Harryho uchu. „Že ťa považuje tiež za jedného z najkrajších mužov na ministerstve. Síce potom dodal, že si idiot a neandertálec, ale to prvé už nevyvrátil. Nevieš, čo sa mu stalo?“ Hermiona zaškúlila na Harryho. „Čo?“ Harry sa neprítomne usmial, „nechceš ísť na obed? Platím ja.“ Hermiona sa okolo Harryho mihla a ponáhľala do výťahu. Ten ju nasledoval a s úsmevom pohladil po brušku. * * * * Zaklopal silnejšie, lebo nikto mu neotváral. Spomienky teraz nechcel oživovať. Teraz, keď musí myslieť na stovku iných vecí. Teraz nemôže žiť v minulosti. Prepadnúť minulým krásnym časom, kedy sa začal formovať ich vzťah, ktorý nabral až prirýchle obrátky. Tu na tejto chodbe si uvedomil svoje city... Započul kroky a o pár sekúnd stál vo dverách Steven Skeeter.