~AMANTES AMANTES – MILENCI ŠIALENCI~ Draco si sadol na stoličku a vytiahol si zo šuplíka rozčítaný časopis. Hermiona prestala písať a naklonila sa, aby videla, čo kolega robí. „Čo to máš?“ Naklonila sa ešte viac. „Časopis, Grangerová.“ „Weasleyová,“ zdôraznila a prešla k jeho stolu. „To máš jedno,“ zamrmlal a ďalej prevracal stránky. „Aký je to časopis?“ vyzvedala ďalej a chcela sa pozrieť na vrchnú stranu. „Je to Kentaur. A daj mi pokoj. Nemáš nič iné na práci?“ „Kentaur? Nekupuješ si Kentaura. Máš objednaného Fénixa. A mám prestávku, aby si vedel. A ty? Prečo si listuješ v časopise, keď máš odovzdať prípad: Domáci škriatok Slim verzus spoločenstvo trolov.“ „Ani mi to nepripomínaj. To už podradnejšiu vec mi dať nemohli. A ja mám tiež pauzu. Sám som si ju dal.“ Draco rýchlo pretáčal stránky. „Nie je to podradné. Je to dôležité. Ja musím tráviť večery nad spismi čarodejníka, ktorý žaluje metlobalový tým. Tí chalani trénujú rovno nad jeho domom. Vraj mu z rybníka utekajú všetky morské panny, ktoré si tam udržiaval. Jaj, všetky sú zamilované do kapitána mužstva. Neviem s tým hnúť,“ Hermiona pretočila stránku. „Tak si sadni za stôl, Weasleyová, a nechaj ma na pokoji,“ zosilnil hlas a vytrhol jej svoj časopis z rúk. „Dobre, dobre. Len si ma prekvapil. Fénix je chalanský magazín no a Kentaur? Ten je už pre mužov. Sú tam aj pekné mužské kostýmy, že?“ Hermiona ukázala na chlapíka v časopise. Draco stočil pohľad na stranu. „Hm, Fénix ma už nudil. Je to pre také decká ako je tvoj muž. Alebo Potter.“ „Ron a Harry.“ „Weasley a Potter. Snáď si nemyslíš, že im budem hovoriť krstnými menami, Grangerová?!“ Hermiona sa už nadýchla na odpoveď, ale boli prerušení. Do spoločnej kancelárie vošiel malý čarodejník. „Mám zavolať pána Mafloya,“ šepol nováčik a začervenal sa. „Malfoy! Máš zavolať Malfoya, ty tupec,“ Draco schytil časopis a hodil ho do šuplíka. Vyšiel na chodbu za čarodejníkom. Hermiona sa pozrela na dvere a načúvala vzďaľujúcim sa krokom. Nechcela to... Bolo to nemorálne... Nemalo sa to... Je každého vec, čo má v šuplíkoch svojho stola... Nie... Nie je! Otvorila prvý šuplík a pozrela sa dovnútra. Draco bol priveľký Pán Tajomný. Keby jej povedal viac možno, že teraz by mu nekontrolovala veci. Áno. Je to jeho vina. Sú kolegovia. Má jej veriť. V prvom šuplíku našla iba pekelne drahé hodinky a spisy. V druhom malé zrkadlo a hrebeň... Malfoy, Malfoy. V treťom bol časopis Kentaur a pár dopisov. Uvidela odosielateľa. Pansy Pakinsonová. No v súkromnej pošte sa hrabať nechcela. Aj keď... Listové tajomstvo... Pansy má byť so Zabinim... Listové tajomstvo! Zobrala radšej do rúk časopis. Draco v ňom mal dokonca zopár záložiek. Hermiona otvorila na prvej stránke a zobrala prvú záložku. V časopise nebolo nič zvláštne. Typická stránka mužského časopisu. Mužské modely v značkovom oblečení. Pohľadala druhú a vytiahla ju. Tentoraz narazila na zoznam najbohatších mužov Anglicka. No jasné. Bola rada, že si Draco svoje priezvisko ešte aj nevyfarbil a nespravil pri ňom malú hviezdičku alebo srdiečko. Okrem prieskumu snobov tu tiež nebolo nič zaujímavé. Niečo čo by hľadala. Vlastne ani nevedela, čo sa snaží zistiť. Dostať ho? Čím? Vytiahla poslednú záložku a prečítala si titulok na stránke. Ste gay alebo len zmätený čarodejník? Hermiona pozrela na vyplnený test, ktorý bol celý dočmáraný a na bokoch obodovaný. Pozrela na prvú otázku: Všímate si, čo majú oblečené vaši kolegovia? Našla Dracovu odpoveď – a – áno. To bolo, ale normálne. Niektorí ho volali Narcis. Musel kontrolovať aj svoje okolie. Tak druhá otázka: Máte priateľku? Vyhľadaná odpoveď: b – nie nemám. To všetci vedeli. Draco bol taký kolibrík ministerstva. Prelietaval z kvetiny na kvetinu. Chudák Draco. Len kvôli nestálej partnerke si myslí, že je na opačné pohlavie. Tretia otázka: Mali ste už erotický sen v ktorom vystupoval muž? Hermiona ani nedýchala. Odpoveď: c – nie. Zase sa sama pre seba zasmiala. Prečo tak panikárila? Oči prižmúrila. Bola zaškrtnutá aj odpoveď c aj d. Čiže áno aj nie? Pokrútila nechápavo hlavou. Išla na ďalšiu. Štvrtá otázka: Čo si prvé všimnete na mužovi: a)oči, b)ruky, c)zadok d)vlasy. Hermione táto otázka trvala dlhšie, lebo bola na body. No ako zistila Draco dostal za svoju odpoveď (c) plný počet bodov. Piata otázka: Páči sa vám niekto z kolegov? Odpoveď: a – áno. Tentoraz bola aspoň odpoveď nepoškrtaná a napísaná iba raz. Šiesta otázka: Páči sa vám obrázok naspodku strany? A vyskúšali by ste to niekedy? Odpoveď: d – áno a druhá odpoveď: c – určite. Hermiona zvraštila obočie nad odpoveďou určite. Pozrela sa dole. Od zľaknutia jej skoro časopis padol na zem. Kreslený obrázok dvoch nahých, indických mužov v poprepletanej polohe. „To by si neverila, Grangerová, čo si zase ten Kingsley vymys...“ Draco sa zastavil vo vete. Šokovane pozeral na červenajúcu Hermionu, ktorá sa snažila strčiť časopis naspäť do šuplíka. „Draco!“ Vystrela sa a nechala ležať magazín na zemi. Ten sa pretočil na stránku vyhodnotenia testu. Hermiona si všimla, že Draco získal 95 bodov zo 100... čiže... „Hovo.. hovoril som, že ten Kin... Kingsley opäť otravuje.“ Snažil sa ignorovať fakt, že sa obidvaja pozerajú na stránku s podtitulom: Som gay no a čo? „Naozaj? Ehm, čo povedal?“ Cítila sa trápne aj za Draca aj za seba. „Grangerová, prehrabovala si sa v mojom stole?“ snažil sa, aby to neznelo hrubo. „Nie,“ vylúdila ten najsladší tón. „A potom prečo je ten časopis na zemi, keď bol predtým v šuplíku?!“ Zahanbene ho zodvihla a rýchlo pretočila stránky, aby bol vidieť len obal časopisu. „Ja.. ja...“ „Áno?“ triasol sa mu hlas od zlosti. „Ehm.“ „Už v živote,“ chytil ju za ruku, „v živote sa mi neopováž hrabať v stole!“ „Pre... prepáč, Draco,“ šepla a pozrela do zeme. „Malfoy!“ časopis strčil do najspodnejšieho šuplíka, „Malfoy, Grangerová!“ Obidvaja sa vrátili k svojej práci, ale ani jeden sa nevedel sústrediť. * * * * „Draco, sem. Tu je ešte voľné!“ Kingsley ukázal na prázdne miesto vedľa Hermiony. Draco prešiel tam a bez slova si sadol. „Tak. Som rád, že ste sem dnes predsa len prišli a nenechali ma v štichu. Prišla správa z Nemecka, že by právnici mali mať odpozeraný istý film, ktorý pojednáva o medziľudských vzťahoch a samozrejme aj o právnych vzťahoch. Čiže ide o to, aby sme si vás vycvičili. Máte mať neosobný pohľad na prípady a zároveň musíte byť tolerantní. Tak. Uvidíte pár skrátených filmov o našej spoločnosti,“ dohovoril a ukázal na plátno za ním. „Koľko to trvá?“ Draco vedľa Hermiony sa otočil na Kingsleya. „Pán Malfoy, vy máte tiež predsa problémy s prípadom.“ „Ale...“ „Film je aj o vzťahoch škriatkov a trolov. Byť vami tak by som pozorne sledoval.“ „To je tak...“ „Pán Malfoy!“ Draco zabručal a pohodlnejšie sa usadil v kresle. Na Hermionu ani nepozrel. Vypli svetlá a všetci už pozorovali len plátno. Prezíval prvý krátky film o právnom probléme víly a obra. Nevedel vydržať a pointa filmu mu k tomu len dopomáhala. Tehotná víla unesie dieťa, ktoré porodila s obrom? Potom už len nasledoval súdny proces v ktorom zvíťazila strana otca dieťaťa. To preto, lebo víla bola známa svojou závislosťou na prchavých elixíroch. Druhý film predstihol prvý. Názov o tom vypovedal: Vzbura domácich škriatkov. Feministické hnutie škriatkov proti svojím manželom. Dracov posledný klinec do rakvy. Pozrel na Hermionu vedľa seba, ktorá súcitila s každou účastníčkou hnutia. Tretí film začal pomerne dobre. V každom prípade tam nevystupoval žiaden hlúpy tvor, ale jednalo sa o čarodejníkov. O čarodejníkov. Draco sa otriasol a zamrvil sa v kresle, keď zistil o čom bude ďalší film. Dvaja mladí, nahí muži... To už bolo predzvesťou o čom to bude. Ani ten názov nemusel vidieť. Akceptovanie homosexuálnych párov. Preglgol. Cítil sa hlúpo. Sedieť vedľa Hermiony, ktorá si myslí, že je gay. Pozerať na štipľavé scény, ktoré ho dokonca... Opäť preglgol. Zaťal päsť, keď začala ďalšia podobná scéna. Nenápadne sa pozrel okolo seba. Či predsa len uvidí odpor. Všetci pozerali pozorne dopredu. Aspoň, že boli profesionáli. Film skončil s pointou všetci sme si rovní. Čo Dracovi nič nedalo. Maximálne tak zhodnotil herca za príťažlivého. Bolo to prvýkrát čo videl skoro nahého muža. Bolo to... Bolo to fajn... Viac ako fajn... Len by takéto „fajn“ filmy nemali dávať v miestnosti, kde je toľko ľudí. Nasledovali ešte tri filmy. Štvrtý o tom ako trol stratil svoju prácu len kvôli spoločenským predsudkom. Ďalší bol o vlkolakovi, ktorého vylúčili zo svorky kvôli zväčšeným sexuálnym chúťkam a posledný Draco ani nevnímal. Rozsvietili svetlo. Všetci zamrkali a podvíhali sa z kresiel. Draco vybehol na chodbu ako prvý. Hermiona ho dobehla. „No podľa mňa to bolo zaujímavé. Čo povieš? Ktorý film sa tebe páčil najviac?“ rapkala Hermiona a pridala do kroku. „Nepamätám sa, Grangerová, že by sme sa my niekedy bavili o filmoch.“ „Máš pravdu. Nebol to film. Bol to dokument, ktorý ťa mal upozorniť na problémy v našej spoločnosti.“ „Och, tak som to asi nepochopil. Daj mi pokoj!“ Prešli okolo kancelárie aurorov. Bolo pootvorené a obidvaja nazreli dnu. Harry si práve čítal Denného Proroka a nevnímal okolie. „Ty sa na mňa hneváš, Draco?“ „Malfoy! Jaj, nie. Nehnevám sa, Grangerová, sme najlepší priatelia.“ „Weasleyová. Len som sa ťa pýtala, či sa ti páčili tie materiály, ktoré sme teraz videli?“ „Grangerová, pozri,“ Draco sa zastavil, „viem na čo narážaš. Ten časopis s tým testom.“ „Draco, to je v poriadku. Predsa sme to teraz videli, že sa majú hanbiť tí, čo nie sú tolerantní a...“ „Ty si snáď myslíš... Ty si myslíš, že ten test v tom časopise som si robil ja?“ Draco sa snažil zasmiať. „Draco.“ „Aby si vedela. Požičal som ho a ten dotyčný si ten test spravil. Nie ja, aby si vedela. Nie ja!“ Opäť pridal do kroku. „A koho to je?“ spýtala sa počas chôdze. Vedela, že klame. „To... to... je. Ehm, Jacobsa,“ Draco povedal prvé meno. Jeden z aurorov, ktorého si zapamätal. Napadol ho aj niekto iný, ale to by predsa nezožrala. A ten by si test pre gayov určite nerobil. „Jacobs?“ „Hm,“ prikývol. „Opýtam sa Harryho.“ Draco sa zarazil. „On mi povedal, aby som to nikomu nehovoril,“ priblížil sa k Hermione, „vieš, je to predsa len delikátna téma.“ „Aha, tak prepáč. Draco?“ „Hm.“ „Ale prečo si sa tak rozčúlil? Podľa mňa na tom nič nie je. Máš stredoveké názory.“ „Nie je to správne. Má to byť muž-žena, žena-muž.“ „Aj to je písané v Kentaurovi?“ „Proste to tak je. Prečo nemajú dvaja muži dieťa? Lebo to tak nemá proste byť, Hermiona!“ „Hlúposť!“ „Nechajme to tak,“ stíšil hlas a otočil sa jej chrbtom. „Prišiel ti dopis. Ďalší,“ chcela zmeniť tému, „od Pansy Parkinsonovej. * * * * Draco vtrhol do kúpeľne a rýchlo zavrel dvere. Samého ho prekvapilo, že bol tak nervózny. Podišiel ku kohútiku a nechal tiecť vodu, aby Pansy na neho nezačala kričať a pýtať sa, čo tam robí. Nie to, aby ešte otvorila dvere a videla Draca Malfoya absolútne neschopného. Sexuálne neschopného. Pozrel sa na seba v zrkadle nad umývadlom. Prizrel sa na svoje pokojné telo. Zvesil hlavu medzi ramená. Nemalo byť pokojné! Malo byť nažhavené, nadržané. Toto sa nemalo stať. „Draco!“ Pansyn hlas sa ozval zo spálne. Malfoy si povzdychol. Porozhliadol sa okolo seba . Či ho tu niečo neinšpiruje k lepším výkonom. Zavrel oči. K aspoň dajakým výkonom. Podišiel ku košu na prádlo a začal sa v ňom prehrabovať. Po hromade blúzok, pulóvrov, našiel to, čo hľadal. Pozrel na spodok koša, kde ostalo už len spodné prádlo majiteľky domu. Jedna ružová podprsenka. Dracovi sa momentálne nezdal tento nápad, ako zvýšiť svoje sexuálne chúťky za dobrý. Vôbec sa mu nepozdával. Špičkami prstov vytiahol čipkovanú podprsenku a položil ju na stôl. Odstúpil od neho. Geniálny nápad preklial. Keď si totiž predstavil, že na stole leží kúsok oblečenia, ktorý mala Pansy na intímnych partiách... Otriasol sa. „Draco, čo sa deje?“ „Ehm, nič. Už idem!“ Pozrel sa do zrkadla, ale žiadna väčšia zmena nenastala. Nemal chuť sa vrátiť. Nie! On tam nechcel. Bál sa. Ale bál sa jej? Skôr seba. Malfoy mal byť vždy pripravený a toto bola hanba. Prvý krát a ešte toto. Pustil vodu silnejšie. Nevzrušuje ho? A nie je to jedno?! Nejde o vzrušenie. Malo to proste ísť!!! Pozrel na seba. Ale nejde... „Sklamal si ma. No tak!“ Draco prešiel krížom cez malú kúpeľňu. „Musí to ísť. Pansy, Pansy...“ Draco zavrel oči a snažil sa trošku zlepšiť situáciu predstavou. No predstava polonahej Parkinsonovej mu predsa len dajako nešla po chuti. „Si zradca, aby si vedel.“ Otvoril si zips na nohaviciach, ktoré ešte Pansy nestihla strhnúť. Uchýlil sa k najpotupnejšiemu riešeniu. „Draco!“ „Do Merlina, ženská, teraz ma neruš!“ Draco privrel oči a snažil sa opäť zablúdiť myšlienkami niekde inde. Hlavne preč od tejto spálne, kde ležala vzrušená Parkinsonová. Snažil sa nemyslieť vôbec, ale... Pansy, spodné prádlo... nič... časopisy... ženské tvary... opäť nič... „Kde si tak dlho?!“ „Posteľ... žena... dievča... Pansy... sex... milovanie... Uf, veď to ani nejde ani dokopy.“ Pozrel sa opäť do zrkadla. „Sex... sex... sex... ehm, časopis Kentaur... uf...“ „Ja už čakám, Draco!“ „Zadok... hm... zadok... v rifliach.... áno, áno... naplieskané rifle... och... tesné... veľmi tesné...“ „Zajačik?“ „Sex... divoký... ach... zakázaný sex... och... divoký... s mužom... Potter.“ „Zlato?“ Draco sa zastavil. Hlas ho, ako keby prebral. Zažmurkal do zrkadla a obzeral sa. Vyschlo mu v krku od toho na čo myslel. Šokoval tým sám seba. A ešte viac ho prekvapilo, že až teraz bol skutočne naštartovaný. „Potter?“ zopakoval svoje predošlé slovo. „Draco, keď ma necháš ešte dlhšie takto opustenú, nebudem už taká nažhavená.“ Draco vypol vodu a upravil sa. Cítil ako ho posledné myšlienky rozhorúčili. Triasli sa mu kolená a mal neuveriteľnú chuť. Otvoril dvere. Pansy ležala na bruchu iba v tenkom župane. Otočila sa na Draca, ktorý si dosadol na posteľ. „Už to je v poriadku? Vieš, bála som sa, že ťa nevzrušujem, ale keď sa tak pozriem...“ Rukou prešla po Dracových nohaviciach. Odtiahol sa. Pansy zamračene pozrela, ale nenechala sa odradiť. Myslela si, že ju Draco len naťahuje. Predsa len boli známe chýry, že Draco Malfoy je veľký zvodca a tie kolovali nielen na ministerstve. „Je to pravda?“ zamraučala. Rukou sa začala hrať s gombíkmi Dracovej rozopnutej košele. „Čo má byť pravda?“ rýchlo odvetil. Snažil sa vytlačiť splašené myšlienky, ktoré mu začali kolovať v hlave. „Že máš rád staršie ženy?“ šepla a stiahla mu košeľu, „že si spal s Mafaldou Hopkirkovou?“ Draco sa musel zasmiať aj keď v tejto situácií smiech... „Nemusíš odpovedať. Všetci to vedia,“ pošuškala to do Dracovho ucha. Prešla dlaňou po jeho hladkej hrudi. Malfoy zavrel oči. Vedia? Je zaujímavé, čo si dokážu ľudia vymyslieť. „Draco!“ priľahla ho na posteľ, „už si pripravený?“ „No hej,“ zaklamal. Sklonila sa nad neho a pokračovala v bozkávaní na hrudi. Draco opäť zavrel oči. Bozky sami o sebe boli príjemnou záležitosťou. A keď si k tomu predstavila aj niečo navyše... Čierne vlasy... Pansyne čierne pramene sa skĺzli do Dracovej tváre. Pevné paže... mužské... Nechty zaryl do bledej pokožky. Pevný zadok... Draco schmatol Pansy za zadok až vykríkla. Hrubý mužský hlas... „Draco!“ Ploché brucho... široké ramená... Potter... Malfoy nechtami poškriabal Pansyn chrbát. „Dra... Draco!“ Potter... úzke, pevné stehná... „Au.“ Jemné chĺpky nad podbruškom... Potter... „Prest...“ Potter... jeho rozkrok... Harry... „Ach, Potter.“ „Čo?!“ Draco zacítil facku. Pomykal hlavou, aby sa vrátil do reality. „Čo si to povedal?“ Pansy vyvalila oči. Draco pozrel na Pansy, ktorá teraz ležala pod ním. „Pansy!“ Draco rozčúlene dodal. Aj keď vedel, že povedal niečo iné. Nemalo to predsa dajaký veľký význam. Vyslovenie mena ako ktoréhokoľvek iného. To, že sa mu to spojilo so sexom? Padlo mu to vhod. Tak aspoň mohla byť rada, že vydal aký taký výkon. „Nie! Nie, ty si povedal Potter!“ Pansy sa zabalila do županu. „Blbosť!“ Všimol si, že Pansy doškriabal na chrbte a stehnách. „Povedal si to! Ty si si gay?“ šepla. Prikryla si šokovane ústa. „Zbláznila si sa? A Mafalda je muž?“ Draco si zapol nohavice. Naštvane sa dvíhal z postele. „Draco, kam ideš?“ Pansy sa snažila zachytiť Draca za košeľu. „Pansy, nechaj to tak. Zobrala si mi všetku chuť. Že Potter?! Nebláznila si sa?“ „Draco, nechoď. Prepáč. Zdalo sa mi, že si to povedal,“ Pansy sa vymotala z perín. „Zajtra musím ísť do práce,“ dodal a schmatol svoj kabát. „Pôjdeš odtiaľto. Miláčik!“ Draco sa otočil na ležiacu Pansy medzi vankúšmi. Pripadala mu odpudzujúca. Rozmazaný make-up, volánikový župan, ružové prádlo. Už sa nedivil sa, že ju Blaise opustil. „Musím.“ Zavrel dvere a oprel sa. Myslel, že dnes to už bude. Opäť nič. Ale lepšie nič ako mať sex s Pansy Parkinsonovou. To aj s tým Pott... Vyšiel radšej smerom k bránke. * * * * Pribehol k výťahu a rýchlo do neho naskočil. Bol prázdny mal šťastie. „Malfoy.“ Nebol prázdny. „Potter.“ Draco sa otočil na bývalého spolužiaka. Prezrel si ho pohľadom odhora dole. Harry sa nepríjemne zavrtel. „To je košeľa značky Dragon-magic?“ Draco ukázal na Harryho novú čiernu košeľu. „Hm, tuším áno,“ súhlasne zamrmlal Harry a uhladil si manžetu. Túto košeľu si kúpil len včera. Aj to po nekonečnom nakupovaní s Hermionou. Zdalo sa mu, že kamarátka mu až príliš vnucuje oblečenie, ktoré bolo vyfotené v Kentaurovi. Draco znalecky a zároveň dychtivo prešiel očami po Potterovom novom šatstve. „Pristane ti.“ Draco sa otočil. Vedel, že to prehnal, ale povedal pravdu. Po dlhom čase. „Ehm, vďaka, Dr... Malfoy.“ Harry sa snažil sústrediť na stenu výťahu. „Za týždeň ideme do toho Washingtonu, že?“ Draco sledoval gombíky na stene. „Áno, za týždeň. Už za týždeň.“ Harry sa pozrel na Draca. Sledoval profil svojho ex-rivala. Dvere sa otvorili a vstúpilo desať ľudí, ktorí smerovali do jedálne. Draco s Harrym boli pritlačení na zadnú stenu. Pri strkaní sa nechtiac dotkli končekmi prstov. Harry sčervenal a pozeral na plešinu čarodejníka pred ním. Draco sa snažil upokojiť. Zobral si pritesné nohavice, nemohol si dovoliť... Obidvaja vystúpili. Draco sa prešmykol okolo Harryho a ponáhľal sa do kancelárie. * * * * „Draco!“ „Hm?“ Malfoy si písal do dokumentov. „Nemohol by si pre mňa niečo urobiť?“ Hermiona sa sladko usmiala. „Grangerová, nie sme ešte pri vybavovaní láskavostí,“ zamrmlal. Dopísal meno Sarah Frugiferová. „Weasleyová! Dobre, ale Harry niečo potreboval a ja teraz nemôžem ísť. Potom by som už nevstala. No, ale máš pravdu. Napokon aj tak by si to nevybavil,“ Hermiona si odhryzla z jablka. „Naznačuješ, že som neschopný?“ Draco položil pero. „Nie. Len to, že ťa nechcem obťažovať.“ „Nie, nie, nie. Myslíš to tak, že keď povieš, že to má byť pre Pottera, že to nedokážem vybaviť, lebo sa ho bojím.“ „To tvrdíš ty,“ odhryzla druhý raz. „Nebojím sa ho. Daj to sem,“ vytrhol jej papierik z rúk, „čo je to?“ „Osobná pošta,“ usmiala sa a písala ďalej. Draco vyšiel na chodbu aj spolu s lístkom. Zastavil sa pred kanceláriou aurorov a zaklopal. Nikto neotváral tak zaklopal ešte raz. Mal pocit, že si ho Grangerová podala. Pootvoril dvere. Cez škáru započul hlasy. Pottera. A Weasleyovej? Vošiel dnu. Harry sedel na stole otočený Dracovi chrbtom. Ginny Weasleyová stála oproti nemu a bozkávala ho? Draco skrčil papier, ktorý mal odovzdať. „Neruším?“ Harry sa prekvapene otočil. Draco zalapal po dychu. Mal ešte napuchnuté pery. „Malfoy!“ Harry zoskočil zo stola. „Mám ti niečo odovzdať,“ Draco zvýšil hlas a hodil lístok na zem. „Nevieš to podať normálne?“ Harry sa postavil pred Draca. Ginny si dopla gombíky na blúzke. Malfoy na ňu vyvalil oči. „Nie. Keď máš energiu na iné veci.“ „Podaj to!“ „Trhni si!“ „Malfoy!“ Harry pristúpil k Dracovi, „zodvihni to!“ Draco rozšíril oči vzrušením. Páčilo sa mu to. Potter ani nevedel, ako mu pripadal sexy. Malfoy si spomenul na nepodarenú noc s Pansy. „Nie!“ Draca to začalo baviť. Harry Malfoya schmatol za ruku a pritiahol k sebe. Draco sa prilepil na jeho hruď. „Nie?“ Harry pozrel do rozšírených zorničiek. „Nie!“ To už Draco skôr len zašepkal. Harry pozrel na mykajúceho sa ex-rivala. Mal chuť... mal chuť... „Harry?“ Ginnyn nesmelý hlások prerušil hádku, „tak ja už idem.“ „Och, jasné, Ginny,“ Harry sa odtiahol od Draca a čakal pokým dievča odíde z kancelárie. „Harry?“ Ešte sa otočila. „Áno?“ nechápavo sa opýtal. Nevedel, čo ešte chce. „Nechceš ma náhodou odprevadiť?“ „Ehm, jasné,“ prešiel okolo Draca za ňou. „Nezaujíma ťa, Potter, čo si tam mal? Je to od Grangerovej.“ „Ja si to,“ pozrel na Ginny, ktorá ukazovala na hodinky, „ja si to prečítam hneď ako prídem.“ „Tss.“ Draco sa prešmykol okolo nich. * * * * „Harry, podáš mi soľ? Harry?“ Hermiona kopla pod stolom nedoslýchavého kamaráta. „Čo?“ Harry jej venoval opäť pozornosť. „Soľ.“ „Oh, jasné. Bol som zamyslený.“ Harry rozrezal mäso na drobné kúsky. „Už si zbalený?“ „Nie. Neviem sa baliť,“ zamrmlal a pozrel na susedný stôl v jedálni. „Pomôžem ti, keď chceš. Harry? Chceš pomôcť?“ Hermiona zamávala vidličkou pred kamarátovou tvárou. „Hm.“ Harry si priblížil pohár džúsu k perám a odpil si. Hermiona sledovala miesto kam pozerá. Malfoy sedel oproti aurorovi a podobným spôsobom pil svoj nápoj. Hermiona začudovane zdvihla obočie. „No, ale keď bude chladnejšie... Neviem či si mám zobrať aj teplejšie oblečenie.“ „Hm...“ Harry podvihol kútiky úst v jemnom úsmeve. „Možno, že tam aj porodím. Čo povieš?“ bavila sa na kamarátovom zasnenom pohľade. „Hm...“ „Počul si? Voldemort včera vyhladil Finniganovcov.“ „Hm...“ „Čakám trojičky.“ Hermiona čakala aspoň mierny záujem, ale nič. Iba... „Hm...“ Harry sa naklonil na stranu vo chvíli, keď sa Draco dvíhal z miesta. Hermiona sa kráľovsky bavila. „Draco je gay.“ „Čo?“ Harry pustil vidličku na stôl. „Nie. Nie je,“ zasmiala sa. „Prečo si mi to teda povedala?“ „Hovorím ti už pár minút kopec iných nezmyslov, ale keď ťa tento jediný zaujal.“ „To nebolo vtipné. Rozprávať o niekom, že je gay, keď nie je.“ „Nečerti sa. Povedala som to zo žartu. No ale všimol si si ako na neho pozerá tvoj kolega Jacobs.“ „Ako?“ „Tak dravo,“ Hermiona sledovala Harryho výraz, „to aby si sa Jacobsovi vyhýbal. No, nie?“ „Prečo?“ Nechápal. „No keby bol gay... Nebojíš sa, že ťa prepadne v tmavom kúte ministerstva?“ „Jacobs nie je gay,“ Harry pozrel na prázdne Dracovo miesto. „Hej? Myslela som si, že áno.“ „Vôbec sa tak nechová.“ „Ako sa nechová?“ Hermiona naťahovala a dúfala, že Harry predsa len nebude taký tvrdý oriešok. „Nechaj to tak.“ „Zaujíma ma to? Ty si s ním stále. Tak sa zaujímam o to ako sa chová...“ „ON NIE JE GAY!“ Harry sa pozrel po jedálni. Čarodejníci na neho vyvaľovali oči. Pomaly si sadol na miesto. „Podáš mi soľ, Harry?“ * * * * „No tak. Poď, Draco.“ „Prestaň. Na takú hlúposť ma nenalákaš. Neverím tomu,“ zvýšil podráždene hlas a papiere hodil do šuplíka. „Ty si myslíš, že ja tomu verím? Kto predsa nechal veštenie?! Len nám k tejto výplate dali poukážky k Madam Kasandre.“ Zamávala poukážkou pred kolegom. „Pozri. Prípad mi troskotá. Spoločenstvo trolov včera vytiahlo pár informácií z minulosti domáceho škriatka. Mám toho vyše hlavy. Teraz nemám čas chodiť po návštevách šialených babizní.“ „Mňa prehovoril Ron. Povedal, že keď som to dostala v práci, aby som to využila. A aké problémy?“ „Zistilo sa, že obťažkal dvoch trolov.“ „Draco, hovorí sa oplodnil. Nie obťažkal.“ „No... zanedbateľný detail. Okrem toho už som mal byť zbalený. Zajtra ideme preč a myslíš, že som sa prichystal? Vôbec neviem, čo si zbaliť. Ty už si?“ „Ja nejdem.“ „Čo?“ „Už dnes v noci som mala bolesti. Mám aj tak dátum a Ron mi tam zakázal ísť. Preto mám ísť k veštkyni, aby niečo zistila o dieťatku.“ „Takže tam idem len s Potterom? To nemyslíš vážne?“ „Ideš tam ešte s tromi ďalšími. Tak sa neteš.“ „Neteším. Čo to zase trepeš?“ „Tak ideš? Možno sa dozvieš niečo, čo ťa zaujíma.“ * * * * Draco sledoval pohybujúce sa zvieratká v nádobách. Pozrel na scvrknuté hlavy a späť na potvory vo fľašiach. Všade okolo horeli sviečky, ktoré vypúšťali do vzduchu nepríjemné ťažké pachy. Na stenách viseli stiahnuté kože z rôznych zvierat. Čakal na Hermionu už dlhšiu dobu. Zatiaľ čo sa pozeral na hodinky, ubehlo dvadsať minút. Za tú dobu si mal premyslieť otázky, ktoré ho trápili. Pár ich už mal, ale nevedel, či chce všetky povedať neznámej ženskej. Korálkové dvere sa roztvorili a vyšla Hermiona. Mierne vyplašená, ale spokojná. Draco tipoval, že jej tá bosorka predpovedala niečo čo ju potešilo. Pravdepodobne naschvál. Veštkyňa sa zjavila za Hermionou a ukázala Dracovi, aby vstúpil. Ten poslúchol a nasledoval starú ženu. Čarodejnica nevyzerala dajako veľmi odpudzujúco. Bola to iba stará žena s množstvom vrások a s množstvom náhrdelníkov okolo krku. Okolo očí mala nahrubo namaľované očné linky a na perách bola hrubá vrstva rúžu. Veštkyňa si sadla za malý stolček v miestnosti. Draco sa porozhliadol okolo. Všade boli len farebné záclony a sviečky. Nepripadalo mu to ako miestnosť vhodná pre veštenie. Skôr ako romantická kaviareň v Rokville. Jediný nábytok bol malý stôl na ktorom boli porozkladané karty, kamene a kosti. Veštkyňa sa zohla a na stôl postavila aj krištáľovú guľu. „Sadni si,“ šepla zastretým hlasom a ukázala na stoličku. Draco si odložil kabát a posadil sa oproti čarodejnici. „Tak. Hm, už máš premyslené? Čo by si chcel vedieť?“ Natočila pomaľovanú tvár na Draca. „Áno, ale mali by ste vedieť, že ja tomu príliš neverím,“ nervózne odpovedal a zamrvil sa. „Hm, tak ako tvoja priateľka tomu neverila?“ „Nie je moja priateľka,“ nahnevane vyprskol. „Ja viem. Začneme. Chceš vyveštiť z kariet, kostí, alebo to bude stará dobrá krištáľová guľa?“ Vyhrnula si rukávy a Draco zbadal neuveriteľne dlhé, červené nechty. „Tie karty.“ „Tak si ich pomiešaj a rozmýšľaj nad svojimi otázkami. Potom karty tri krát prelož.“ Draco tak urobil. Síce mu miešanie zabralo trochu viac času. Musel si pospomínať na všetky veci, ktoré chcel vedieť. Postup v práci? Bude mať dostatok peňazí aj v budúcnosti? Ako dopadne jeho pobyt vo Washingtone. Nájde si už konečne niekoho? Muža alebo ženu? Páči sa mu? Má šancu u neho? Dostane ho? „Máš?“ Čarodejnica zapálila nové sviečky. Draco kývol hlavou na súhlas. Veštkyňa porozkladala karty a pozrela na zákazníka. Po polhodine nasávania korenistých vôní sa dozvedel, že ho čaká v živote zmena. Draco sa potešil o to viac, že to malo byť k lepšiemu. Otázku peňazí tiež veštkyňa hodnotila veľmi kladne. Dozvedel sa tiež, že jeho milostný život zažije menšie zemetrasenie desiateho stupňa Richterovej stupnice. Čomu sa potešil úplne najviac. Bolo mu jedno, že tá babizňa bola pravdepodobne šarlatánka. Dobré správy predsa len potešia. A dostal tak nádej, že sa Potter zmení na homosexuála a strávi s ním búrlivý víkend vo Washingtone. Draco odmietol veštenie z kameňov. Na zariekanie a tanečnú šou nemal náladu. Navrhla mu ešte veštenie z krištáľovej gule. Síce jedna z najmenej dôveryhodných možností, ale keď mal kupón... „Položte končeky prstov na guľu, chlapče.“ Potiahla si z malej fajky. Draco tak urobil a cítil rozširujúca sa teplo, ktoré sálalo z gule. „Sústreďte sa, Draco.“ Čarodejnica pritlačila Dracove prsty tesnejšie na guľu. „Pozrieme sa na pár výjavov z vašej budúcnosti.“ Splašene behala očami po guli. Draco, ale nič nevidel. Určite nič pre čo by mal byť taký nadšený ako bola teraz ona. „Áno. Áno, už to vidím. Sústreďte sa, chlapče. To je ono.“ Priblížila sa nad guľu. Draco videl, ako sa jej rozšírili zorničky. „Vidím to dosť jasne. Vidím... Vidím vás za stolom. Máte... Máte v rukách povýšenie,“ veštkyňa vykríkla a prevalila očami. Pozrela opäť na guľu. Draco mal chuť zasmiať sa. Bol to dobrý výkon. No potešilo ho to. „Teraz vidím... Vidím... Och, chlapče. Sústreďte sa!“ Nahnevane zdvihla oči. Malfoy sa začervenal a snažil sa sústrediť. Aj keď vedel, že ona by si niečo vymyslela tak či tak. „Vidím... Vidím vás plakať. Plačete, áno.“ Zasmial sa. Naposledy plakal, keď bol na škole. Pochyboval, že by ho niekto alebo niečo teraz prinútilo plakať. „Ste nešťastný... Skoro to až cítim. Niekto vás sklamal... Ublížili vám... Bola hádka... Och... Áno... Hádka... Balíte si veci a chcete odísť... Dajaký muž pri vás stojí... A... A... Draco!“ Draco sa nahlas rozosmial nad dramatickým výkonom. „Pardon.“ „Ruky na guľu!“ Zamračene pozrela. „Pardon.“ Snažil sa o pokojný výraz. „Vidím... Ach, celé ste mi to narušili... Opäť vás vidím... Vidím... Vás...“ Zamračila sa. Nakukol na guľu, ale on nič nevidel. „Niekde stojíte... Ste opretý o stenu... Vidím... Množstvo iných ľudí... Ja... Ja... Cítite to?“ Draco vyľakane pozrel a snažil sa nasať vzduch, ale nič necítil. „Štipľavý pach... Ja... Ja páli to... Aj vás to páli vidím to... Och... Všetkých... Ten pach...“ Veštkyni vyhŕkli slzy do očí, ako keby ju naozaj niečo pálilo. „Je to všade... Všade je ten zápach... Och... Všetci to dýchame... Stojíte tam... Vidím vás... A čakáte... Nie...“ „Prestaňte!“ Draco sa rozčúlil. Výkon to bol dobrý, ale už mu naháňala strach. „Nie, nie... Ten strašný zápach... Nie... Už nie... Vidím vás...“ „Prestaňte!!“ Draco sa snažil odlepiť prsty z gule, ale veštkyňa ho nechcela pustiť. „Plačete... Stojíte tam... Vidím to... Podlamujú sa vám nohy... Ten pach...“ Draco vyskočil zo stoličky a zhodil krištáľovú guľu na zem. Veštkyňa zamrkala a utrela si slzy. Všimol si, že je zadýchaná. Ako keby to skutočne videla. Videla niečo podobné? „Čo to malo znamenať?“ Draco prešiel krížom cez miestnosť. „Ja sa ospravedlňujem.“ „Čo ste vlastne videli? Nebolo vám dobre ani rozumieť.“ „Nič. Vlastne som nič nevidela,“ zachrapčala a schovala krištáľovú guľu. „Tak prečo ste tak jačali, ako keby som umieral? Ste normálna?“ „Chlapče...“ „Ste strelená baba. Mali by vám zobrať licenciu.“ Veštkyňa pozrela na Draca. „Prepáčte. Ja som... Občas sa mi pomiešajú zjavenia.“ Zakryla stôl červenou látkou. „Tak. Čo ste videli? Stalo sa mi niečo?“ Draco zaťal päste. „Nie.“ Pozrela do zeme. „Nie?“ s nádejou sa opýtal. „Už nám vypršal čas, Draco.“ „Tak dovidenia,“ odsekol a otočil sa na odchod. „S Merlinom,“ zašepkala veštkyňa. Sadla si za stôl a pozrela opäť do gule.